Podchladenie a omrzliny - ako im predísť?

Predovšetkým v zimnom období je dôležité vedieť, ako sa efektívne chrániť pred zimou a chladom. Nízke teploty so sebou prinášajú isté nebezpečenstvá. Či už plánujete dlhé prechádzky v prírode alebo len krátke výlety mestom, informácie o prevencii podchladenia a omrzlín môžu byť životne dôležité. V tomto článku nájdete kľúčové informácie o tom, ako rozpoznať prvé príznaky týchto nebezpečných stavov, ale aj ich pokročilejšie štádiá. Dozviete sa, akým spôsobom sa pred nimi najlepšie chrániť a čo robiť v prípade stretnutia s nimi.

OBSAH

• Čo sú omrzliny a podchladenie
• Na čo si dať pozor
• Vhodné oblečenie
• Odporúčania na pohyb v chladnom počasí
• Prvá pomoc pri podchladení
• Prvá pomoc pri omrzlinách

čo sú omrzliny, čo je podchladenie? ako ich spoznať?

Oba stavy vyvolávajú rovnaké faktory. Jednotlivo alebo vo vzájomnej kombinácii, pričom najzávažnejšie z nich je chlad, nízka teplota. Tými ďalšími sú: nevhodné alebo mokré oblečenie, vysoká vlhkosť (dážď, sneh, hmla), silnejší vietor. Vplyv môžu mať aj naše fyzické dispozície. Ľahšie padajú za obeť podchladeniu alebo omrzlinám starí ľudia alebo deti, vyčerpaní ľudia, dlhodobo ležiaci, chorí ľudia alebo ľudia intoxikovaní (alkohol, drogy...).

Ľahko môžeme podľahnúť dojmu, že pokiaľ vonku nie je vyslovene zima, nič sa nám nemôže stať. Podchladiť sa ale môžeme aj za relatívne vysokých teplôt alebo pri plávaní v „teplom“ mori.

na čo si dať pozor

Na kopcoch alebo v lese stačí silnejší vietor alebo kombinácia vlhkosti s vetrom a na podchladenie je zarobené. V tejto súvislosti spomenieme tzv. efekt ochladzovania vetrom. Každý sme si už asi všimli to, že na vetre prechladneme rýchlejšie. Je to dané tým, že sa zahriata vrstvička vzduchu okolo nás intenzívne mení a ochladzuje. Pokiaľ teda budeme stáť na kopci a oddávať sa vetru, premrzneme násobne rýchlejšie ako v závetrí. Ochladzovanie vetrom nie je dobré podceňovať. Rovnako tak ani vlhkosť.

Pamätajte: Aby sa človek podchladil, vôbec nemusí mrznúť! Stačí, že teplota okolia je nižšia ako telesná teplota. A ak človek leží na chladnej zemi, má mokré oblečenie, prší a fúka vietor, sú tepelné straty enormné. Zranený alebo vyčerpaný človek veľmi často leží na zemi, a to je zásadný problém. Najviac tepla totiž strácame vedením, tzn. priamym kontaktom tela s chladným povrchom. Tepelné straty mnohonásobne umocňuje vlhkosť a prúdenie vzduchu.

Podchladenie sa týka celého organizmu, omrzliny predstavujú lokálne poškodenie kože, prípadne aj hlbších vrstiev, pôsobením chladu, mrazu. Obe nepríjemnosti majú štyri stupne podľa svojej závažnosti.

aké oblečenie najlepšie chráni pred chladom? 

Z logiky veci vyplýva, že by sme sa mali udržiavať v primeranom teple. V primeranom preto, lebo ani nadmerné teplo a s ním spojené potenie nie je v chladnom počasí ideálne. Je preto vhodné dbať na dostatočné vrstvenie oblečenia, a navyše toho správneho oblečenia. Známa je koncepcia štyroch vrstiev, ktorú predstavuje iný článok. Pokiaľ si na tričko s krátkym rukávom nasadím hrubú páperku, môže to izolačne tiež fungovať, ale dlhodobo mám problém: Mám len dve možnosti regulácie teploty pomocou oblečenia – páperku obliecť alebo vyzliecť. Takže sa môže ľahko stať, že mi v určitej chvíli bude horko, ale po vyzlečení páperky nebezpečne rýchlo zase zima.

