Lavíny a počasie

Oteplenie, ktoré prichádza do hôr, vždy poriadne zamáva so snehovou pokrývkou a niekde výrazne zdvihne lavínové nebezpečie. Poveternostné podmienky majú na vznik lavín nemalý vplyv, a tak je dobré vedieť, na čo si pri plánovaní túr a pohybe v zimnom teréne dať pozor. 

LAVíNY A VieToR

Lyžovanie v čerstvo napadanom prašane je krásna, ale pekne zradná aktivita. Nájsť tú správnu cestu a neskončiť v lavíne nie je vôbec jednoduché. Do hry vstupuje celý rad faktorov. Jedným z nich je aj vietor, ktorý mi vlastne asi naháňa najväčší strach. Vytvára totiž snehové dosky, ktoré stoja za väčšinou lavínových nehôd.

Keď vyčíňa fujavica (sneží a silno fúka), vytvárajú sa v teréne za prekážkami záveje. V poriadnej fujavici vznikne metrový závej za len pár minút. Na ceste sa im hovorí snehové jazyky. Každý cestár vie, že odhŕňať jazyky vo fujavici nemá veľmi zmysel, pretože vždy zase rýchlo dorastú. Účinok vetra je taktiež často dobre vidieť napr. na streche horskej chaty.

Podobne funguje vietor vysoko na horách, kde sa na hrebeňoch tvoria preveje a pod nimi nebezpečné snehové dosky. Keď preto budete hľadať bezpečnú líniu, potrebujete poznať smer vetra, teda odkiaľ a kam naposledy fúkalo. Podľa toho potom dokážete odhadnúť, kde sú uložené snehové dosky, ktorým sa chcete vyhnúť. Pozorujte údolie, hrebene, sedlá aj stráne okolo seba a hľadajte stopy pôsobenia vetra.

SnEhové pRevEje 

Indikujú smer a silu posledného vetra najlepšie. Vytvárajú sa za hrebeňom – smerom po vetre – a predstavujú veľké nebezpečenstvo. Po zaťažení alebo taktiež samé od seba sa môžu uvoľniť a spôsobiť lavínu. Pohybu na preveji aj pod ním sa určite vyhnite.

Pod prevejom sa nachádza nebezpečná snehová doska! Čím väčší prevej je, tým väčšia je aj doska pod ním. Nikdy nelyžujte pod prevejom! Preveje vnímam ako výkričníky, ktoré mi ukazujú, na akú stranu kopca mám ísť. Najlepšie je lyžovať na tej, kde nie sú.

Tip: Výnimočne sa stane, že stojím na hrebeni a musím ísť na nebezpečnú, záveternú stranu. Nemám inú možnosť a musím medzi preveje. V takom prípade hľadám na hrebeni miesto, kde prevej chýba. To znamená, že tu vietor nefúkal, alebo má svah príliš malý sklon (snehové rebro). Jedná sa o kritický variant, lyžovanie po jednom je nutnosť!

ZávEje 

Sa tvoria za prekážkou (kameň, strom, tyč…). Zmenšujú sa od špičky smerom po vetru. Bývajú vidieť z diaľky a pomôžu vám určiť odkiaľ a kam na vzdialenom svahu fúkalo.

Námraza 

Na rozdiel od závejov rastie na prekážke proti smeru vetra (dobre viditeľná na turistických tyčiach, vrcholových krížoch atp.)

Malé veterné tvary na snehu predstavujú tvrdý oriešok. Vyznať sa v nich je celkom ťažké. Náveterná časť rôznych „čerín a stupienkov“ býva strmá/kolmá. Dlhá, plochá a pozvoľná časť stupienkov je smerom po vetre. Niekedy to nie je jednoznačné, pretože vietor vie na snehu vykresliť kruhové a vlnité tvary, ktoré vás skôr zmätú.

Keď viete, odkiaľ a kam fúkalo, rozdeľte si terén na náveterné a záveterné zóny.  Náveterné svahy a zóny bývajú bezpečnejšie. Záveterné sú naopak nebezpečné, pretože je v nich uložený sneh do snehových dosiek, ktorým sa vyhýbajte. Keď je lavínové riziko vysoké, dajte jednoznačne prednosť náveterným zónam.

