Ako vrstviť oblečenie na horách: sprievodca pre ženy

Či už do hôr vyrážate pravidelne alebo ešte len plánujete svoju prvú väčšiu túru, možno riešite rovnakú otázku: Čo si vlastne obliecť, aby mi nebola zima, ale zároveň som sa pri výstupe zbytočne nepotila? V horách totiž nestačí ráno zvoliť jednu bundu a ďalej už nič neriešiť. Teplota, vietor aj intenzita pohybu sa už behom pár hodín niekoľkokrát zmení - a s nimi by sa malo meniť aj vaše oblečenie.

Z OBSAHU:

• Koľko vrstiev je potrebných?
• Čo patrí priamo na telo?
• Syntetika alebo merino?
• Rozdiely medzi softshellom, hardshellom a flísom
• Ako vrstviť v lete a ako v zime
• Izolácia alebo nepremokavá vrstva?
• Najčastejšie chyby pri vrstvení
• Záverečné zhrnutie

A práve preto má vrstvenie oblečenia taký zmysel. Umožňuje nám reagovať na aktuálne podmienky a prispôsobiť oblečenie tomu, čo práve robíme. Niekedy stačí funkčné tričko, inokedy pridáme flís. Počas zastávky vytiahneme z batohu izolačnú bundu a pred dažďom siahneme po hardshellovej bunde. Ako jednotlivé vrstvy fungujú a kedy ktorú použiť, si ukážeme krok za krokom. Správne vrstvenie oblečenia funguje ako systém, ktorý sa prispôsobuje nášmu tempu, počasiu aj aktivite. Inak sa oblečieme na svižný výstup, inak na pohodovú turistiku a inú zostavu budeme potrebovať v zime alebo pri viacdňovom prechode hôr.

KOĽKO VRSTIEV OBLEČENIA POTREBUJETE NA TÚRU?

Možno ste už počuli o princípe troch vrstiev. Ide o jednoduché rozdelenie podľa ich funkcie: prvá vrstva odvádza vlhkosť od tela, druhá pomáha udržovať teplo a tretia chráni pred počasím.

Rôzne podmienky, ale stále ten istý premyslený prístup k obliekaniu

Neznamená to však, že musíte mať vždy oblečené všetky tri vrstvy. Na letnej túre vám môže stačiť funkčné tričko a ľahká vetrovka v batohu. Pri jesennom výstupe pridáte flís a v zime môže byť potrebné kombinovať aj niekoľko izolačných vrstiev. Počet vrstiev preto prispôsobujeme predovšetkým teplote, vetru, zrážkam, nadmorskej výške a intenzite pohybu. Veľkú úlohu zohráva aj to, ako citlivo vnímate chlad.

Pri výstupe sa telo rýchlo zahrieva. Ak vyrazíte príliš oblečená, začnete sa potiť a oblečenie zvlhne. Keď potom zastavíte alebo na hrebeni zafúka, vlhká vrstva vás začne chladiť. Z vlastnej skúsenosti preto odporúčam vyraziť radšej trochu naľahko a vrstvy mať pripravené v batohu. Oblečenie je potrebné počas túry aktívne regulovať.

ČO PATRÍ AKO PRVÁ VRSTVA PRIAMO NA TELO?

Prvá vrstva má byť v kontakte s pokožkou a jej hlavnou úlohou je pracovať s vlhkosťou. Pri pohybe odvádza pot od tela a pomáha udržať príjemnú mikroklímu pod ďalšími vrstvami.

Základom môže byť funkčné tričko s krátkym alebo dlhým rukávom, v chladnejšom počasí funkčné tričko doplnia funkčné nohavice. U žien je súčasťou prvej vrstvy aj športová či funkčná podprsenka a funkčné nohavičky. Spodná bielizeň by mala dobre odvádzať vlhkosť, poskytovať dostatočnú oporu a zároveň netlačiť pod ďalšími vrstvami.

