Prežitie v extrémnych zimných podmienkach (1)
Dalibor Beneš
Máme veľkú radosť, že našu ponuku na spoluprácu prijal Dalibor Beneš. Slovo „extrémne“ zažíva v posledných rokoch silnú devalváciu a infláciu. Extrémne dnes musí byť skrátka všetko, inak to nie je in. Aj nákup v supermarkete. Ak sa však pozrieme na pôvodný význam tohto slova, začína sa nám postava Dalibora Beneša javiť ako jeho priame synonymum. Dalibor vyzerá úplne obyčajne, povedalo by sa asi „bežný český dôchodca“. Ale zdanie klame. V jeho hlave a srdci žijú sny, ktoré neváha realizovať. On sám ich nenazýva extrémy. Pre neho je normálne… napríklad prejsť Sibír na kolobežke. V zime.
Dalibor(ec) sa s nami podelí o svoje mnohoročné skúsenosti zo sveta prežitia v zimných podmienkach. Extrémnych? Posúďte sami. A hlavne si užívajte svoj pobyt tam vonku - a bezpečne sa vráťte!
Zima (akO) na SibÍRI
Keď sa povie u nás doma „zima ako na Sibíri“, je užitočné si povedať, aká tá zima na Sibíri vlastne je a ako sa na ňu nachystať. Aj zima na Sibíri má viac podôb. Iná zima je dajme tomu na pobreží Karského mora a iná v mrazivých dolinách Jakutska. V každom prípade sú tamojšie zimy výrazne studenšie, suchšie a dlhšie ako u nás.
Budeme sa baviť o veľkej zime bez dažďa a mokrého snehu. Článok nemá ambície byť testom môjho vybavenia. Je skôr súhrnom mojich skúseností z ciest na zimný Sibír, kde má zima iný charakter ako u nás, kde bolo málo príležitostí sa vyspať v teple a usušiť sa. Článok je popisom tohto vybavenia s čiastkovými odporúčaniami, ktoré nemusia byť vždy univerzálne.
OblečenIE a materiály do veĽkých mrazOV
Všeobecné zásady spôsobu obliekania sa nemenia, aj keď čiastkové odlišnosti tu sú. Všeobecne však platí to, čo všetci iste poznáte – princíp vrstveného oblečenia:
- 1. vrstva je vrstva odvádzajúca vlhkosť a zároveň izolujúca
- 2. vrstva je izolačná
- 3. vrstva chráni pred vetrom a taktiež tepelne izoluje.
Čiastkové vrstvy je možné pridávať alebo uberať v závislosti na podmienkach. Názor na tézu polárnika Pavlíčka, že také mesačné neumývanie vyjde za jedny spodky a vy jedny ušetríte, nechám na vás. U mňa však celkom fungovalo a vlastne to ani inak nešlo.
Zásadou je obliecť sa tak, aby vám bola mierna zima. Pohybom sa zahrejete. Nestane sa vám potom to, čo mne prvýkrát ako zelenáčovi, čo v -40 ° C vykukne ráno zo zrubu a v čírej hrôze navlečie na seba všetko, čo má. Cez deň sa svižne pohybuje a večer zistí, že pod vonkajšou vrstvou má súvislú šupku ľadu.
Celé obliekanie v mrazoch je totiž boj s vlhkosťou a vetrom. Problém s vlhkosťou nenastáva s tou vonkajšou, ale vnútornou. Vlhkosť prestupuje oblečením a ak je ho príliš, toho oblečenia, tak vlhkosť neprenikne von, ale skondenzuje niekde po ceste. A napríklad aj zmrzne na povrchu vnútornej vrstvy. Teda opatrne s množstvom „šupiek“ a najlepšie je sa nepotiť. Vietor intenzívne odoberá teplo a zvyšuje účinky mrazu. Platí „pravidlo desať a dosť“. Desať sekúnd nechránenej pokožky a začnete omŕzať. Je potrebné sa chrániť.
KožUšiny, aLebo funkčnÁ BIELIZEŇ?!
Stále nedostižné do veľkých zím sú kožušiny. Spoločensky unavený Evenk, keď spadne zo saní a tie mu ujdú, sa schúli v kožušinách a zaspí. On sa niekto časom objaví. Deti Evenkov pobehujú v polorozopnutých kožušinách oblečených na nahom tele a je im fuk, že je -25 °C. Kožušiny sú však ťažké, ste v nich ako v brnení a pre intenzívnejší pohyb nie sú príliš vhodné. Navyše sú cenovo úplne inde. Nebudem sa teda nimi s výnimkou čiapky a rukavíc zaoberať.
V podmienkach veľkej a suchej zimy nepoužívam membránové oblečenie, hoci je do iných podmienok určite vhodné. V podmienkach, o ktorých hovoríme, totiž zamokrenie z vonkajšej strany nehrozí. Teda pokiaľ sa nepreboríte do vody. Hrozbou je vnútorná vlhkosť, a tú membrána prepúšťa oveľa horšie ako klasická vetrovka.
Používam na prvú vrstvu vlnené dvojité merino tričko s dlhým rukávom Devold Expedition s gramážou 235 g/m2. Hreje aj vlhké a ani pri dlhšom nosení nezapácha. Aj na druhú vrstvu používam merino tričko, alebo skôr mikinu Devold gramáže 320 g/m2 so stojačikom na zips, chrániacim krk. A na tretiu vrstvu vetrovku v strihu „anorak“, tj s kapucňou a s obliekaním cez hlavu.
