NP Snowdonia: Po ovčích chodníkoch, cez hlboké močiare

Hľadáte divoké miesto, bez značených ciest, s minimom ľudí a trochou tej vlhkosti, ktorá vám pomôže náležite preveriť vašu membránovú výbavu? Čo tak skúsiť Wales? Parádny, relatívne málo osídlený kút Veľkej Británie, ktorý má milovníkom outdooru rozhodne čo ponúknuť. Jedným z takýchto lákadiel je Národný park Snowdonia.

Cambrian way, 700 000 krokOV CEz Wales

Štartujeme v mestečku Conwy priamo pri pobreží Írskeho mora. Mesto Conwy je obľúbeným turistickým cieľom, predovšetkým kvôli mohutnému hradu z 13. storočia. Práve tu začíname naše pešie putovanie a hneď od hradu sa napájame na diaľkovú značenú cestu Cambrian Way vedúcu cez celý národný park. Pokiaľ teda plánujete uskutočniť prechod, môžete sa jej držať a trasu máte naplánovanú raz dva. 

Táto diaľková trasa vedie prakticky cez celý Wales, prechádza niekoľkými pohoriami a končí v hlavnom meste Cardiff, blízko ďalšieho ikonického hradu. Celá trasa meria necelých 500 kilometrov, čo je už celkom solídna nálož. Jej obtiažnosť navyše zvyšuje pomerne náročný terén a miestami dosť zložitá orientácia. Cesta totiž nie je príliš značená a často vedie jednoducho cez rozľahlé močiare alebo lúky, iba po ovčích chodníčkoch, ktorých je tu nespočetne. Táto skutočnosť je náročná, ale kúzelná zároveň a dodáva celému počinu nádych skutočnej divočiny. My sme sa v rámci nášho novembrového putovania rozhodli prejsť severnú časť Cambrian Way, ktorá vedie cez NP Snowdonia. 

Typical British weather

Z Conwy pomerne prudko stúpame a kocháme sa pohľadom na záliv a široké pláže pod nami. Celý deň malo pršať, ale zatiaľ sa zdá, že nás čaká krásny novembrový deň. Okolo obeda vyťahujeme karimatku od Therm-a-Restu a načíname klasický anglický cider. Je potrebné naše batohy trochu odľahčiť. Hodinová prokrastinácia však bola razom potrestaná. Zmena počasia prišla rýchlejšie, než sme stihli vytasiť nepremokavú výbavu, ocitáme sa teda v hmle a daždi. Kvôli nepohode ale ideme celkom svižne, a tak čoskoro dorazíme k miestu, kde je značený prístrešok. Ide však skôr o vlhkú dieru v zemi, poctivo vystuženú naukladanými kameňmi. Príliš pohodlie teda neposkytuje, a tak aspoň doplníme vodu, ktorá okolo tečie. 

Pri naberaní vody spievam ódu na to, že sme pre túto akciu zvolili Ultrapress od Graylu, ktorý je síce ťažší, ale zato vážne spoľahlivý. Počas celého treku sme vodu najčastejšie naberali na rôznych pastvinách a močiaroch, teda miestach, kde je skutočne vysoká pravdepodobnosť mikrobiologického znečistenia. Voda z močiarov bola navyše často hnedastá, a nie práve vizuálne vábna. Je preto fajn mať podporu spoľahlivého filtračného parťáka. 

Po doplnení vody pokračujeme ďalej cez pastviny. Prekračujeme niekoľko typických kamenných ohrád, ktoré túto krajinu skrášľujú údajne už od 17. storočia, a naberáme ďalšie výškové metre. So vzrastajúcou výškou zároveň hustne hmla a dážď, a tak v neskorom popoludní staviame stan a sadáme/ľaháme k delikátnej husi od Adventure Menu. Svätý Martin je v tom čase síce až za pár dní, ale kto by si niečo podobné nedoprial pri tomto typickom britskom počasí? 

Bridgedale URČITE sO sebou! 

Ďalší deň sa počasie príliš nelepší, a tak zostávame zalezení. Tretí deň ráno ale netrpezlivo vykukujeme zo stanu. Sýto oranžový pruh na východe naznačuje, že by dnešok mohol byť predsa len o niečom inom. Balenie mokrého stanu v chladnom ráne nie je nikdy veľmi príjemné. Dnes ale stojí skutočne za to. Prišlo sa na nás totiž pozrieť stádo koní, cez ktoré sa za svitu ranného úsvitu valia chuchvalce hmly, a tvoria tak úžasný zážitok. Tá nás na moment zastavuje a núti vychutnať si tento krásny okamih. Trvá však iba chvíľu. Než sa nazdáme, hmla zhustne natoľko, že zakryje ako východ slnka, tak aj samotné koníky. Je čas vyraziť!