Pri prvej vrstve záleží aj na jej strihu. Nemala by vás obmedzovať v pohybe, no zároveň by nemala byť zbytočne voľná. Pri výbere dámskeho outdoorového oblečenia myslite aj na dĺžku chrbta a rukávov. Dlhší strih môže byť príjemnejší v chladnom počasí a pomôže chrániť chrbát aj pri pohybe s batohom.

JE NA PRVÚ VRSTVU LEPŠIE MERINO ALEBO SYNTETIKA?

Ani jeden materiál nie je univerzálne najlepší. Merino a syntetika majú iné vlastnosti a správna voľba závisí od aktivity aj dĺžky výpravy.

Merino vlna

Merino vlna je príjemná na tele a jej veľkou výhodou je schopnosť obmedzovať vznik nepríjemného zápachu. Preto sa skvele hodí na viacdenné túry, treky alebo situácie, kedy nemáte možnosť každý deň prezliekať a prať oblečenie. Ďalším bonusom je fakt, že po navlhnutí merino nestráca svoje izolačné schopnosti.

Syntetické materiály

Syntetické materiály obvykle rýchlejšie odvádzajú vlhkosť a rýchlo schnú. To oceníte predovšetkým pri intenzívnom pohybe, kedy sa veľmi potíte – napríklad pri svižnom výstupe, behu v horách alebo pri skialpinizme.

ZMESOVÉ MATERIÁLY

Existujú aj zmesové materiály, ktoré kombinujú vlastnosti oboch variantov. Pri rozhodovaní medzi merinom a syntetikou preto premýšľajte najmä nad tým, čo budete robiť. Na krátky intenzívny výkon môže byť skvelou voľbou syntetika, na viacdňový prechod zase merino. A ak nechcete vyberať len jeden materiál, zmes môže byť veľmi praktickým kompromisom.

bavlna

Naopak, bavlna nie je na intenzívny pohyb ideálna. Absorbuje pot, pomaly schne a vo chvíli, kedy prestanete kráčať, vás môže začať nepríjemne chladiť.

AKÝ JE ROZDIEL MEDZI FLÍSOM, SOFTSHELLOM A HARDSHELLOM?

Tu sa oplatí mať jasno. Každá z týchto vrstiev rieši trochu iný problém.

Flís

Flís je predovšetkým izolačná vrstva. Je ľahký, priedušný a dobre funguje pri pohybe v chladnejšom počasí. Môže ísť priamo na funkčné tričko a podľa podmienok na neho oblečiete ešte ochrannú vrstvu.

Softshell

Softshell kombinuje ochranu a čiastočnú izoláciu. Dobre chráni pred vetrom, zvládne ľahké zrážky, a pritom býva príjemne priedušný. Pre mnoho podmienok je preto veľmi univerzálnou voľbou – napríklad na jesennú túru, kedy sa strieda vietor, chlad a občasná prehánka.

Hardshell

Hardshell je naopak predovšetkým ochranná vrstva. Je určený do dažďa, mokrého snehu a silného vetra. Neposkytuje vám teplo sám o sebe – jeho úlohou je chrániť vrstvy pod ním.

Dôležité je, že softshell ani hardshell nemusíte vnímať ako povinnú tretiu vrstvu za každej situácie. Ak je sucho a bezvetrie, hardshell môže zostať v batohu. Pokiaľ fúka, ale neprší, môže byť praktickejšia ľahká vetrovka. Voľte ochrannú vrstvu podľa toho, pred čím sa potrebujete chrániť.

AKO VRSTVIŤ OBLEČENIE V LETE A AKO V ZIME?

LEto

V lete je základ jednoduchý. Na väčšinu turistických výletov stačí funkčné tričko a v batohu mať ľahkú vetrovku alebo nepremokavú bundu pre prípad zmeny počasia. Vo vysokých horách alebo počas chladných rán môže prísť vhod aj ľahká izolačná vrstva.