Viac vrstiev (spodná bielizeň, stredná vrstva, zatepľovacia vrstva, odolná vrstva) ponúka oveľa viac možností regulácie. Navyše sa medzi jednotlivými vrstvami drží vzduch, čo je v zásade veľmi dobrý izolant. Ideálnou situáciou samozrejme je, keď máme jednotlivé vrstvy zvolené skutočne na ten správny účel. Priamo na tele funkčná spodná bielizeň. Zvážiť môžete aj prírodné materiály, ako je vlna merino, ktorá má niekoľko výnimočných vlastností.

Úlohou správnej strednej vrstvy je prebrať vlhkosť od spodnej bielizne a rýchlo ju odviesť preč od svojho nositeľa do vyšších vrstiev. Voda totiž dokáže transportovať teplo viac ako dvadsaťnásobne rýchlejšie ako vzduch. Ak sme spotení, mokrí, premŕzame oveľa rýchlejšie! Stredná vrstva by mala vynikať vysokou priedušnosťou a skvelým transportom vlhkosti. Úlohou zatepľovacej vrstvy je tepelne izolovať, zároveň ale stále prepúšťať prebytočnú vlhkosť. Ideálne je, keď moc neváži a dá sa dobre zbaliť.

V prípadoch extrémnejšieho počasia nastupuje na scénu ochranná vrstva, hardshell. Tá nás musí vedieť ochrániť pred prívalmi zrážok a vetrom. A opäť je dôležité, aby sa prebytočná vlhkosť mala šancu dostať od nás, prírodná živelná voda by sa naopak vôbec nemala dostať k nám. 
Okrem vhodnej voľby jednotlivých vrstiev (na našom e-shope ich nájdete rozčlenené do jednotlivých kategórií) je dôležitá aj veľkosť oblečenia. Nesmie nikde škrtiť, obmedzovať krvný obeh! To by bola prihrávka priamo nepriateľovi chladu. Pozor tiež na priškrtenie krvného obehu príliš utiahnutým horolezeckým alebo skialpovým sedákom, na malé alebo príliš utiahnuté topánky, príliš utiahnutý remienok hodiniek alebo príliš tesné prstienky a podobne! Šperky z kovu majú navyše vysokú tepelnú vodivosť, tzn. rýchlejšie odvádzajú naše telesné teplo preč.

Pohyb v chladnom počasí – odporúčania

Okrem vhodného oblečenia je dôležité myslieť aj na dostatočný príjem tekutín. To je trochu zradné, pretože človek v mraze väčšinou nemá veľa pomyslenia na pitie, ale je to dôležité. Ľudský organizmus je vysoko premyslené chemické laboratórium, ktoré si dokáže poradiť s veľkým rozpätím teplôt. Keď je vonku zima, náš organizmus jednoducho viac „zakúri pod kotlom“. Na svoje zvýšené chemické úsilie ale potrebuje aj zvýšené množstvo tekutín. Inak tie chemické reakcie jednoducho neprebehnú.

Pokiaľ sa viac zapotíme alebo sa vlhkosť nášho oblečenia zvýši iným spôsobom (dážď, sneh...), je potrebné včas reagovať a vymeniť mokré oblečenie za suché. Pri vysokej fyzickej záťaži naše telo nejaké to navlhnuté oblečenie po určitý čas znesie. Skôr alebo neskôr ale nastane nevyhnutná potreba prezlečenia do suchého. Štandardná situácia: Celý deň idete skialpovú túru so zapoteným oblečením. Kým sa hýbete, dá sa to ešte vydržať, pri zastavení je vám trochu zima. Môže byť. Pohyb vytvára teplo. Bezpodmienečne sa ale (aj na viacdenných akciách) na noc prezliekame do suchého!

OMRZLINY MÔŽU BYŤ ZRaDNé. PODCHLADENIE TIEŽ

Pri silnom vetre zvýšime pozornosť a pravidelne a často sa kontrolujeme (najlepšie vzájomne s parťákmi), či nevznikajú omrzliny (klasicky napríklad na tvárach, nose, ušiach, prstoch), či sa nezačíname podchladzovať. Veľmi jednoduchý (a zjednodušený) je na podchladenie tzv. „eskimácky test“. Palcom ruky sa snažíme dotknúť konca malíčka. Kým to stále ide, nie sme podchladení.

Aby ľudský organizmus správne fungoval, snaží sa pomocou svojich termoregulačných mechanizmov udržiavať teplotu vo vnútri tela na optimálnych zhruba 37 °C. O podchladení alebo hypotermii hovoríme v prípadoch, kedy teplota telesného jadra poklesne pod 35 °C. Čím je pokles centrálnej teploty hlbší, tým bude stav podchladeného závažnejší. Pozor, hlboké podchladenie dokáže spôsobiť zástavu krvného obehu a tým aj smrť!

