Čím a na čom variť? Vyberáme najlepšie variče – I. Drevové a liehové

Oheň bol a je dobrým sluhom človeka už odpradávna. Už naši evoluční prapredkovia radostne poskakovali okolo plameňov opekajúc voňavé mamutie stehno. A oheň – aj keď vo svojej trochu krotšej podobe – zostáva radosťou všetkých outdoorových nadšencov dodnes. A zatiaľ čo prapredkovia okrem plápolajúcich vetvičiek nemali moc na výber, my máme dnes možnosti voľby vskutku obrovské. V tomto diele seriálu o palivách a varení sa pozrieme na vývojovo staršie drevové a liehové variče. Na čo sú najvhodnejšie? Aké sú ich výhody a nevýhody? 

drevové variče

Drievkače, ako už z názvu plynie, spaľujú drevo – malé kúsky vetvičiek, triesky a pod. Pokiaľ nepočítame najrôznejšie improvizované konštrukcie, existujú dve základné koncepcie drevových varičov. Prvý typ tvoria segmenty z tenkého plechu, ktoré sa zložia do tvaru krabičky. Je to vlastne prenosné ohnisko so všetkými jeho kladmi a zápormi. 

Druhým typom sú variče drevosplyňujúce v tvare niekoľkých valcov zasunutých do seba. Osobne tieto variče považujem za lepší ako prvý typ, pretože sa rýchlejšie rozpália a efektívnejšie horia. Zato sú však oveľa objemnejšie a ťažšie. Existujú ešte hybridné komínové konštrukcie, čo je niečo ako dva valce spojené do tvaru L. Prvý valec vytvára ohnisko a druhý imituje komín. Tento typ spája obe predchádzajúce konštrukcie tým, že tvorí komínový efekt, pričom do samotného ohniska je možné prikladať odspodu.  

KONŠTRUKCIA

Veľkosť varičov sa môže líšiť. Malý a ľahký varič ušetrí miesto aj priestor, ale potom sa pripravte na takmer nepretržité prikladanie. Konštrukčným materiálom drievkačov je najčastejšie nerezová oceľ, ale vyrábajú sa aj z titánových zliatin. Do drevového variča je možné prikladať zhora, variče z kovových plátov obvykle ešte umožňujú aj prikladanie z boku. Výhoda spočíva v tom, že nemusíte počas prikladania dávať dole ešus, a je možné tiež kúriť dlhšími kusmi dreva, ktoré do variča postupne zasúvate podľa toho, ako ohorievajú. Osobne radšej plním zhora. Pokiaľ totiž dole na boku variča nie je žiadny otvor, nie je nutné riešiť žiadne vypadávajúce uhlíky.

2. DIEL SERIÁLU: ČÍM A NA ČOM VARIŤ? – II. BENZÍNOVÉ VARIČE

Výhody

Základnou výhodou drevového variča je to, že so sebou nemusíte ťahať palivo. A zároveň si ho so sebou budete logicky brať len tam, kde sa dá výskyt paliva predpokladať. Varenie na drievkači so sebou nesie atribúty táborového ohňa, teda si na ňom môžete okrem ohriatia vody napr. opiecť špekáčik. Nezanedbateľný je aj morálny efekt otvoreného ohňa. Nič totiž neurobí zo sychravého lesa druhý domov lepšie ako plápolajúci plameň. Ak sa vám podarí nájsť suché drevo, je drievkač ľahko a bez obmedzení použiteľný aj v zime, pretože drevo ochotne horí aj pri nízkej okolitej teplote.

Nevýhody

Varenie na drievkači má aj svoje nevýhody. Varič predovšetkým nemožno používať v interiéri, a to kvôli dymu, zle regulovateľnému plameňu a popolu (príp. horúcim uhlíkom), ktorý prepadáva dnom variča. Významný je aj demaskujúci efekt zapáleného variča, pretože plameň môže šľahať vysoko a dym je samozrejme cítiť. Pokiaľ varíte v lese a navštívi vás jeho majiteľ či orgán štátnej správy, nemusí mať pre vaše aktivity pochopenie, pretože drievkač sa zo všetkých varičov najviac približuje táboráku. 

Aj ten najlepší varič a najsuchšie drevo predsa len trochu čadia, teda ako samotný varič, tak riad bude špinavý od sadzí. Z tohto dôvodu je nevyhnutné si na oboje zaobstarať nejaký obal. Drevový varič má spravidla nižší výkon ako variče plynové či benzínové, dosť ale záleží na tom, aký je varič veľký, ako je rozhicovaný a ako fúka vietor. Výkon variča je možné regulovať len veľmi hrubo intenzitou prikladania. Pokiaľ máte nejaké hi-tech oblečenie z umelých vlákien, vždy vzniká riziko prepálenia odevu, nehľadiac na to, že po použití variča budete trochu vyúdení. 

