Deväť dní s oblečením Devold
Zdeněk Král
5 minut čtení
Milovník prírody a pohybu Zdeněk Král sa zúčastnil júnovej výzvy "Sedem spotených", ktorej účelom bolo otestovať spodnú bielizeň Devold v rámci rozličných outdoorových aktivít. Nadšený outdoorár sa do akcie vrhol na plný plyn. S húževnatosťou a energiou spísal aj svoje zážitky a skúsenosti späté s oblečením Devold. Bola by škoda jeho vydarený report, ktorý zdobia veľmi pekné fotografie, krátiť, preto ho uverejňujeme v plnom rozsahu. Nemenej vydarené a autentické hodnotenie jeho šiestich "spotených kolegýň/kolegov", si prečítate tu. Osobná skúsenosť a zážitky sú jednoducho najviac...
Testovací deň č. 1
S plne naloženým batohom sa práve chystám vyraziť smer hlavná stanica, keď mi v tom zazvoní mobil. Dvíham ho a dozvedám sa, že dopravná služba PPL mi práve vezie balík na moju domovskú adresu. Hovorím si, že som si tento týždeň nič neobjednával, ale potom si spomeniem na súťaž o oblečenie od značky Devold a bežím teda dole prevziať balík. Trhám neveľký balíček a vypadáva na mňa krabička so spodnou bielizňou Breeze Boxer a úhľadne zabalené tričko Norang Tee. Pozerám na farbu a k môjmu potešeniu zisťujem, že je rovnaká ako väčšina mojej výbavy, a to oranžová. Rýchlo pozriem na hodinky – o tomto čase som už dávno mal byť na ceste na vlak do Prahy s prestupom do Rakúska. Hovorím si, že je škoda túto šancu okamžite nevyužiť, a tak sa rýchlo prezliekam do nového vybavenia od Devoldu, obúvam topánky, beriem batoh a urýchlene opúšťam byt smerom na hlavnú stanicu. Letmým pohľadom na hodinky zisťujem, že ma čaká cesta cez pol mesta s dvadsaťkilovým batohom na chrbte, na ktorú mám len necelú hodinu. Nedá sa nič robiť, testovanie začína skôr, ako som očakával. Cestovný lístok mám našťastie kúpený, takže sa nezdržujem a na vlak dobieham päť minút pred odchodom. Napriek behu s batohom cez pol mesta je tričko stále v pohode a Devold tak získava prvé plusové body k dobru.
Cestu vlakom zvláda tričko z merino vlny obstojne aj napriek tomu, že sedím v plne obsadenom kupé a vnútorná teplota sa pohybuje okolo tridsať stupňov, stále nenachádzam žiadne známky prepotenia. Do Rakúska prichádzame po prestupe z vlaku autom neskoro večer, kde sa stretávame so zvyškom skupiny, ktorá s nami bude absolvovať výstup na Intersport ferratovou cestou. Nastavujeme budík, ktorý ukazuje čas do začiatku budenia okolo troch hodín, ale keďže sme sa dlho nevideli, ešte sa dlho rozprávame, než aby sme sa snažili zaspať, a tak nakoniec spíme len o niečo málo viac ako trištvrte hodiny.
Testovací deň č. 2
Nedá sa nič robiť, výstup chceme absolvovať skôr, ako sa spustí lanovka a hore sa tak dostane mraky ľudí a hlavne než začne páliť horské slniečko. Tak sa na cestu vydávame už o piatej ráno. Na začiatok ferraty sa dostávame behom niekoľkých hodín, po dlhom stúpaní strmým terénom a cez niekoľko snehových polí. Samotná ferrata nie je technicky nijak náročná a vďaka skorému vstávaniu sú aj slnečné lúče znesiteľné. Jediným miestom, kde tak môže dôjsť k zapoteniu je Nebeský rebrík, ktorý túto ferratu preslávil, avšak ani tu nedochádza pri výbave od Devoldu k žiadnemu prekvapeniu a tričko je stále ako nové, a tak ho beriem aj na druhú stranu rebríka, kam sa väčšina ľudí nikdy nepozrie a kde by teoreticky mohlo dôjsť vplyvom adrenalínu aj k prepoteniu spodnej bielizne. Tričko aj trenírky však stále držia suché, a tak dokončujeme výstup až k vrcholovému krížu a vraciame sa k autám najbližšou zostupovou cestou.