Cesta je veľmi podmočená. Stačí nedávať chvíľu pozor a razom stojím po členky vo vode. Moje La Sportivy síce statočne odolávali, ale teraz sú už skrz naskrz premočené. Nie je sa čomu diviť - v dlhej mokrej tráve a močiaroch je to vopred prehraný boj pre akékoľvek topánky. S tým sme našťastie počítali a na cestu zvolili membránové ponožky Bridgedale, ktoré putovanie v mokre aspoň trochu spríjemnili. 

InverznÉ počasIE

Asi po hodine chôdze sa dostávame konečne nad hmlu a vychutnávame si krásne slnečné pohľady na naozaj inverzné počasie, ktoré nám servíruje hustú bielu perinu, z ktorej impozantne vystupuje holý hrebeň. So slnkom nad hlavou sa razom putuje lepšie, a tak kilometre ubúdajú. Škoda len, že nás popoludní čaká zostup na takmer nulovú nadmorskú výšku.

Akonáhle človek zíde pod približne 600 metrov nad morom, znamená to jediné – močiare. Je ich tu skutočne plno. Je nutné neustále voliť a hľadať cestu medzi rozmočenou zeminou alebo blatom. Jeden zlý krok - a znovu stojíte vo vode. V tom lepšom prípade. Inými slovami, je to trochu nepríjemné. A tak sme radi, keď večer staviame stan a od kolien dole premočení lezieme dovnútra. Použitie návlekov je na tejto akcii viac ako žiaduce. Stále ale nemáme vyhrané. Napriek tomu, že sme vybrali relatívne najsuchšie miesto, rovnako riskujeme, že nám stan podlahou pretečie. Nepretiekol! Orbis od Rock Empiru to znova zvládol. 

DvojITÁ cesta na Snowdon

Ďalší deň je rovnaký. Ľudoprázdnou hmlou stúpame až nad 800 metrov nad morom, kde nás čaká odmena v podobe slniečka. Rýchlo dávame usušiť všetko, čo môžeme, a pokračujeme ďalej. Užívame si dve hodiny opaľovačky a potom nasleduje zostup do hmlistého údolia. Tentokrát do priesmyku Pen-y-Pass. Tu sa nachádza útulná kaviareň, možnosti ubytovania aj veľké parkovisko. Niet preto divu, že výskyt turistov sa z nuly vyšplhal na pomerne veľké číslo. Briti sú hold skalní fanúšikovia hôr a turistiky. 

Hlavným dôvodom tunajšej ľudnatosti je aj fakt, že práve z tohto priesmyku vedú aj dve cesty na najvyššiu horu Walesu. Ide o horu Snowdon, podľa ktorej je celý národný park pomenovaný. Je možné zvoliť buď o kvapku dlhšiu trasu, ktorá vedie okolo prekrásnych jazier. Táto cesta nie je veľmi exponovaná a stúpa len mierne, pokiaľ nepočítame záverečný prudký prďák na hlavný hrebeň. 

Druhá trasa vedie vrchom, cez hory. Práve túto cestu sme pre našu popoludňajšiu púť zvolili. Obe cesty však majú rozhodne niečo do seba, a dajú sa krásne prejsť v rámci jednodňového pohodového okruhu. Cesta na Snowdon nie je náročná, je však dôležité ju nepodceniť. V okolí hory panuje pomerne drsné a nestále počasie, a tak vás môže zaskočiť jeho prudká zmena, vrátane silného vetra, ktorý hore často panuje. Okrem prípravy na nepredvídateľné počasie sa oplatí myslieť aj na cestovné poistenie, ktoré môže pomôcť pri zdravotných problémoch alebo strate vybavenia. 

My mali na počasie šťastie. Hmla sa počas popoludnia zdvihla. Mohli sme si teda užiť pohľad nielen na jazerá pod nami, ale aj na krásny západ slnka do inverznej periny na druhej strane.

MÁTE CHUŤ na trochU histórie POPRI TREKU?

Hora Snowdon s nadmorskou výškou 1085 bola zároveň posledným „vysokým“ kopcom na našom putovaní, čo nám dávalo neblahé tušenie, že si v ďalších dňoch toho slniečka príliš neužijeme. Po zostupe z horského masívu vedie Cambrian Way nižšími polohami, okolo krásneho jazera Dinas. Jedná sa o odpočinkovú časť cesty lemovanú hnedými odtieňmi všadeprítomných papradí. Asi za 10 kilometrov začne trasa zase pozvoľna stúpať. Pozorujeme pritom krásne údolie s hospodárskymi stavbami a mnohými kamennými ohradami pre dobytok. Ide o naozaj atmosférický pohľad. 

