Diaľkové alebo nordické korčuľovanie - tipy a triky od švédskeho sprievodcu

Počuli ste niekedy o nordickom korčuľovaní? Ide o špecifický druh korčuľovania na dlhých nožoch, ktoré sa pricvaknú na bežkárske topánky. Nordické korčuľovanie je populárne najmä v Škandinávii a v Holandsku. Tam sa korčuľujú na zamrznutých jazerách, vodných kanáloch a tiež na mori. V posledných rokoch sa diaľkové korčuľovanie dostalo aj do Česka a každý rok si nachádza nových a nových priaznivcov. V tomto článku vám nordické korčuľovanie predstaví Čech Jarda Zaoral, ktorý žije dlhodobo vo Švédsku a v okolí Štokholmu sprevádza turistov z celého sveta v tamojšom nekonečnom ľadovom kráľovstve.

aký je rozdiel medzi klasickým korčuľovaním a nordickým?

Na rozdiel od klasických hokejových alebo krasokorčuliarskych korčúľ, ktorých účel je krátky a intenzívny výkon na perfektnom ľade na štadióne, nordické korčule sú prispôsobené na dlhé výlety v prírode. Oproti klasickým korčuliam sú nordické oveľa pohodlnejšie, pretože môžete využiť klasické bežkárske topánky alebo špeciálne korčuliarske. Tie potom jednoducho pripnete k viazaniu na vašich nordických korčuliach a môžete sa preháňať po nekonečných zamrznutých jazerách a moriach. Okrem pohodlia majú nordické korčule ďalšie výhody – sú rýchlejšie a tiež stabilnejšie. Vďaka nim zvládnete prekonať aj rôzne prirodzené prekážky na ľade.

Prečo sa pustiť do nordického korčuľovania?

Diaľkové korčuľovanie je skvelý outdoorový šport, pri ktorom spojíte fyzickú námahu a zároveň môžete objaviť nové nádherné scenérie. Na rozsiahlych ľadových plochách môžete počas jedného dňa prejsť aj cez sto kilometrov a počas výletu môžete sledovať, ako zima dokáže kúzliť. Pozrite si niekoľko fotiek pre inšpiráciu!

BEZPEČNOSŤ NA PRVOM MIESTE

Než sa ale do nordického korčuľovania pustíte, je veľmi dôležité zaobstarať si nielen nordické korčule a topánky, ale aj bezpečnostné vybavenie. Zamrznuté ľadové plochy môžu byť veľmi ošemetné a musíte preto vedieť, kam je bezpečné sa vydať. Našťastie má Švédsko s nordickým korčuľovaním mnohoročné skúsenosti, a tak stanovilo niekoľko všeobecných bezpečnostných pravidiel, ktorými sa dnes riadi komunita diaľkových korčuliarov po celom svete. Začneme pri vybavení. Na ľad by človek nemal vstúpiť bez tohto kompletného korčuliarskeho vybavenia:

•    Nordické korčule a topánky – bez nich by sa vám korčuľovalo ťažko
•    Korčuliarske paličky – dôležitý nástroj na kontrolu kvality a hrúbky ľadu, sú užitočné aj v prípade, keď musíte ísť proti silnému vetru alebo keď je ľad nekvalitný
•    Hroty na ľad okolo krku – nevyhnutný nástroj, ktorý vás dostane z vody v prípade, že sa prepadnete tenkým ľadom
•    Píšťalka – pomôže vám privolať pomoc, ak máte problémy
•    Záchranné lano – umožní vašim priateľom, aby vám pomohli dostať sa z vody
•    Batoh s extra oblečením vo vodeodolných taškách – vďaka vzduchu vo vnútri funguje tiež perfektne ako plavák, záchranná vesta

Do neznámych ľadových podmienok by sa bez vyššie spomínaného vybavenia nikdy žiadny Švéd nevydal a tak by to malo byť aj u nás.

Okrem samotného vybavenia je vhodné mať so sebou aj aspoň jedného, ​​ideálne dvoch parťákov na korčuľovanie. Keby ste sa na ľade preborili, určite chcete mať nablízku niekoho, kto vám pomôže späť na súš a kto vám pomôže s prezlečením do suchého oblečenia a s návratom do civilizácie.

AKÉ TO JE PREPADNÚŤ SA pod ĽAD?