Dôležitou prevenciou podchladenia a omrzlín je naša dobrá fyzická kondícia. Pokiaľ je telo trénované, zvládne toho jednoducho viac, lepšie sa vyrovnáva s nepriaznivými podmienkami. A z poslednej poznámky nebudú mať radosť fajčiari. Nefajčite! Aj jedna cigareta významne obmedzí prekrvenie okrajových častí tela na niekoľko hodín!

prvá pomoc pri podchladení

Sme dlhodobo vystavení chladu? Sme zle oblečení alebo je náš odev mokrý? Je chladno, prší, fúka, sneží? Potom už sa v našich stopách blíži podchladenie! Má štyri štádiá: od trasu až po zlyhávanie srdcovej činnosti a dýchania. Pre všetky štádiá platí:

• Postihnutého odizolujeme od chladnej zeme. Podložíme ho karimatkou, batohom, horolezeckým lanom... Všetko je lepšie ako premrznutá zem. 
• Postihnutého musíme ochrániť pred nepriaznivým počasím. Odtransportujeme ho do závetria, dostaneme ho do stanu, winterraumu horskej chaty...
• Postihnutého zabalíme do izolačných materiálov - vlastného náhradného oblečenia (suchého!), spacáku, žďáráku, termoizolačnej fólie... Najväčší dôraz kladieme na ochranu hlavy, tváre a krku! Z tejto relatívne malej časti tela môžeme strácať veľkú časť telesného tepla!
• Postihnutému nedávame v žiadnom prípade alkohol!

I. ŠTÁDIUM PODCHLADENIA

POSTIHNUTÝ JE PRI VEDOMÍ A NEKONTROLOVANE SA TRASiE

Toto je jediné štádium, kedy je pre postihnutého vhodné sa hýbať! Postihnutému podávame teplé nápoje s cukrom, dávame mu najesť (rýchle doplnenie energie). V chránenom priestore ho vyzliekame z mokrého oblečenia a meníme ho za suché. Niekedy sa trochou zveličene hovorí o „metóde cukru a biča“ – podchladeného kamaráta nakŕmime rýchlou energiou a potom ho pomyselným bičom v ruke preháňame, kým sa neprehreje. Horúce sladké nápoje urobia kamarátovi len dobre.

II. ŠTÁDIUM PODCHLADENIA

Postihnutý je pri vedomí, ale spavý, apatický, zimou sa už nemusí triasť, bolestivosť ustupuje, dych a pulz sa spomaľujú

Postihnutého nenecháme pohybovať sa, šetrne ho transportujeme poležiačky. Ak môže prehĺtať, podávame horúce a sladké nápoje. Zahájime centrálne ohrievanie pomocou termozábalu (vlhký horúci zábal; zahrievame iba telesné jadro – hrudník, brucho, slabiny; končatiny aktívne nezahrievame ani nemasírujeme, iba zabalíme a izolujeme!).

Voláme záchrannú službu (155, prípadne medzinárodnú 112).

Tu už naozaj pozor – situácia začína byť vážna. Začína sa tzv. centralizácia krvného obehu, kedy organizmus najmä stiahnutím ciev v končatinách obmedzuje prekrvenie v okrajových častiach tela a tým sa snaží šetriť si teplo pre telesné jadro so životne dôležitými orgánmi. Ide o veľmi zákernú situáciu. Stav pacienta môžeme zlým prístupom razantne zhoršiť a vyvolať aj zástavu krvného obehu! Ochranné stiahnutie ciev sa dá nechtiac rýchlo potlačiť. Stačí na to napríklad nešetrná manipulácia alebo zlý spôsob ohrevu. Rovnako fatálne následky môže mať aj aktívny pohyb pacienta, či už chôdza alebo snaha, aby sa sám zahrial pohybom alebo cvičením!

III. ŠTÁDIUM PODCHLADENIA

Postihnutý už nie je pri vedomí, maximálne reaguje na bolestivé podnety. Dýcha nepravidelne a plytko, má slabý pulz, zreničky má rozšírené, reagujúce na svetlo

Telo už zrealizovalo centralizáciu obehu. Pozor! Tu už je veľké riziko zástavy krvného obehu, najmä pri nešetrnej manipulácii s postihnutým!