Čoskoro navyše dôjdeme k troskám starého bridlicového lomu, ktorý tu fungoval približne stovku rokov od 30. rokov 19. storočia. Súčasťou lomu bola aj kasáreň, robotnícke domy a mlyny na spracovanie bridlice. Jednalo sa tak doslova o malú horskú osadu, ktorej trosky sú dodnes viditeľné. Rozhodne patrí k naozaj zaujímavému spestreniu horskej túry. Niet divu, že sme sa preskúmavaním bridlicových zrúcanín zasekli a ďalej pokračovali takmer až za tmy. 

PUTUJEME ĎALEJ CEZ ROMAN STEPS A JAZYKOLAMNÉ JAZERÁ

Naša cesta ďalej pokračuje cez dedinku Maentwrog a okolo veľkého jazera s hrozným welšským menom Trawsfynydd. Ide opäť o odpočinkovú prechádzku zakončenú ďalšou várkou močiarového dobrodružstva. Nasleduje úsek nazvaný Roman Steps, historická časť cesty, podľa názvu možno z rímskeho obdobia? Každopádne o pohľady do divokej krajiny tu núdza nie je, najmä ak ste priaznivci hmly. 

Podmáčaná cesta sa kľukatí cez sériu jazier s pomerne náročnými skalnatými úsekmi, ktoré sú naozaj veľmi klzké. Značenie cesty miestami úplne zaniká, a tak treba počítať s tým, že prestup krajinou je naozaj pomalý. Od jazier pokračujeme po hlavnom hrebeni cez zaoblené vrcholky s krkolomnými názvami, ako napríklad Llethr, preliezame všadeprítomné kamenné ohrady a zvoľna zostupujeme k príjemnému morskému mestečku Barmouth. 

My končíme, Cambrian Way pokračuje ĎALEJ

V Barmouthe naše putovanie po NP Snowdonia zakončujeme. Jedinci s vysokou odolnosťou proti plesniam na nohách ale môžu smelo pokračovať ďalej. Cambrian Way totiž z mesta znova stúpa do hôr a pokračuje na juh. Po asi dvoch dňoch chôdze definitívne opúšťa NP Snowdonia a cez nižšie vrcholky Cambrian Mountains a NP Brecon Beacons vedie ďalej do Cardiffu. Ide určite o krásny počin, ale nám toto novembrové putovanie welšskými horami zatiaľ stačilo. Radšej si odpočinieme a skúsime v ďalších dňoch zistiť, či v tom Walese majú aj niečo iné ako kopce a kopčeky. 

NAMIEsto závEru – pár poslednÝch tipOV

Vyraziť trekovať do Walesu v novembri sa v prvej chvíli možno nemusí javiť ako úplne ideálny nápad. Opak je ale pravdou. Počasie vo Veľkej Británii je síce vlhké, ale pomerne teplé. V horách teda bolo po celú dobu relatívne teplo a príjemne. November navyše nie je práve turistická sezóna, a tak sme mali po väčšinu času celú prírodu pre seba, samozrejme s výnimkou turistických miest. V priebehu článku som to spomínal najmenej desaťkrát, ale je naozaj potrebné počítať s veľkou vlhkosťou. Premočenie topánok sa prakticky nedá ubrániť, preto by som volil skôr ľahšie topánky, ktoré prípadne cez noc aspoň trochu vyschnú. Z tohto dôvodu som volil nízke TX 5 od La Sportiva. Na klzkých skalách by som ale pokojne užil aj členkový variant. Topánky som doplnil výdatnou zásobou merinových ponožiek a ponožiek s membránou. 

Dôležité je vybaviť sa aj kvalitnou nepremokavou vrstvou. Membránová bunda je základ, tentoraz sme ju ale kombinovali aj s pončom, ktoré pri daždivej túre poskytlo zvýšenú ochranu proti vode aj batohu. Na treku je možné dopĺňať zásoby priebežne, avšak v obmedzenej miere. Počas putovania prechádzate niekoľkokrát malebnými dedinkami, mestami alebo priesmykmi s turistickým zázemím. Občas tu nájdete obchod alebo nejakú reštauráciu. Nejaké jedlo do foroty sa pre istotu ale radšej hodí. 

Tak vidíte sami, že v novembri je na Britských ostrovoch krásne. A čo ešte v decembri!