Tu som si dovolil trochu „vybočiť“. Moja vetrovka je z husto tkanej bavlnenej látky Ventile. Je priedušná a chráni pred vetrom. Znesie po nejaký čas aj drobné mrholenie, proti dažďu však nie je. Bavlna sa určite vždy nehodí na prvú vrstvu, ale vo vrchnej vrstve sa mi osvedčila aj vo veľkom vetre. A aby som bol poctivý, tak som si ju zaobstaral preto, aby som vyzeral ako sir Edmund Hillary. On totiž v rovnakej, dodnes vyrábanej vetrovke vyliezol vtedy v roku 1953 na Everest a krušno tam mal tiež. Nechal som si ju poslať z Anglicka v predĺženej verzii, čo je dobré pre lepšiu ochranu bedier.
ako na NOHAVICE?
Nohavice používam softshellové so zvýšeným pásom a trakmi a pod ne opäť dlhé dvojité merino spodky Devold Expedition. Pri nohaviciach sa často rieši otázka veľkej potreby, teda u mužov. S tou malou si muži poradia. Ženy riešia oboje. Existujú nohavice s odopínacou zadnou časťou, ja ich však nepoužívam. Zažil som kamaráta, čo si do nich... však viete čo. Aj na traky mám systém – odopnúť zadnú spriahnutú trakovku, jej zaistenie, aby neutiekla, keď idú nohavice dole a potom opäť na zadku zapnúť. Ide to tak bez nutnosti vyzliekania zvrškov.
ČIAPKA a rukavice
Čiapka je naozaj najlepšia z kožušiny. Konkrétne z vlka, pretože nenamŕza. Rusi vravia, že vynikajúci je aj rosomák, ale hľadajte vlka alebo rosomáka. Ja som si s parťákom Peťom nechal ušiť ušianky z líšky obecnej a boli výborné.
Z rukavíc odporúčam palčiaky. Prstom robí dobre, ak sa môžu k sebe túliť. A pod palčiakmi môžu byť, ale nemusia, tenké prstové a tiež vlnené rukavice pre chvíle, keď treba niečo drobné vykonať. Tá chvíľa však nesmie byť dlhá. Prsty omŕzajú veľmi ochotne. Ja som používal páperové palcové rukavice 8000 Down od Sira Josepha. Rukavice sú robustné, majú dlaň a palec spevnený kožou. Sú teplé a odolné, napriek tomu som si na Kolyme, keď môj parťák v stane odložil svoje palčiaky a zaspal v spacáku, tie jeho rukavice tajne navliekal a priadol blahom. On si ich nechal ušiť z kožušiny. Vonkajšok z líšky polárnej, ktorej Rusi hovoria „pesec“ a vnútro z líšky obyčajnej. Pri svojej ceste na kolobežke som si ešte od extrémneho bikera Jana Kopku zaobstaral ochranné návleky na riadidlá. Boli také účinné, že som do nich väčšinou nemusel použiť palčiaky, ale len bežné prstové lyžiarske rukavice.
Tvár je možné chrániť maskou z rôznych materiálov. Všetky si však zafuníte a vo výsledku máte okolo úst ľadový pancier. Ak máte okuliare, máte ľad aj na nich. Mne sa osvedčila práve tá kožušinová ušianka. Zapnete si ju na krku a dlhé chlpy okolo očí a úst vás aj chránia. Takže v tejto zostave trička, mikiny, vetrovky, spodkov, nohavíc, rukavíc a čiapky som sa pohyboval vo veľkých mrazoch aj okolo -40 °C. Podmienkou však bol pohyb. Pokiaľ sa zastavíte, je nutné si doobliecť teplú bundu, najlepšie opäť páperovú.
PÁPERKA prE chvíle bez pohybu
Používam bundu 8000 Long od Sira Josepha. Má dobre riešené detaily a dá sa veľmi dobre stlačiť a zbaliť do vnútorného vrecka so zipsom. Ušetrí to miesto pri doprave v akcii, odporúčam ju však pri nepoužívaní vyvesiť napr. na vešiak. Ak ste v tundre a vešiak nemáte, nieto ešte smrek na zavesenie, nechajte bundu vymraziť doširoka rozprestretú na snehu (na slniečku). Aj ona totiž berie vnútornú vlhkosť, pozor však na vietor. V tundre dokáže fúkať veľmi silno a prvé kríky, kde sa vám bunda môže zastaviť, bývajú napríklad aj kilometer dva ďaleko.
Vietor mi vzal v tundre čiapku aj rukavice a ja som ich našťastie dobehol. A bol by vzal aj tú bundu, keby som ju nemal na sebe. Ich strata by bola veľmi zlá. Nejaký čas som skúšal rukavice zavesené šnúrkami na krku podľa vzoru polárnika Roberta Falcona Scotta, ale nebolo to praktické. Šnúrky sa všelijako motali a ja som od toho ustúpil. Rukavice 8000 Down majú možnosť pripnutia k zápästiu.
>>> V ďalšom diely sa venujeme obuvi a spaniu v zimných podmienkach podľa Dalibor(c)a Beneša:
PREŽITIE V EXTRÉMNYCH ZIMNÝCH PODMIENKACH (2)