JAR A JESEŇ

Na jar a na jeseň je potrebné počítať s väčšou premenlivosťou. Praktickou kombináciou je funkčný základ, flís alebo ľahká izolačná bunda a ochranná vrstva proti vetru či dažďu. Jednotlivé vrstvy môžete počas dňa podľa potreby striedať.

Zima

Zima vyžaduje väčší tepelný komfort aj rezervu. Základom zostáva funkčná bielizeň, na ktorú podľa intenzity pohybu pridáte izolačnú vrstvu. Pri náročnom výstupe môže stačiť ľahší flís alebo aktívne zateplenie. Na hrebeni, pri vetre alebo počas zastávky budete potrebovať výrazne teplejšiu vrstvu.

Nezabudnite ani na spodnú časť tela. Podľa teploty a aktivity kombinujte funkčné spodky s turistickými alebo softshellovými nohavicami. Do dažďa a mokrého snehu sa hodia nepremokavé prevlekové nohavice.

KEDY PRIDAŤ IZOLAČNÚ BUNDU A KEDY NEPReMOKAVÚ VRSTVU?

Izolačná a ochranná vrstva majú rozdielnu úlohu. Zjednodušene by sme mohli povedať, že izolačná bunda vás má zahriať, hardshell vás má ochrániť pred počasím.

Ľahká páperka alebo syntetická zatepľovacia bunda sa hodia predovšetkým vo chvíli, keď potrebujete dodať teplo. Typicky pri zastávke, na vrchole, pri čakaní alebo pri výraznom ochladení. Naopak pri intenzívnom stúpaní môže byť príliš teplá a zbytočne by ste sa v nej potili. Preto je dobré mať izolačnú bundu v batohu tak, aby bola ľahko dostupná. Akonáhle viete, že budete niekoľko minút stáť, oblečte ju ešte predtým, než začnete chladnúť.

Hardshell vyťahujte vo chvíli, keď potrebujete ochranu pred dažďom, mokrým snehom alebo silným vetrom. Ideálne je reagovať na počasie včas – nečakať, kým budete premočená. A rovnaká zásada platí aj pri vyzliekaní. Keď pri výstupe cítite, že sa začínate výrazne potiť, je čas jednu vrstvu ubrať alebo sa aspoň rozopnúť. Cieľom nie je byť čo najteplejšie oblečená, ale zostať v komforte a pokiaľ možno v suchu.

AKÉ SÚ NAJČASTEJŠIE CHYBY PRI VRSTVENÍ OBLEČENIA?

Jednou z najčastejších chýb je obliecť sa ráno príliš teplo. Na začiatku je vám príjemne, ale po prvom dlhšom stúpaní sa začnete potiť. Druhou častou chybou je čakať s obliekaním až do chvíle, keď je vám zima.

Vyhnite sa tiež tesnej kombinácii vrstiev. Každá vrstva musí mať priestor fungovať a vy sa v nej potrebujete voľne pohybovať. To platí dvojnásobne pri nosení batohu, kedy sa inak prejaví tlak popruhov alebo bedrového pásu.

A nezabudnite, že vrstvenie nekončí pri bunde. Studené ruky, hlava alebo nohy dokážu komfort pokaziť rovnako rýchlo ako zle zvolená bunda. V batohu preto majte podľa podmienok rukavice, čiapku, nákrčník a prípadne náhradné ponožky.

Pri viacdennom treku je navyše veľmi užitočné mať jednu suchú funkčnú vrstvu ako rezervu. Chráňte ju pred vlhkosťou a zároveň myslite na to, aby izolačná bunda a hardshell boli v batohu ľahko dostupné.

ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE

Správne vrstvenie oblečenia teda nie je pevný recept, podľa ktorého si zakaždým oblečiete tri vrstvy. Je to systém, ktorý vám umožňuje reagovať na počasie, intenzitu pohybu aj vlastný pocit tepla. Keď sa naučíte vrstvy včas pridávať, vyzliekať a kombinovať, bude pre vás oveľa jednoduchšie zostať v pohodlí od prvého kilometra až po samotný návrat z hôr.