Zahájime centrálne ohrievanie pomocou termozábalu. Samozrejmosťou sú predchádzajúce kroky ako pri nižších štádiách: zabrániť ďalším stratám tepla, šetrná manipulácia, minimum pohybu. Mokré oblečenie odstraňujeme v chránenom priestore, veľmi opatrne, bez zbytočných pohybov. Končatiny aktívne nezahrievame ani nemasírujeme, iba zabalíme, izolujeme! Pokiaľ máme obavu o udržanie priechodnosti dýchacích ciest, postihnutého veľmi šetrne, opatrne uložíme do zotavovacej polohy na boku (stabilizovaná poloha).

Voláme záchrannú službu (je potrebný transport do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia) a sme pripravení na prípadnú resuscitáciu. 

IV. ŠTÁDIUM PODCHLADENIA

Postihnutý je v bezvedomí, dýchanie a pulz zlyhávajú. Ide vlastne o klinickú smrť

Voláme záchrannú službu, je nutný transport do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia.

Okamžite zahájime resuscitáciu – nepriamu masáž srdca a umelé dýchanie v pomere 30:2. Opäť zabraňujeme ďalším stratám tepla (viď vyššie). Minimalizujeme manipuláciu s postihnutým, pokiaľ je to nutné, iba pomaly a v čo najmenšom rozsahu. Ak sme mimo civilizácie, bez možnosti rýchleho príjazdu záchrannej služby, pokúsime sa za súčasnej resuscitácie postihnutého zahrievať. Použijeme termozábal podľa pokynov vyššie. Zástava obehu spôsobená podchladením má vysoké šance na úspech, preto sa snažíme pre záchranu postihnutého kamaráta urobiť naozaj maximum!

[Pokiaľ pri resuscitácii už vôbec nie je možné stláčať hrudník pre jeho stuhnutosť, táto situácia je niekedy považovaná za V. štádium podchladenia a pacient je vyhlásený za mŕtveho.]

prvá pomoc pri omrzlinách

Lokálne poškodenie vplyvom chladu a ďalších faktorov hrozí predovšetkým okrajovým častiam tela, ako sú prsty na rukách aj nohách, uši, nos, líca. Vplyvom chladu začne telo sťahovať krv (a teda zásobovanie teplom) z okrajov do centrálnej časti tela. Za nepriaznivých podmienok sa oplatí pravidelne sa (vzájomne) často sledovať a včas odhaliť príznaky:
- bledé miesta na koži
- postihnuté miesto stráca citlivosť
- postihnuté miesto je nápadne chladné

Čím skôr si omrzliny všimneme a ošetríme ich, tým lepšie! Zásady sú podobné ako pri podchladení, len aplikované lokálne: Omrznutú časť premiestnime do tepla, sucha, bezvetria. Mokré odevné časti vymeníme za suché. Všetko, čo je príliš utiahnuté alebo škrtí, odstránime (odev, výstroj, výbava). To platí aj o prstienkoch, náramkoch, hodinkách a pod. Omrznutú časť zahrievame telesným teplom alebo veľmi opatrne a s citom teplom externým – vo vodnom kúpeli (40-42 °C) s prímesou dezinfekcie (napr. Betadine; pozor na alergie).

Po návrate citlivosti môžeme pokračovať v túre/výstupe. Pokiaľ sa citlivosť nevrátila, čo najrýchlejšie do chaty, civilizácie, nižších nadmorských výšok. Podávame opäť teplé sladké nápoje. Pokiaľ na 100% môžeme vylúčiť podchladenie, je možná aj malá dávka alkoholu. Tá rozšíri periférne cievy a urýchli prekrvenie omrznutej časti.

Pri ťažších prípadoch podávame prostriedky na riedenie krvi (napr. Acylpyrin – 1 tableta denne) a proti bolestiam (napr. Ibuprofen 1 tableta denne, ďalej podľa bolestí). Tu však pozor na prípadné alergie.

Postihnuté partie osušíme a prekryjeme mäkkým voľným obväzom. V prípade vážnejších omrzlín čo najskôr k lekárovi! Vážne omrzliny nôh majú za následok výrazné opuchy a pľuzgiere, takže nie je možné postihnutého znova obuť. Myslite na to pri rozhodovaní o transporte! Omrzliny nikdy netrieme snehom! Pľuzgiere neprepichujeme! Následná liečba omrzlín je dlhodobá, zdĺhavá záležitosť. Môžu sa vyskytnúť komplikácie a v krajných prípadoch je nutná amputácia. Pokiaľ aspoň trochu môžete, omrzlinám sa vyhnite!