Ako je to s nepremokavosťou a priedušnosťou pri outdoorovom vybavení?

Michal Burda 21. 10. 2016

ČO JE NEPREMOKAVOSŤ?

Tento parameter nás zaujíma z tej najvrchnejšej časti nášho vybavenia, tj. bundy, nohavice, topánky, ale aj stany, pretože keď začne pršať, tak tieto vrstvy to schytajú ako prvé.

Vodenepriepustnosť (nepremokavosť) sa uvádza v hodnotách mm vodného stĺpca. Podľa platných noriem je materiál nepremokavý pokiaľ má aspoň 2000 mm vodného stĺpca. Stretol som sa aj s tým, že predajca uvádzal pri stane nepremokavosť 800 mm vodného stĺpca, čo je výška bežného kuchynského stola, a pre laika je logická úvaha: „Keď to unesie takú výšku vody, tak je to dostatočne nepremokavé." Pre naozajstné outdoorové aktivity je však aj normou daná hodnota nedostačujúca, je dobrá tak pre dáždnik, kedy kvapky padajú voľne z neba a k tomu ešte nefúka vietor.

Ako je to pri oblečení

Pre väčšinu nášho oblečenia do prírody majú zmysel hodnoty nad 10 000 mm vodného stĺpca. 10 m vody, to už je snáď nemožné, aby nastalo, to by nás zatĺklo do zeme, ale nejedná sa iba o vodné zrážky, ide o tlak vody, ktorý nastáva veľmi ľahko. Napr. pri sede pôsobí na materiál ekvivalent 5 000 mm (takmer celá hmotnosť človeka na sedacej ploche), pri kľaku 12 000 mm (tam sa nám hmotnosť roznesie do plochy kolien) a v neposlednom rade popruhy batoha, tašky, kabelky, tam je hmotnosť prenesená iba na nosné popruhy, kde potom môže nastať tlak až 18 000 mm. Tam sa potom už prejavujú tie vysoké hodnoty nepremokavosti uvádzané pri jednotlivých materiáloch použitých na našom outdoorovom vybavení.

Ako je to pri stanoch

Pre bežné turistické stany je potom dostačujúca hodnota nepremokavosti 3000 mm vodného stĺpca pre tropiko a pre podlahu aspoň 5000 mm vod. stĺpca. Tropiko bežným dažďom odolá a podlaha musí mať viac, pretože ak deň predtým pršalo a my postavíme na lúke stan, tak v zemi je stále dostatok vlhkosti na to, aby sme ju kolenami pretlačili dovnútra.

Priedušnosť

Toto je tiež veľmi zaujímavé slovíčko. Pri všetkých našich aktivitách sa pohybujeme a vytvárame teplo. A v tomto teple sa potom potíme, aby sa organizmus neprehrieval, a pot sa dostáva z kože na jej povrch, odkiaľ sa pri použití zodpovedajúcich spodných vrstiev dostáva ďalej a ďalej od tela, až by mal poslednou vrstvou dýchať do voľného priestoru. A o tom je práve priedušnosť. Keď si na seba vezmete igelitovú pláštenku, tak síce nepremoknete, ale za chvíľu budete rovnako zmáčaní, pretože pot cez igelit nepostúpi preč a zostane pod ňou. Potom už ani spodné vrstvy nebudú túto vlhkosť prevádzať ďalej a my budeme, kým sa budeme hýbať, v teple, ale v mokrom. Ak sa zastavíme, tak pot vychladne a bude nám pekná zima. Takže je lepšie si kúpiť kvalitné vybavenie, napr. od Patagonia, ktoré zaistí, že nepremokneme, ale vodné pary od tela budú prestupovať do voľného priestoru a nebudú zostávať na nás.

Priedušnosť sa uvádza v dvoch jednotkách, podľa spôsobu merania. Jedna je g/m2/24hod (MVTR) a druhou je Pa.m2/W (Ret).

Ret má následne jednoduchú číselnú interpretáciu a udáva odpor proti prieniku vodných pár. Platí čím nižšie číslo Ret, tým lepšia priedušnosť. Klasifikácia priedušnosti materiálov podľa Ret je nasledovná:

PRIEDUŠNOSŤ (pre porovnanie, najlepšie materiály dosahujú hodnoty Ret nižšie ako 4)	RET < 6	veľmi dobrá
	RET 6 – 13	dobrá
	RET 13 – 20	uspokojivá
	RET > 20	neuspokojivá

Priedušnosť meraná metódou MVTR (Moisture Vapor Transmission Rate) sa udáva v jednotkách g/m2/24 hod. Udáva, koľko gramov pary sa môže odpariť cez meter štvorcový látky za 24 hodín (MVTR). Pri voľnej chôdzi po rovine vypotíme cca 10 000 g/m2/24 hod., pri rýchlej chôdzi či chôdzi do kopca sa budeme pohybovať na cca dvojnásobnej hodnote a pri behu až 25 000 g/m2/24 hod.

Materiály vodnej pary prepúšťajú, ale nikdy sa nejedná o 100 %. Keď budeme v lete štiepať drevo do pol tela, tak aj keď nebudeme oblečení, pot nám bude zostávať na tele.

Keď sa vrátime úplne na začiatok článku, tak nepremokavosť/priedušnosť sú pre nás dôležité a idú ruka v ruke. Všeobecne platí, že čím väčšia vodenepriepustnosť, tým menšia priedušnosť. Lepšie je to v prípade membrán, ale pri záterových materiáloch je markantná. Takže je potrebné si vopred zvoliť v akých podmienkach budeme vybavenie používať, a potom zvoliť ten najvhodnejší materiál, z ktorého bude naše oblečenie, aby nás dostatočne ochránilo, ale súčasne sme sa v ňom nekúpali v litroch potu.

Napísal Michal Burda z HUDY Hřensko