Aby som mohol „sprievodcovať“ na ľade, musel som prejsť kurzom, v rámci ktorého bol aj tréning prepadu na tenkom ľade. Aké to bolo? To môžete zhodnotiť vo videu. Za mňa len krátky komentár: Je to podobné ako skočiť do ľadovej vody po saune, akurát bez predchádzajúcej sauny. Fakt to nie je také hrozné. Potom čo sa dostanete na súš, prezlečiete sa a môžete ísť ďalej. Inak to môže znieť bláznivo, ale odkedy som začal korčuľovať v oblasti Štokholmu, čo je desať rokov späť, som sa ešte nikdy pod ľad neprepadol. Opatrnosť je však vždy na prvom mieste. Z vybavenia som najvďačnejší za korčuliarske paličky, ktoré mi pomáhajú zhodnotiť hrúbku a kvalitu ľadu. Každopádne som pripravený, keby som sa niekedy v budúcnosti mal aj prepadnúť.

POZOR NA ZMENU KVALITY ĽADU A NA PREKÁŽKY

Aby ste sa vyhli prepadnutiu na ľade, je dôležité nazbierať skúsenosti. Bez nich by ste sa na ľad nemali vydávať bez sprievodcu. Aké nástrahy vás môžu čakať? Najskôr sa pozrime na kvalitu ľadu. Švédi pre rôzne druhy ľadu používajú rôzne názvy. Tie u nás v slovenčine nemáme, a tak som si dovolil ich voľne preložiť.

•    Čierny ľad (vo švédčine kärnis) – tento ľad vzniká počas chladných a jasných nocí na vodnej hladine a považuje sa za najlepší ľad na korčuľovanie. Keď máte šťastie a ste na priezračnom jazere, môžete vidieť až na dno. Pri takto kvalitnom ľade stačí na korčuľovanie obvykle hrúbka 4 cm a ľad by vás mal udržať. Na taký tenký ľad by ste sa ale nikdy nemali vydávať bez kompletného bezpečnostného vybavenia. Čierny ľad vydáva aj nádherné zvuky, takže jeho hrúbku môžete vyhodnotiť aj počúvaním. Hlbší tón znamená pevnejší ľad. Jedinou nevýhodou čierneho ľadu je, že sa rýchlejšie topí na jar, pretože neodráža svit slnka.
•    Snehový ľad (vo švédčine stöpis) – tento ľad vzniká, keď je na ľadovej vrstve sneh, ktorý sa počas stöpningu (švédske slovo pre proces, keď sa sneh na povrchu ľadu topí a mení sa na roztápajúci sa sneh, následne zamŕza a vzniká z neho opäť ľad) mení na ľad. Tento ľad má bielu farbu kvôli mnohým malým bublinkám vo svojej štruktúre. Výhodou tohto ľadu je, že za teplých dní sa topí pomalšie vďaka svojej bielej farbe, ktorá odráža slnečný svit. Nevýhodou je, že pri teplejšom počasí rýchlo mäkne, a tak sa na ňom horšie korčuľuje. Tento ľad tiež praská ľahšie ako čierny ľad. Ani hrúbka 8 cm nezaručuje stopercentnú pevnosť.
•    Slaný ľad (vo švédčine saltis) – slaný ľad má podobné vlastnosti ako snehový ľad. Čierny ľad na mori kvôli kryštálom soli takmer nikdy neuvidíte. Slaná voda zamŕza pri nižších teplotách (-0,5 °C pri Baltskom mori a -1,8 °C pri Severnom mori) a tiež sa rýchlejšie topí. 
•    Dvojitý ľad (vo švédčine överis) – tento ľad vzniká, keď je na povrchu ľadu voda, napríklad z dôvodu dažďa, a tá následne zamrzne. To vytvorí dvojitú ľadovú vrstvu s vodou v strede. Tento druh ľadu nie je nebezpečný z dôvodu rizika prepadnutia do ľadovej vody, ale môže spôsobiť nepríjemné zranenia. Keď totiž rýchlo prejdete z klasického ľadu na dvojitý ľad, letíte okamžite na zem. Vaše korčule sa náhle zastavia a vy spadnete dopredu, čo často vedie k zraneniu kolien a hlavy. Pokiaľ hrozí nebezpečenstvo dvojitého ľadu, je dôležité dbať na zvýšenú opatrnosť a ísť pomaly.
•    Jarný ľad (vo švédčine våris) – to je ten najzradnejší ľad. Jarný ľad je obvykle perfektný na korčuľovanie počas skorých ranných hodín za predpokladu, že v noci bolo pod nulou. Kvalita ľadu sa ale dramaticky zhoršuje kvôli silným slnečným lúčom počas dňa. Slnko dokáže premeniť štruktúru ľadu a tá sa môže rozbiť na malé stĺpiky, ktoré neudržia korčuliarov a môžete sa prepadnúť, aj keď má ľad až 20 cm.