Testovací deň č. 3
V týždni sa väčšinou venujem lezeniu na umelých stenách, a tak som si povedal prečo nevziať tričko aj sem, na otestovanie vo viacerých technických lezeckých podmienkach, ako je ferratové lezenie. Tričko so mnou tak absolvuje niekoľko jednoduchších lezeckých ciest 5+ na rozohriatie a následne aj niekoľko 6+ a jednu 7-. Zisťujem, že tričko sa výborne hodí aj na lezenie na umelej stene, a že sa mi ho stále nedarí prepotiť napriek záťaži, ktorej vystavujem telo pri technickom lezení.
Testovací deň č. 4
Ďalší pracovný deň mám v pláne opäť umelú stenu, tentoraz však viac zameranú na boulderové lezenie ako na lezenie na lane. Absolvujem teda vo výbave od Devoldu niekoľko boulderových ciest na rovine aj v previse s menšími prestávkami, a nakoniec je z toho cez tri hodiny lezenia bez straty hviezdičky pre merino oblečenie, kedy jedinou stopou na tričku sú stopy od magnézia.
Testovací deň č. 5
Len tak prechádzam Facebook keď na mňa vyskočí príspevok od jednej mladej fotografky, ktorá hľadá spoločnosť na víkendovú túru vedúcu na rozhľadňu Smrk (1 124) v Jizerských horách. Balím teda turistické topánky, nohavice a oblečenie od Devoldu a vyrážame v ranných hodinách autom na parkovisko Jizerka, kde na nás čaká zvyšok skupiny. Po krátkom zoznámení vyrážame smer Smrk, kam sa po niekoľkých hodinách, ktoré vďaka konverzácii o fotografovaní a lezení rýchlo ubehli, bez problémov dostávame. Tričko stále nejaví žiadne známky prepotenia napriek tomu, že na chrbte mám štyridsaťlitrový batoh a slniečko na nás praží tak, že máme všetci spálené ruky a tvár. Pozeráme sa do máp a rozhodujeme sa, že spiatočnú cestu ešte obohatíme o vyhliadku s názvom Paličník, z ktorej by mal byť parádny výhľad a cesta sa tým natiahne len o päť kilometrov. Na Paličníku tak vzniká fotografia mojej osoby pozerajúcej do diaľky v oblečení značky Devold aj s viditeľným svetlým prechodovým pruhom medzi opálením z pekelného slniečka a bielou kožou pod tričkom, ktoré je stále suché, až si hovorím že jediným spôsobom, ako ho zmáčať, by bol skok po hlave do neďalekého rašeliniska. Trasu nakoniec dokončujeme okolo ôsmej večer s necelými tridsiatimi kilometrami v nohách a príjemným pocitom únavy zo suprového výletu s novými priateľmi.