Palivo

Nepríjemná môže byť aj dlhšia príprava na varenie, pretože drevo musíte pozbierať, nalámať na vhodné kúsky a pripraviť vedľa variča. Obvykle so sebou musíte mať aj nejaký podpaľovač. Ten si často môžete zaobstarať priamo v teréne, ale tak či onak na to musíte myslieť. Pri varení môže byť nevýhodou aj to, že nie je čas príliš odbiehať, pretože treba často prikladať. Iné typy varičov je možné nechať horieť a ísť napríklad stavať stan. Ak je v lete alebo na jeseň príliš sucho a veterno, varenie na drevovom variči môže byť rizikové aj s ohľadom na možný vznik požiaru.

Palivo do drievkača síce v našich podmienkach nájdete všade, ale to môže byť aj nevýhodou. Drevo totiž nemá štandardizované vlastnosti, je rôzneho druhu, tvaru, veľkosti a hlavne môže mať rôznu vlhkosť. V zimnom lese je možné suché drevo ľahko opatriť tak, že nalámete spodné vetvy z ihličnanov. Pokiaľ idete do nejakých špecifických oblastí (tundra, hory, púšť, ľadovec), nemusíte na drevo naraziť. Môžete potom skúsiť kúriť napríklad suchou trávou alebo suchým trusom. Ak chcete mať istotu, že palivo bude horieť, môžete si do variča doma pripraviť nasušené drevo, pelety či drevené uhlie. Potom sa ale jedny z hlavných výhod drievkača, teda ľahkosť a skladnosť, vytrácajú. 

ŠTARTOVANIE

Na začiatku, kým sa varič rozpáli, drevo vždy dymí, s tým nenarobíte nič. Pokiaľ ale chcete, aby vám nedymil rozpálený varič, nesmiete ho dusiť. To znamená, že je vhodné prikladať do horiaceho variča postupne malé kúsky tak, aby sa hneď chytili. Tu predpokladám, že máte k dispozícii absolútne vyschnuté drevo, pretože mokré samozrejme dymí. Tiež prikrytie variča ešusom má za následok dymenie, teda je lepšie nechať plameňu trochu miesta. Avšak to záleží hlavne od toho, ako vysoko umiestni nožičky pre ešus samotný výrobca.

Drevové variče sa najlepšie hodia v situácii, keď sa neponáhľate a chodíte do prírody relaxovať, prípadne potrebujete šetriť každý gram výbavy a každý štvorcový milimeter objemu, alebo ste na dlhom treku a nie je možnosť so sebou mať nejaké iné palivo v adekvátnom množstve. Drevový varič úspešne použil kolega René Kujan pri svojom behu od prameňa Vltavy k prameňu Labe v survival móde. Zvolil drievkač práve pre jeho malú hmotnosť, minimálne rozmery v zloženom stave a dostatok paliva po ceste. 

liehové variče

Liehové variče spravidla spaľujú kvapalný lieh. Varič funguje na princípe horenia liehových výparov. Do nádobky nalejeme lieh. Ten sa následne zapáli, teplom sa vyparuje a vo finále horia výpary vystupujúce z dierok po stranách nádržky. 

Výhody

Varič horí ticho, nedymí a pri spaľovaní nevznikajú toxické splodiny. Možno ho teda bez problémov použiť aj v interiéri, len treba dávať pozor na prevrhnutie variča. Varič možno s trochou zručnosti aj núdzovo vyrobiť napríklad z plechovky od piva. Manipulácia s liehovým varičom je relatívne jednoduchá a varič je rýchlo pripravený na použitie. Rýchlosť splyňovania však závisí od konštrukcie variča a okolitej teploty. 

Nevýhody

Tým sa dostávame k nevýhodám. Výhrevnosť liehu je podstatne nižšia ako pri propán-butáne či benzíne, teda oproti týmto palivám všeobecne pomalšie varí. So znižujúcou sa okolitou teplotou sa potom rozdiely ešte zväčšujú. Vďaka nízkej výhrevnosti a malému tlaku pár býva nutnosťou použitia vhodného závetria. Regulácia plameňa funguje obmedzene. V zime je použitie variča problematické, pretože sa lieh zle vyparuje. Bolo by síce možné najprv ohriať napr. tuhým liehom varič s tekutým liehom a ten by sa potom dobre zapaľoval a odparoval, ale elegantné riešenie to určite nie je. Hoci lieh horí v podstate čisto, ešus je po dovarení mierne očadený.

Palivo

Palivo do variča je bežne k dostaniu, nejedná sa o príliš agresívnu látku a je možné ho ľahko skladovať a prenášať. Zaobstarajte si niečo s naozaj tesným uzáverom, lieh má tendenciu unikať svojmu majiteľovi vyparovaním. V bežnej praxi môžete použiť akýkoľvek technický lieh a neurobíte chybu. Niekto tvrdí, že lepší je špeciálny biolieh, ale podľa môjho názoru rozhoduje jedine čistota liehu, resp. to, koľko je v ňom vody. Napr. bežná 40% vodka nehorí, urobíte teda oveľa lepšie, keď ju vypijete. V zime je potrebné dávať pozor na poliatie rúk, pretože lieh vysušuje kožu a odparovaním ju ochladzuje, teda hrozí riziko omrzlín.