Okrem kvality ľadu je dôležité poznať miesta, kde ľad môže byť tenší, a tým pádom nebezpečnejší. Aj keď je veľká zima, neznamená to, že je ľad všade bezpečný. Nižšie sa môžete pozrieť na zoznam miest, kde sa oplatí dbať na zvýšenú opatrnosť:

•    Plytká voda – keď je pod vodnou hladinou zrazu plytká voda, môže to znamenať, že tam voda preteká rýchlejšie ako inde. Tá môže spôsobiť slabší ľad alebo dokonca diery.
•    Veterná diera – vzniká, keď po prvej chladnej noci vznikne nová vrstva ľadu, ale vietor jej časť zničí. Na tomto mieste vznikne ľad znova o deň alebo aj neskôr, a tak je tu ľad tenší.
•    Prítok – keď voda priteká do jazera/mora, spôsobí slabší ľad kvôli prúdeniu.
•    Úžina – v úžinách prúdi voda rýchlejšie, a tak tu hrozí, že ľad bude tenší.
•    Odtok – to isté sa deje, keď voda opúšťa jazero – v okolí môže byť slabší ľad.
•    Trhlina – trhliny vznikajú, keď sa ľad zmenšuje a rozťahuje pri meniacich sa teplotách. Nie je žiadnym prekvapením, že okolo trhlín môže byť ľad slabší. Ak sa potrebujete dostať na druhú stranu trhliny, choďte najprv pozdĺž nej, aby ste našli najlepšie miesto, kde ju prekonať.
•    Trstina – tam za vodou v trstine čaká na rozdiel od leta nebezpečenstvo. Voda okolo trstiny často nestíha zamŕzať tak efektívne ako v otvorenom priestore, a tak tu hrozí nebezpečenstvo prepadu.
•    Most – ľad pod mostami je často slabší ako inde.
•    Mólo – móla obvykle absorbujú viac tepla zo slnka, a tak ľad okolo nich často slabne rýchlejšie.

Kam za nordickým korčuľovaním u nás a v zahraničí?

V Česku bohužiaľ nemáme toľko vodných plôch, koľko ponúka sever Európy. Aj tak ale u nás nájdeme mnoho zaujímavých lokácií pre diaľkové korčuľovanie. Medzi najobľúbenejšie patrí Lipno, kde si dokonca nordické korčule môžete požičať. Ďalším populárnym miestom je Máchovo jazero. Ak vás zaujíma nordické korčuľovanie viac, určite sledujte skupinu českých nordickokorčuliarskych nadšencov na Facebooku. Pravidelne prinášajú novinky z českých rybníkov, jazier a priehrad.
 
Inak je pre nordické korčuľovanie v Európe najvhodnejšie okolie Štokholmu. Pýtate sa, prečo práve tam? Je to vďaka stovkám jazier a najväčšiemu súostroviu na svete (cez 20 000 ostrovov) v blízkom okolí hlavného mesta Švédska. Je tam nespočetné množstvo vodných plôch, ktoré zamŕzajú v priebehu celej zimy rôzne podľa hĺbky a veľkosti. Vďaka tomu je v okolí Štokholmu prakticky celú zimu nejaký vhodný ľad pre nordické korčuľovanie.

Ďalšou výhodou Štokholmu je, že zimy sú tu prekvapivo mierne v porovnaní s inými miestami takto ďaleko na severe, napríklad v Severnej Amerike. Golfský prúd robí svoju prácu, takže teploty v zime obvykle kolíšu okolo 0. To možno neznie ideálne, ale v skutočnosti to tak je! Striedajú sa väčšinou teplé a chladné obdobia, a tak sa dlho neudrží sneh. Preto v Štokholme panujú každú zimu tie najlepšie podmienky na korčuľovanie. Všetko vyššie spomínané prináša možnosť korčuľovať v podstate kedykoľvek od začiatku sezóny (obvykle november alebo december) až do roztopenia ľadov (najčastejšie niekedy v apríli).

Keby vás korčuľovanie na nekonečných moriach a jazerách vo Švédsku zaujímalo, kontaktujte Jardu pre viac informácií.