Testovací deň č. 6
Plánovaná výprava za lezením k Rakúskym vodopádom začína rovnako ako vždy, niekoľkohodinovým balením vecí a následnou niekoľkohodinovou cestou do Rakúska, tentoraz konkrétne do Tirolska, na miesto, kde ešte pred desiatimi rokmi vládol údoliu obrí ľadovec, po ktorom v súčasnosti už nie je ani chýru ani slychu. Prvý lezecký deň štartujeme ferratovým lezením okolo obrieho vodopádu, kde sa mi prvýkrát počas testovania darí premáčať funkčné tričko od Devoldu, nie však vplyvom potenia aj keď okolitá teplota dosahuje tridsať stupňov, ale vďaka obrovskému množstvu padajúcej vody siahajúcej od vodopádu až k ferratovej ceste. Zisťujem, že v tejto horúčave nie je mokré tričko vôbec nepríjemné a po prelezení najexponovanejšej časti priamo pri hrdle vodopádu samovoľne v priebehu niekoľkých minút samo usychá. Po ferrate pokračujeme do tiesňavy, kde je v pláne kúpanie a technické lezenie na lane. Voda v ľadovcovej rieke má podľa našich odhadov tak desať stupňov, čo nás aj tak neodrádza a s chuťou sa v nej všetci bez zaváhania kúpeme a následne pokračujeme smerom k menšej lezeckej skale. Ako prvolezec už opäť s tričkom od Devoldu na sebe cvakám prvú cestu, ktorú všetci postupne zliezame, a nakoniec sú z toho dve hodinky príjemného technického lezenia. Po rýchlej večeri ešte diskutujeme nad možnosťami lezenia v ľadovcovom údolí na nasledujúci deň a potom všetci zaspávame za zvukov blížiacej sa búrky.
Testovací deň č. 7
Po prebudení sa vydávame smerom k hlavnému cieľu tohto víkendu a čoskoro prichádzame k obriemu údoliu, ktoré je pretkané niekoľkými vodopádmi. Po menšom treku k nástupovému bodu ferraty vidíme ďalší obrí vodopád, ktorý odčerpáva vodu zo zvyškov ľadovca, ktorý ešte drží vysoko v horách a zostáva našim zrakom skrytý za horskými vrcholkami. Na cestu sa opäť cvakám ako prvý a tričko je opäť vystavené vodnému testu pri prechode vodopádu, rovnako tak ako predchádzajúci deň, opäť s rovnakým výsledkom. Aj keď je mokré, je stále rovnako príjemné a samovoľne usychá do niekoľkých minút. Na vrchole si doprajeme odmenu v podobe čokoládovej tyčinky a následne sa vydávame na cestu späť do údolia ďalšou ferratovou cestou. Tričko je počas spiatočnej cesty ešte vystavené testu pevnosti, keď mi na jednom rovnom úseku bez stupov uteká po mokrej skale noha, a ja tak pri kontakte so skalou ľavým ramenom padám o necelý meter nižšie, kde sa zachytávam kramle. Tričko na sebe okrem trošky zeleného machu zo skaly stále nenesie žiadne známky opotrebenia. Vraciame sa údolím pomaly k autu a okolo tretej hodiny rannej aj späť do ČR.
Testovací deň č. 8
Poslednú šancu otestovať oblečenie od Devoldu nám kazí hneď od začiatku počasie, kedy prší už od nášho príchodu a podľa predpovede to nevyzerá úplne najlepšie. Rakúske hory vedia byť nepredvídateľné a rovnako tak počasie. A tak po raňajkách a rýchlom zhodnotení situácie, kedy na chvíľku vylieza slniečko, rýchlo navliekame úväzy a valíme smerom k najbližšej skale s ferratou, vedľa ktorej práve prebieha kurz technického lezenia. Kývnutím hlavou zdravíme lezcov a sami sa vydávame na ferratový chodník, ktorý opäť prebieha v tesnej blízkosti vodopádu, teraz ešte silnejšieho než obvykle vďaka výdatnému dažďu. Po niekoľkých prvých metroch vyzerá, že sa počasie na chvíľku ustálilo, a tak vyrážame nahor a v priebehu hodinky dosahujeme vrchol, odkiaľ však nie je vďaka hmle vidieť ľadovec, na ktorý sme sa všetci tešili. Vraciame sa teda zostupovkou k autám a po zhliadnutí počasia pre oblasť, v ktorej sa nachádzame, sa rozhodujeme prejsť do iného regiónu, kde by ešte mohlo byť sucho. Nachádzame tam malú ferratu v tesnej blízkosti hradu, a tak parkujeme na vzdialenom parkovisku a potom v úväzoch pochodujeme cez celé mesto okolo luxusných hotelov, než sa dostávame k začiatku ferraty. Tá nie je sama o sebe nijako náročná, a tak po necelej hodine píšeme krátky odkaz do vrcholovej knihy a vraciame sa k autu a s tým aj dážď. Podľa predpovede má pršať až do rána, a tak hľadáme ubytovanie v okolí a večer strávime rozprávaním príhod pri niekoľkých pohároch vína a dúfame, že sa počasie na druhý deň umúdri.
