Ako na lyžovanie vo voľnom teréne – techniky a metodika

Informácie pre všetkých, ktorí chcú zažiť vzrušenie z lyžovania mimo upravenej zjazdovky, ale zároveň si chcú byť istí, že majú správne informácie pre bezpečný zážitok. Dozviete sa, ako sa pripraviť, aké vybavenie potrebujete, aké techniky používať a ako sa orientovať v neznámom teréne. Tiež sa zameriame na dôležitosť znalosti prvej pomoci a postupov v prípade pádu lavíny. Ukážeme si, ako si užiť lyžovanie vo voľnom teréne s dôrazom na bezpečnosť a zodpovednosť.

OBSAH:

• Voľný terén / backcountry
• Riziká jazdy vo voľnom teréne
• Aktívne prvky lavínovej záchrany
• Lyže na jazdu vo voľnom teréne
• Technika jazdy vo voľnom teréne ​
• Psychologické aspekty jazdy vo voľnom teréne ​
• Príprava na lyžovanie mimo zjazdovky
• Lavínové nebezpečenstvo - teoretická príprava ​
• Počasie, plánovanie túry ​
• V teréne: rozhodovanie a získavanie informácií ​

Voľný terén / backcountry / alpine touring...

Ako voľný terén označujeme akýkoľvek terén mimo značenej cesty a zjazdovky. Lyžovanie v takomto teréne je jednou z najpokročilejších lyžiarskych zručností, spravidla vyžaduje nielen vyspelú techniku, ale aj dôsledné plánovanie a zodpovedné rozhodovanie v priebehu zjazdu. Vo voľnom teréne môžete zažiť oblúky v nadýchanom prachovom snehu, extrémne prudké zjazdy úzkych žľabov, ale aj skrustovatelý sneh, ťažký mokrý sneh alebo ľad… Hrozí tu aj lavínové nebezpečenstvo aj pád kameňov alebo ľadu, ale nebojte sa – pri správnej príprave a výbere terénu je možné mnoho rizík významne znížiť a prvé oblúky pri off-piste lyžovaní je možné vyskúšať celkom bezpečne.

RIZIKÁ JAZDY VO VOĽNOM TERÉNE

Odporúčania, čo mať v batohu, sa líšia podľa terénu, do ktorého sa chystáte. Pre jednoduchý výjazd z lyžiarskeho areálu je nutnosťou lavínová výbava (vyhľadávač – lopata – sonda), nabitý mobil a malá lekárnička. Pokiaľ sa chystáte na prudšie línie, možno sa budete potrebovať priistiť krátkym lanom. Potom je dobré mať aj ľahkú slučku alebo dve, samozrejme tiež sedák a nejakú tú karabínu. To isté platí, ak cestou budete prechádzať cez ľadovec, kde hrozí riziko pádu do trhliny.

>>> PODCHLADENIE A OMRZLINY - AKO IM PREDÍSŤ?
 

Lavína môže spadnúť kdekoľvek. Na miernych svahoch je to menej pravdepodobné, ale aj to sa môže stať. Preto platí dôležitá rovnica: mimo značenej cesty a zjazdovky musí mať vždy každý člen skupiny lavínovú výbavu. Kompletnú lavínovú výbavu, teda lopatu, sondu a vyhľadávač. Bez ktoréhokoľvek z týchto nástrojov sa značne predlžuje doba záchrany zasypaného, pričom najlepšia šanca na prežitie je prvých 15 minút, potom šanca na prežitie dramaticky klesá. Zároveň platí, že výbava v batohu nie je nič platná, pokiaľ nie je každý člen skupiny schopný s ňou dobre a rýchlo pracovať. Nižšie sa dozviete, ako lavínová záchrana prebieha a ako ju treba trénovať.

Lavínová lopata musí byť robustná, kovová, rovnako ako sonda, aby sa pri sondovaní nehýbala. Vyhľadávače sú dnes trojanténové, vyhnite sa prastarým analógovým, a dajte pozor na interferenciu signálu – vyhľadávače ruší signál mobilných telefónov, ale aj inteligentné hodinky a ďalšia drobná elektronika!

Nabitý telefón je kľúčový pre zavolanie profesionálnej záchrany. V lekárničke by potom nemala chýbať izolačná fólia. Všeobecne je vhodné mať na lyžovanie vo voľnom teréne v batohu aj náhradné teplé rukavice alebo rezervnú páperovú bundu, ktorá sa môže hodiť nielen zachraňovanému, ale aj záchrancovi čakajúcemu na príchod profesionálov.