TUHÝ LIEH NIE JE LIEH

Určite poznáte aj lieh tuhý či pevný používaný v rozkladacom variči typu „postieľka“ alebo namiesto dreva v drievkači, prípadne kdekoľvek, kam je možné tablety liehu vložiť. Zaujímavé je, že „tuhý lieh“ v skutočnosti nemá s etanolom nič spoločné. Ide o látku s názvom hexamethylentetramín alebo urotropín. Za studena vydáva taký rybí smrádok, pri horení je cítiť tiež špecificky (už nie rybinou). 

Výhody a nevýhody

Horí síce pomerne čisto, ale na riade zanecháva sadze. Tableta horí obmedzený čas, pričom doba, počas ktorej tuhý lieh vydáva použiteľný plameň, je asi 10 minút. Je jedno, koľko na začiatku zapálite tabliet, pretože doba horenia je stále rovnaká. Ak teda vychádza doba varenia dlhšia, musíte časom prihodiť nové tablety. Po dohorení z tabliet zostane popol, resp. nespálené zvyšky paliva. Pokiaľ zmýšľate prísne ekologicky, do prírody zvyšky chemikálií vyhadzovať nechcete, takže musíte riešiť, čo s tým.

ALTERNATÍVNE PALIVO

Namiesto pevného liehu je možné použiť aj pevný podpaľovač, ktorého hlavnou zložkou je petrolej. Rovnako ako tuhý lieh horí obmedzenú dobu, v tomto prípade je možné využiť asi 8 minút. Pri horení dymí. Po dohorení sa opäť musíte postarať o rezíduá. Nevýhodou pevného podpaľovača je jeho obmedzená životnosť, pretože petrolej z neho po čase vyprchá. Preto ho treba skladovať starostlivo zabalený, najlepšie v nepriedušnom obale. Ak máte k dispozícii petrolej, môžete skúsiť vyprchnutý pevný podpaľovač petrolejom nasiaknuť a obnoviť tak jeho funkciu.

Gélový podpaľovač je vyrobený na báze etanolu. Horí čisto a takmer neviditeľným plameňom. Po dohorení po sebe zanecháva rezíduum konzistencie želatínového medvedíka. Vo svete outdooru by sa mohol hodiť na rozohriatie niektorých druhov benzínových varičov, ale inak je zmysluplnejšie používať lieh tekutý.

Do KPZ s ním!

Tuhý lieh, ako aj pevný a gélový podpaľovač sa hodí skôr na zakladanie klasického ohňa. Jeho výhrevnosť je rovnako ako pri tekutom liehu slabá, plameň sa dá regulovať len množstvom tabliet či gélu a je nutné nechať palivo dohorieť. Nepríjemné sú zvyšky paliva po vyhorení. Vyššie uvedené látky sú však použiteľné aj v zime, pretože nie je nutné vykonávať splyňovanie paliva. Využiteľnosť pre outdoor by som videl tak, že si do krabičky poslednej záchrany vložím pár tabliet tuhého liehu a budem dúfať, že ich nikdy nepoužijem. 

Kam sa hodí?

Liehový varič sa hodí v situácii, keď nepotrebujete veľa vyvárať. Druhým typom použitia sú „stealth“ akcie, kedy chcete zostať neviditeľní a kde vás môže prezradiť každé šuchnutie. Plameň horiacej tablety je vizuálne veľmi nenápadný a samotné horenie nevydáva žiadne zvuky. Lieh si teda dokážem predstaviť na armádne účely, a to predovšetkým vo forme tabliet. Dnes už sa ale na ohrev jedla viac používajú samoohrevné vrecká reagujúce s trochou vody. 

Konečný verdikt

Liehové a drevové variče sú teda vhodné predovšetkým na nenáročné akcie, kedy ide skôr o to ohriať si v pohodovom štýle kávu alebo s malými deťmi uvariť niečo na ohníku. Pár kociek pevného liehu nájde svoje miesto v krabičkách poslednej záchrany. Tam, kde na ohreve jedla a vody alebo napríklad jej príprave z ľadu bude závisieť vydarená akcia, vaše zdravie alebo v krajnom prípade aj život, veľmi úprimne odporúčame voľbu niektorého z plynových, benzínových alebo kombinovaných varičov. O tých bude reč v ďalšom diele. 

Michal Sladký

Síce sa živí "humanitnou pavedou," ale nič technické mu nie je cudzie. Nadšene rozoberá veci, aby zistil, či po opätovnom zložení stále fungujú. A pokiaľ v tých veciach možno aj niečo páliť, jeho srdce pyromana plesá. Inak páli aspoň sám seba, nakoľko je nadšeným pestovateľom a konzumentom chilli papričiek. Rád sa váľa v lese a je spokojný, pokiaľ zostáva nikým nevidený a nespozorovaný.