Niekedy dôjde aj na zložitejšie situácie, a to napríklad keď vietor ženie sneh naprieč, alebo diagonálne terénom.  V takom kuloáre môže napríklad fúkať zľava doprava alebo naopak. V tom prípade má kuloár jednu stranu záveternú (snehová doska) a druhú náveternú (vyfúkanú často až na kamene/ľad). Pokiaľ kuloárom musíte prejsť, pohybujte sa výhradne po vyfúkanej časti! Na vyfúkanom ľade sa spravidla ide omnoho horšie ako v nafúkanom snehu, kde si ľahko urobíte stopu. Rovnako tak zjazd po tvrdom ľade nepatrí v porovnaní s lyžovačkou v naviatom preašane medzi super zážitky. Ale hranica medzi bezpečím a nebezpečím je v takomto prípade tenká. Aj len jeden krok do naviateho snehu môže uviezť snehovú dosku do pohybu. Pre výstup radšej nasaďte mačky a vystupujte po ľade. Pokiaľ budete taký kuloár schádzať, musíte mať zjazd pod kontrolou a udržať sa vo vyfúkanej polovici kuloáru. Nie je to ľahké.

Podobne komplikované môžu byť karové jamy. Jedná sa o polkruhové údolia (nájdete ich napr. v Krkonošoch), kde vám preveje pomôžu určiť miesto, kade vedie bezpečná línia.

S rovnakou opatrnosťou pristupujte k obchádzaniu skál a kameňov, kde môžu byť zafúknuté malé lavínové dosky. V Kanade prezývajú takéto dosky malých rozmerov familiárne „cookies“. Vedieť kľučkovať v komplikovanom teréne pri lavínovom stupni 3 a viac predstavuje kľúč k prežitiu. Ako vidíte, nie je to jednoduché, a je to dôvod, prečo sa laikom pri vyšších stupňoch lavínového nebezpečenstva odporúča radšej nikam nechodiť, alebo využiť služby odborníka.

SLNKO A TEPLO

Slnko a teplo majú na lavínové nebezpečenstvo podobne ako vietor veľký vplyv. Spôsobujú roztápanie snehu a zvyšujú množstvo vody v snehovom profile. Voda v snehu prudko zvyšuje lavínové riziko, podobne ako dážď. Zasnežené strechy domov vyzerajú rozprávkovo len do chvíle, než začne svietiť slnko a príde odmäk. Sneh sa potom rúti s rachotom zo striech na chodníky a ohrozuje chodcov. Podobne sa chová sneh pri odmäku na horách, keď padajú zo strání mokré lavíny. Vplyv slnka na svahy sa líši podľa orientácie k svetovým stranám (a taktiež podľa polohy na svetových pologuliach). Podľa aktivity slnka sa pre zimné túry rozlišujú dva režimy:

ZIMNÝ REŽIM

V zimnom období sú dni krátke a slnko nemá príliš veľkú silu. Vzhľadom k obmedzenému času plánujeme celodenné túry.

Na južných svahoch svieti slnko na sneh celý deň a dokáže tak meniť jeho štruktúru. Preto aj v chladných zimných mesiacoch môže stabilizovať južné svahy viac než severné, kde je všetko „zakonzervované“ v tieni. Pokiaľ je veľa snehu a vysoké lavínové riziko, je šanca, že na južnom svahu bude situácia lepšia ako inde (samozrejme záleží ešte na ďalších faktoroch, ako je vietor apod.). Aj pri mrazivom počasí sa za slnečných dní môžu na južných svahoch objavovať nepríjemné krusty.

Východné a západné svahy bývajú v zimnom režime ovplyvnené slnkom len čiastočne. Lavínové riziko zvyšujú skôr vietor a iní činitelia. Nepríjemné krusty sa vyskytujú výnimočne.

Severné svahy mávajú vďaka tieňu najkvalitnejší prašan, ale taktiež potenciál k vyššiemu lavínovému riziku. Lavínové nebezpečenstvo záleží na niekoľkých ďalších faktoroch (vietor, nebezpečné vrstvy aj.). Krusty sa takmer nevyskytujú.

JARNÝ REŽIM

Dni sú dlhé, slnko už má silu, teplota viac kolíše. V noci mrzne, cez deň je nad nulou. Na slnku môže byť také teplo, že sa dá vyzliecť do trička, sneh často zmäkne na kašu a stráca stabilitu. V noci sneh znova zmrzne na „betón“.

Na južných svahoch sa sneh na slnku rýchlo topí, naberá vodu, oťažieva a schádza do údolí vo forme mokrých lavín. Niekedy môže kĺzať kompletne celá snehová masa na trávnatom alebo skalnom podloží – tzv. základové lavíny. Kvôli vysokému lavínovému riziku je lepšie sa južným expozíciám v teplom slnečnom počasí vyhnúť. Často taktiež narazíte na veľmi nepríjemné krusty.

Východné svahy sú prvým miestom, kam ráno príde slnko a kde po mrazivej noci nájdete trochu tepla. S východom slnka nastane odmäk hornej vrstvy snehu o výške zhruba 5-10 cm, na ktorom sa dobre lyžuje. Poobede príde opäť tieň a všetko znovu rýchlo zamŕza. Krusty sú tu len výnimočne.

