Pešo cez najvyššie bulharské pohorie

Bulharsko už dávno pre mnoho našincov nie je len dovolenkovou destináciou, kde si môžu užívať slniečko na plážach pri Čiernom mori. Mnohí už objavili, že táto rozľahlá krajina ponúka aj celý rad pohorí, kam sa milovníci turistiky môžu vydať za jedinečnými zážitkami a bulharskou krajinou. My sa dnes formou písaných spomienok vypravíme do najvyššieho pohoria tejto krásnej krajiny, ktorá ponúka úchvatné prechody na niekoľko dní, na ktorých môžete objaviť nielen rýdzu prírodu, ale aj pohostinnosť miestnych ľudí…

hor sa k jezerám

Naše výprava do pohorie Rila začína v mestečku Sapareva Banya, kam sa nám zo Sofie podarilo dostať hromadnou dopravou. Ďalej pokračujeme malou dodávkou až k dolnej stanici lanovky, ktorou sa jednoducho dostanete do Rilského národného parku. Pôvodne sme chceli ísť hore pešo, ale všade je hmla a navzdor údajne priaznivému júlovému počasiu šialená zima. A tak nakoniec ako alternatívu k prvým 500 výškovým metrom volíme práve lanovku. Našťastie vďaka nepremokavým nohaviciam ALBULA, ktorými sú vybavení aj páni, a bunde s kapucňou CONVEY TOUR (tiež dostupná v pánskom variante) od Mammut nie sme mokrí a je nám príjemne. Akokoľvek sa to teraz zdá čudné, bol to náš prvý prechod hôr tak ďaleko od domova, a tak sme mali predsa len trochu strach. Ak by ste si na zdolanie bulharského pohoria sami netrúfali, môže byť skvelou voľbou napríklad tento turistický zájazd Rila a Pirin, kde si strihnete prechod rovno dvoch susedných pohorí. 

Našťastie nás lanovka vyviezla nad mraky, a tak môžeme zatiaľ naše obavy odhodiť nabok a užívať si jedinečné panorámy, ktoré miestne zelené kopce ponúkajú. Prvá chata, kam vyrážame za prespaním, neleží ďaleko, takže máme možnosť preskúmať aj blízke okolie ešte v ten deň. Po krátkom výstupe sa dostávame k Siedmim Rilským jazerám, za ktorými sem mnohí vyrážajú aj na jednodňový výlet. Títo návštevníci už ale odišli, a tak máme celé priezračne čisté jazerá len sami pre seba. Jediným narušiteľom je dlhý zástup koní s nákladom, ktoré miestny muž vedie smerom nahor po chodníku. Pravdepodobne nesú zásoby k chatám, kam sa inak ako pešo alebo na koni dostať nedá. Na jednu takú chatu zajtra tiež zavítame.

CEZ HREBEŇ K HORSKEJ CHATE IVAZA VAZOVA

Ďalší deň sa vydávame okolo jazier strmo nahor a šplháme na hrebeň nad nami. Cestou stretneme ešte dve ďalšie jazerá, ku ktorým sme sa včera nedostali a pomaly strácame tých pár turistov pri Rilských jazerách z dohľadu. Netrvá to dlho a vyhupneme sa do horského priesmyku, odkiaľ vedie krásna hrebeňová cesta k vrcholu Otovitsa. Keď máte šťastie na počasie, čakajú vás odtiaľto naozaj úchvatné výhľady na obe strany. Obzvlášť jedinečný je pohľad z výšky na všetkých sedem jazier. V diaľke môžete zahliadnuť aj najvyšší vrchol celého Bulharska, Musalu. Môj obľúbený batoh, štyridsaťpäťka FUTURA AIR TREK, ma ako vždy nesklamal. Odporučila by som ho aj pánom vo verzii 50+10.

Odtiaľ už nasleduje prevažné klesanie k ďalšej chate na našej ceste. Volá sa podľa jedného z najznámejších bulharských básnikov. Chata Ivana Vazova má to správne kúzlo. Spí sa samozrejme v spoločnej spálni na drevených posteliach a miestny majiteľ tu každého pozná, vie trochu všetkými jazykmi a má skvelú spoločenskú miestnosť s množstvom kníh. S každým sa porozpráva a priamo z neho srší preslávená balkánska pohostinnosť. Zabudnúť nesmieme ani na to, že tu výborne varia. Na večeru dostávame luxusnú bulharskú rybu s ryžou a ajvarom, pastou z paradajok, cibule a paprík. Napriek vysokohorskej prirážke za ňu zaplatíme oveľa menej ako v ktorejkoľvek reštaurácii v nížine a so spokojným žalúdkom sa ukladáme na spánok. Možno sa nám bude snívať o bulharských vrcholkoch, alebo o miestnej povestnej gastronómii.

Lúkami dole k Rilskému monastieru

Posledný deň nášho putovania začíname na náhornej plošine, kde leží chata Ivana Vazova. Už po niekoľkých minútach chôdze nám začína byť jasné, že dnes budeme mať príjemnú spoločnosť. Všade okolo sa totiž pasú stáda polodivokých koní. Navyše máme šťastie, veľké množstvo z nich sú žriebätá a mladé kone. Akonáhle sa celé stádo rozbehne cez zelené lúky, je to neuveriteľný pohľad. Nohám zaisťujú pohodlie výborné dámske trekové topánky Trovat Tour od švajčiarskej značky Mammut, ktoré sú dostupné aj v pánskej verzii. My už ale postupne musíme krásnu Rilu opustiť. Síce sa nám medzi najvyššími bulharskými vrcholkami veľmi páči, ale na obzore už na nás čaká ďalšie jedinečné pohorie, skalnatý Pirin.

Zostup dole do údolia z náhornej plošiny nie je žiadny med lízať. Našťastie mám oporu v skvelých paličkách Rock Empire, novinky NEPAL PLUS, ktoré samozrejme využívam takmer po celý trek. Výhľady sú síce nádherné, ale 1 000 metrov výškových dole kolená už jednoducho pocítia. K tomu je pomerne horúco a tráva po pás tiež nie je tým typom vegetácie, ktorý by sme si vybrali. Slniečko svieti, takže kvalitné slnečné okuliare sú nevyhnutné. Takže sa človek aj trochu zapotí. Keďže nie som úplná začiatočníčka a mám rada svoje pohodlie, nezabudla som na prvú vrstvu z merina, ktorá mi zaistí patričné pohodlie. Či už Devold, alebo Icebreaker, bez merina ani na krok. A tak sme nakoniec radi, keď sa vynoríme opäť v civilizácii, pri jednej z najznámejších bulharských pamiatok. Rilský monastier je cieľom mnohých turistov a my musíme uznať, že to má svoj dôvod. Kláštor okúzľuje návštevníkov najmä farebnými freskami a pravoslávnym kostolom. Okolité horské vrcholky pri pohľade od kláštora nevyzerajú nijako výnimočne, my už ale vieme, že hore na každého čaká putovanie nádhernou prírodou a spomienky na celý život.

Lucia Šajnarová – CK Mundo, ktorá organizuje nielen outdoorové zájazdy do celého radu zaujímavých destinácií