Testovací deň č. 9
Počasie sa stále nelepší, a tak sa vydáme smerom na sever, kde hrozí podľa predpovede najmenšej zrážok. Po dvoch hodinách jazdy autom v diaľke konečne vidíme modrú oblohu, a tak po príchode na parkovisko rovno vyrážame na ferratu, kde sa delíme na dve skupiny. Ja si vyberám ťažšiu verziu D s previsom a zvyšok sa vydáva na ľahšiu časť značenú C. Pri nástupe však stretávame veľa ďalších lezcov, takže je vidieť, že nás počasie nahnalo všetkých na jedno miesto. Navyše nástupovka začína v lese, kde nás pekelne žerú komáre. Nie je čas strácať čas, a tak zapínam vysielačku a lúčim sa so zvyškom našej skupiny a vyrážam na ťažšiu stranu, kde ešte stretávam dvoch Nemcov, ktorí ferratu očividne podcenili a vracajú sa cúvaním späť na zem. Nechávam ich zliezť a sám sa vydávam na cestu hore, kedy ešte pozorujem, že ma chvíľku sledujú a potom sa vydávajú na cestu dole. Doliezam k previsu a naľavo od seba pozorujem zhluk ľudí zaseknutých na ľahšej časti ferraty, cez ktorú sa nemôžu dostať vďaka malému drobcovi a blokujú tak priechod všetkým ostatným. Jeho mamička na mňa začína hovoriť po nemecky, ale nerozumiem ani slovo a tak sa anglicky pýtam, kde je problém. Vysvetľuje, že sa sami nemôžu dostať cez klzký úsek, nieto ešte s drobcom, a zároveň ma prosí či by som jej ho pomohol dostať hore. Volám teda vysielačkou kamaráta, ktorý sa vydal s druhou polovicou, a ktorý so sebou nosí tridsaťmetrové lano pre prípady ako je tento. Za chvíľku je pri mne a ja drobca cvakám na odsedák a uväzujem mu osmičku k sedáku, zatiaľ čo môj parťák lezie nad previs, kam ho musíme vytiahnuť. Z našej záchrannej akcie sa stáva atrakcia a zvyšok ľudí na ľahšej ferrate nám fandí alebo si nás natáča. Vytiahneme teda drobca cez kýblik až nad previs a zvyšok cesty už zvládame dôjsť na odsedáku až na koniec ferraty, kde ho odovzdávame šťastným rodičom. S dobrým pocitom tak uzatvárame posledný testovací deň a vraciame sa späť k autám kde sa lúčime a vyrážame späť do ČR.
Na záver:
Oblečenie značky Devold mi bolo skvelým neviditeľným spoločníkom po celý mesiac, keď som mal šancu ho testovať. Výrobný materiál sa ukázal ako výborná voľba pre väčšinu mojich voľnočasových aktivít, ktoré sa v súčasnosti točia hlavne okolo lezenia a turistiky. Často som na víkend schválne vyrazil len s tričkom od Devoldu a čakal som, ako bude zvládať moje tempo, a musím uznať, že si viedlo viac ako skvele. Či už ide o schopnosť pohlcovať pot, rýchlo schnúť alebo dobre vyzerať, všetky tieto kritériá za mňa dopadli na výbornú a môžem s čistým svedomím túto značku každému milovníkovi Outdooru odporučiť.