Západné svahy zostávajú doobeda zamrznuté, ale poobede sa môžu premeniť na topiace sa peklo s vysokým lavínovým rizikom porovnateľným s južnými svahmi. Pokiaľ sa na túre omeškáte a prídete sem na poobedný zjazd, môže sa stať, že budete musieť počkať, kým slnko zapadne a snehová kaša znovu zmrzne. V mokrom, ťažkom snehu hrozí uvoľnenie lavíny. Často tu narazíte na krusty. Čím strmší svah, tým horšie.

Severné svahy bývajú na jar často jediným miestom, kde sa dá nájsť prašan a kde sa dá lyžovať celý deň. Napriek tomu je potrebné byť opatrný na zakonzervované nebezpečné vrstvy alebo snehové dosky. Krusty sa na severných svahoch nevyskytujú.

Túry v jarnom režime začínajú skoro ráno, ešte za tmy. S čelovkou sa na zamrznutom „betónovom“ snehu najlepšie vystupuje hore na hrebene (často na haršajzňach alebo mačkách). Prvé zjazdy sa jazdia na východných svahoch, kde prichádza prvý odmäk. Neskôr doobeda už je dobré sa východným a južným svahom vyhnúť, pretože začnú byť lavínovo nestabilné (zároveň sa sneh začne topiť až na snehovú kašu). Okolo obeda sa môžete ešte dobre zviezť v západných expozíciách, pretože tam s príchodom slnka odmäk práve začína. Skoro poobede už je dobré túru zakončiť v bezpečí chaty, pretože poobede sa k nebezpečným južným svahom pridajú aj západné a lavínová situácia môže byť niekoľko hodín kritická. Riziko kulminuje poobede, a to spoločne s dennou teplotou. Oneskorenci môžu byť v takom prípade „uväznení“ na vrcholoch alebo v sedlách, kde je lepšie počkať do večera, kedy všetko zase zamrzne. Severné svahy (výnimočne aj východné) môžu byť možnosťou, kadiaľ sa dá prejsť aj poobede. V noci opäť všetko zase zmrzne „na betón“.

NADMOrSKÁ VÝŠKA

Na horách nájdete tri vertikálne zóny. Zónu lesa, hranicu lesa, a zónu nad lesom. Kvôli rozdielnej teplote, sile vetra a množstvu snehu je každá zóna iná.

Zóna lesa – lavínová situácia v lese je väčšinou lepšia než inde. Je to tým, že v hustom lese nefúka, a stromy zároveň vytvárajú tieň a znižujú vplyv slnka. Lyžovaniu v lese sa vyhýbam vo chvíli, kedy je teplo a izoterma (0 °C) je viac nad lesom.

Aj keď lyžovanie v lese považujem za bezpečnejšie ako nad hranicou lesa, nemožno to brať ako pravidlo. V lese lavíny padajú menej, ale občas predsa.

Hranica lesa (riedky les, kosodrevina – vietor je o poznanie silnejší než v lese, preto sa v tejto zóne nachádzajú záveje, náveje a dosky menších rozmerov. Zvlášť na menšie nafúkané snehové dosky, „tzv. cookies“, si dávajte pozor.

V zóne nad lesom – panujú tu vysokohorské podmienky, kde často sneží, pôsobí silný vietor, ostré slnko, mráz atď. Lavínová situácia v tejto zóne sa môže líšiť od situácie v lese.

Lavínové podmienky v rámci nadmorskej výšky môžu byť niekedy tak rozdielne, že aj v lavínovej predpovedi nájdete popis nebezpečenstva pre každú zónu zvlášť.

Mohlo by vás zaUjímaŤ

• Základné informácie o lavínach
• Lavíny a terén
• Lavínové vybavenie alebo do voľného terénu bezpečne
• Ako sa vybaviť na skialpy

AVALANCHE INFO

Vyrážate v zime do hôr! Pohybujete sa v miestach, kde môžu padať lavíny? Stiahnite si e-book AVALANCHE INFO,  ktorý pripravili odborníci na slovo vzatí, a to profesionálny záchranár Martin Honzík, horskí vodcovia UIAGM Janek Bednařík a Dušan Stuchlík a vodca Alpenvereinu Michal Bulička.

Publikácia vás jasne a stručne prevedie všetkými nástrahami pohybu v zimných horách. Rozdelená je na šesť kapitol, postupne sa teda pozriete na zúbok skialpovému, freeridovému a lavínovému vybaveniu, záchrane zasypaného, lavínam ako takým, postupu na lyžiach po ľadovci, prvej pomoci a plánovaniu túr. To všetko v prehľadnom a zrozumiteľnom prevedení.