AKTÍVNE PRVKY LAVíNOVEJ ZÁCHRANY

Existujú dva aktívne prvky lavínovej záchrany, teda také, ktoré na rozdiel od základnej lavínovej výbavy pomôžu priamo obeti lavínovej nehody. Jedným je tzv. Avalung, hadička, ktorá odvádza vydýchaný CO2 na chrbát, a predlžuje tak dobu, počas ktorej zasypaný prežíva. Jeho použitie je však sporadické, pretože je pomerne náročné ho počas zosuvu lavíny správne použiť.

Naopak hojne využívané sú tzv. lavínové batohy, ktoré fungujú na princípe granulárnej konvekcie, ľudovo známej ako efekt paraorechov. Ak zatrasiete pohárom s müsli, najväčšie orechy zostanú na povrchu. Aktiváciou lavínového batohu dôjde k zväčšeniu objemu lyžiara a ten má tak väčšiu šancu zostať na povrchu lavíny. Lavínový airbag navyše chráni hlavu a hornú časť trupu. Účinnosť tohto prostriedku sa blíži 50% tých, ktorým sa podarí batoh aktivovať.

LYŽE PRE JAZDU VO VOĽNOM TERÉNE

Okrem núdzového a bezpečnostného vybavenia je vo voľnom teréne vhodné použiť široké a dlhé freeridové lyže. Pokiaľ vyrážate do neznámeho terénu, je nutnosťou mapa a zručnosť čítať z nej sklon terénu. Rovnako tak sa hodí buzola – oboje dnes často nahrádzajú smart športové hodinky a mobilné aplikácie. Občas sa stane, že obídete miesto, odkiaľ ste už mali traverzovať späť do areálu. Omylom alebo zámerne, pretože tam nájdete najlepší sneh. Potom je viac než vhodné mať lyže osadené hybridným stúpacím viazaním a v batohu mať pár stúpacích pásov pre rýchly návrat na pôvodnú trasu.

TECHNIKA JAZDY VO VOĽNOM TERÉNE 

Pre lyžovanie vo voľnom teréne je kľúčový istý pohyb na lyžiach. Lyžiar zaťažuje svah a tým môže tzv. „odtrhnúť lavínu“. Čím defenzívnejšia jazda, tým lepšie. Najmenej svah zaťažíte, ak pôjdete priamo dole (po spádnici). To však väčšina lyžiarov neustojí a spadne - pád je naopak zaťažením najhorším, padať je v teréne v podstate zakázané. Dobrým kompromisom sú krátke, rytmické oblúky, naopak dlhé traverzovanie je nežiaduce, pretože svah „režú“ krížom krážom a zvyšujú riziko odtrhnutia.

Naučiť sa krátky oblúk trvá nejaký čas, ale dôležité sú na to drobné zmeny techniky oproti bežnému lyžovaniu na zjazdovke. Aby bol lyžiar stabilný v teréne a mal dostatočný vztlak, musí mať nohy blízko pri sebe a aktívne otáčať chodidlá. Široké lyže potom v prachovom snehu vždy zanoria špičky, aby na konci oblúka zase vyplávali – lyžiar si sneh pod nimi musí najskôr stlačiť, aby ho vyniesol, na rozdiel od zjazdovky, kde sa lyža skôr prehýba na tvrdom povrchu, tu je plocha dôležitejšia ako hrana.

Voľný terén však nie je len lyžovanie v prašane. Stretnete sa s premenlivým snehom od mokrého cez ľadovú krustu. Techniku jazdy je potrebné prispôsobovať a učiť sa striedavo na zjazdovke a vedľa nej, vhodné je skúšať prechádzať hranu zjazdovky, ktorú nahrnul ratrák. Pokročilú techniku vám vysvetlí každý dobrý učiteľ lyžovania alebo horský vodca, ale vzhľadom na rozsah podmienok, ktoré vo voľnom teréne môžete stretnúť, ide naozaj o nekonečný rozvoj komplexných lyžiarskych zručností.

Psychologické aspekty jazdy vo voľnom teréne

Okrem dobrej lyžiarskej techniky je potrebná aj psychická odolnosť. Vedomie, že terén je nebezpečný, často vedie k panike a strachu, ktorý ústi v chyby. Nehody bývajú dôsledkom nie izolovanej chyby, ale ich reťazcom. Zároveň menej odolný lyžiar často kopí chyby práve tým, že z jednej je v strese, tak urobí ďalšiu a nabaľuje pomyselnú snehovú guľu drobných chýb, ktoré môžu ústiť v nebezpečnú situáciu. Preto je veľmi dôležité dokázať tento reťazec preseknúť a urobiť jasné rozhodnutie o zmene trasy alebo ukončení zjazdu.

Typickou chybou je napríklad nedôvera vo svoje zručnosti, kedy lyžiar po rozbehnutí namiesto nadväzovaných oblúkov dostane strach a vytraverzuje do boku žľabu, kde je väčší sklon a slabšia vrstva snehu a odreže tak lavínu preto, že sa bál ísť stredom žľabu dole. Psychická stránka lyžovania v teréne sa trénuje zložito, ale vedome sa dá natrénovať napríklad na veľmi prudkých zjazdovkách, vedomým približovaním sa k svojim limitom a práci s nimi.

PRÍPRAVA NA LYŽOVANIE MIMO ZJAZDOVKY

Vyskúšajte si cvičenie: na prudkej zjazdovke sa rozbehnite rovno, až keď budete mať strach z rýchlosti, zabrzdite. Potom sa rozbehnite znova a zabrzdite o meter ďalej, o dva, o tri... Ide o ovládnutie vnútorného stresu a pochopenie, kedy je limit v hlave a kedy už je rýchlosť príliš vysoká na to, aby ju lyžiar fyzicky ubrzdil. Pozor, toto cvičenie spravidla končí pádom, ale vďaka nemu zistíte, kde máte hranice a ako ďaleko sú tie psychické od fyzických - možno budete prekvapení. Tento kontrolovaný pád na zjazdovke môže predísť mnohým pádom v teréne, ktoré môžu byť ďaleko nebezpečnejšie.

LAVíNOVÉ NEBEZPEČENSTVO - TEORETICKÁ PRÍPRAVA

Voziť v batohu lavínovú výbavu nemá zmysel, pokiaľ s ňou nevie každý člen skupiny perfektne zaobchádzať. Je viac než vhodné pred každým výletom overiť, že každý v skupine vie, čo robí. Najnáročnejšie vyzerá ovládanie vyhľadávača, ale v praxi sa stretávame s tým, že najviac času a síl zaberie kopanie lopatou, a tak aj to treba cvičiť. Nácvik vykonáte jednoducho: jeden zo skupiny sa nezúčastňuje a zakope vyhľadávač zabalený do batohu, na ostatným neznáme miesto. Potom ich informuje, kde je pomyselné lavínisko, a začne merať čas. Ostatní začínajú hľadať. Lavínová záchrana je rozsiahla kapitola, ktorú si môžete naštudovať podrobnejšie z iného článku, zhrňme ju tu však v bodoch:

1.    Prepnutie všetkých vyhľadávačov do režimu SEARCH
2.    Organizácia skupiny – stanovenie veliteľa zásahu, stratégia (hľadanie na lyžiach alebo bez), stanovenie bezpečnej zóny, kam utekať pri páde sekundárnej lavíny, v prípade rozsiahlej nehody založenie bezpečného depa, stanovenie komunikácie s profesionálnymi záchrancami
3.    Zachytenie signálu – zig-zag traverzy laviniskom s rozpätím cca 40 m
4.    Dohľadanie po zachytení signálu, organizácia v prípade viacerých zasypaných (vyhľadávače „mark“, stanovenie, kto hľadá ďalší a kto sonduje a vykopáva nájdeného)
5.    Špirálová sondáž kolmo na svah
6.    Pozitívna sonda zostáva na mieste, stanovenie miesta kopania podľa hĺbky zasypania
7.    Kopanie, vyslobodenie dýchacích ciest
8.    Zakrytie vykopanej jamy a tepelná izolácia, prvá pomoc, prípadne KPR (kardiopulmonálna resuscitácia)
9.    Eventuálne evakuácia a transport, avšak to v bežne dostupných oblastiach spadá už väčšinou do gescie profesionálnych záchranárov

O každom z popísaných bodov by sa dalo dlho hovoriť, ale najlepšie je zažiť si ich v teréne. Pre prvý tréning je vhodné zvoliť lavínový kurz s certifikovanými vodcami alebo záchranármi, následne je takmer nutné si aspoň raz ročne záchranu nacvičiť, najlepšie pred každým výjazdom do terénu s novou skupinou. Ide potenciálne o záchranu vášho života, tak si overte, že to ostatní naozaj vedia!
Dobrý výsledok je vykopanie cvične schovaného vyhľadávača do pätnástich minút. Po akcii nezabudnite pri večeri prebrať nedostatky, ktoré si kto v skupine všimol. Nezabudli ste napríklad zavolať profesionálnych záchranárov?

>>> ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O LAVÍNACH

>>> LAVÍNY A POČASIE

>>> LAVÍNY A TERÉN

>>> AKO SA NEDOSTAŤ DO LAVÍNY

>>> AKO NA ZÁCHRANU Z LAVÍNY

POČASIE, PLÁNOVANIE TÚRY

Najlepšou stratégiou, ako prežiť lavínu, je sa do nej vôbec nedostať. K tomu je potrebné chápať lavínové predpovede. Tú nájdete pre každú horskú oblasť. Majte na pamäti, že sa líšia podmienky podľa sklonu svahu, jeho orientácie a nadmorskej výšky. Lavíny sú formované snežením, vetrom aj zmenami teplôt, to všetko je v lavínovej predpovedi zahrnuté. Avšak stále ide o predpoveď, na mieste si vždy urobte vlastný úsudok! Predpoveď má 5 stupňov, pri 4. a 5. nevyrážajte vôbec. Pri treťom je veľmi vysoké riziko odtrhnutia lavíny, a tak je potrebné veľmi zodpovedne vyberať trasu a nevstupovať na prudké svahy. Pri druhom sa dá pomerne voľne pohybovať v lyžiarskom teréne, ideálny je samozrejme stupeň 1, najnižší – ani ten však neznamená nulové riziko. Akonáhle je niekde sneh, môže sa zosunúť. Môže sa zosunúť v lese, môže sa zosunúť do terénnej pasce a aj zdanlivo neškodná lavína v úzkom údolí môže vytvoriť niekoľkometrový nános.

Reťazec chýb často súvisí s chybným plánovaním – berte do úvahy počasie, výkonnosť skupiny a lavínovú predpoveď. Plánujte radšej defenzívne, hľadajte trasu, ktorá vedie po hrebeni radšej ako traverzom svahu. Naplánujte zjazd na etapy tak, aby skupina zastavovala vždy na bezpečnom mieste. Pokiaľ je to možné, majte k dispozícii únikovú trasu, napríklad pred vjazdom do prudkého žľabu si overte, či sa nedá obísť po pláňach a či niekto zo skupiny nechce zvoliť tento variant.

V TERÉNE: ROZHODOVANIE A ZÍSKaVANIE INFORMÁCIÍ

Predpoveď lavínových podmienok je vždy odhad, ktorý sa od skutočnosti môže líšiť. Pri zjazde si všímajte varovné známky: drobné samovoľné lavíny, varovný zvuk zosadnutia snehu „wumm“, náhla zmena charakteru snehu vplyvom slnka… to všetko môžu byť varovné signály, že sa nachádzate v potenciálne nebezpečnom teréne. Nenechajte sa uchlácholiť tým, že je vyhlásený nízky stupeň lavínového nebezpečenstva a radšej si situáciu overte vykopaním vlastnej sondy, kedy odhalíte, či vo svahu nie je schovaná nestabilná vrstva.

Na záver sa vráťme k psychickému aspektu rozhodovania: vodca túry je pod tlakom zjazd dokončiť, nájsť najlepší sneh. Často ale najlepší sneh tiež znamená najväčšie riziko. Je veľmi náročné urobiť rozhodnutie o ukončení alebo inej voľbe trasy. Ak reťazec chýb nedokáže preťať vodca, musí sa ozvať akýkoľvek iný člen. Povedať, že sa mi to nezdá a mám strach, nie je známkou slabosti, naopak. Ak stádo lyžiarov tupo vojde do lavíny, všetci s pocitom, že ostatní sa teda asi neboja, tak by som sa nemal báť ani ja, ide o chybu priam začiatočnícku. Často sa stane, že jeden člen váhavo vyjadrí svoju neistotu a ostatným odomkne to, čo sa hanbili povedať – bojíme sa tiež, poďme okolo. Nebojte sa báť, vo voľnom teréne vám to môže zachrániť život!