Zimná hrebeňovka Nízkych Tatier

Chcete vyraziť na zimný prechod, ale trápi vás nedostatok času? Vyšliapnite si na západnú časť hrebeňa Nízkych Tatier a užite si víkend v horách plný snehu a parádnych výhľadov!

Pohorie tiahnuce sa stredom Slovenska v dĺžke bezmála 100 km tvorí mohutnú hradbu, ktorá sa týči nad údoliami Hronu a Váhu. Hlavný hrebeň sa v sedle Čertovica delí na dve pomerne rozdielne časti. Na východe sa rozprestiera Kráľovohoľská, ktorú charakterizujú hlboké lesy. Na západe potom leží Ďumbierska, kde sa zase z holých vrcholov otvárajú rozhľady na okolité horstvá, teda Veľkú i Malú Fatru, Veľký Choč a tiež Západné a Vysoké Tatry. Práve sem sa tentokrát vypravíme.

V ústrety západu slnka

Východiskom sa nám stane známe lyžiarske stredisko Donovaly, kam v piatok popoludní prichádzame autobusom z Ružomberka. Červená značka, ktorá je mimochodom súčasťou siete európskych diaľkových trás a vedie po nej aj Cesta hrdinov Slovenského národného povstania, nás najprv pretiahne medzi hotely a penzióny. Turistický cirkus našťastie čoskoro necháme za sebou a stratíme sa medzi stromami. Po zhruba piatich kilometroch dochádzame do sedla pod vrcholom Kečka, kde stojí útulný salaš. Jeho dvere sú otvorené, aj keď tu práve nie je správca. Prespať môže každý, komu nerobí problém po sebe upratať a pripraviť drevo na zakúrenie.

Večer strávený pri praskajúcich kachliach a noc v teple lákajú, my ale pokračujeme ďalej. Chceme ešte ukrojiť kus cesty, nasledujúci deň nás totiž čaká poriadna štreka. Stúpame na hrebeň a cez odkryté pláne na Kozí chrbát. Slnko sa skláňa nad obzor. S poslednými lúčmi zbiehame do Hiadeľského sedla, v ktorom sa nachádza jednoduchý prístrešok s posedením a krytým spaním na poschodí.

Zhadzujeme batohy a vrháme sa na prípravu večere. Kúsok od nášho nocľahu tečie aj teraz v zime výdatný prameň, takže nemusíme roztápať sneh. Prvýkrát v teréne skúšame novú sušenú stravu z výroby českej značky Adventure Menu. Chutí skvele. Je vážne poznať, že ide o poctivo uvarené jedlo. Pod strechou je trochu nafúkané. Zametáme sneh, rozťahujeme karimatky a zaliezame do spacákov.

Sobota na hRebeni

Prebúdzame sa do jasného rána. Prísľub pekného dňa nás ťahá z vyhriatych páperových lôžok. Raňajkujeme, balíme a vyrážame na cestu. Začíname pekne z ostra stúpaním na Prašivú. S pribúdajúcimi výškovými metrami opúšťame les a vstupujeme do kosodreviny premenenej na ľadové kráľovstvo. Na vrchole nás víta ostrý vietor, a tak sa len napijeme a šliapeme ďalej.

Hrebeň je vyfúkaný, takže nám to pekne odsýpa. Prekračujeme Veľkú Chochuľu a užívame si okolité panorámy. Postupne si to šinieme cez Košarisko a Latiborskú hoľu až na Ďurkovú, kde čakáme na západ slnka. Nie sme sami, svetelná show prilákala z neďalekej turistickej útulne pod Chabencom hneď niekoľko ďalších ľudí. Spoločne sledujeme, ako oranžový kotúč mizne za vrcholkami Veľkej Fatry.

So zotmením zbiehame do tepla útulne. Vnútri panuje prítmie. Za svitu petrolejok do seba tlačíme polievku, usrkávame čaj aj niečo trošku ostrejšie a preberáme zážitky z uplynulého dňa. Príjemná atmosféra pohlcuje, časom nás ale doháňa únava.

NedEĽA vO výšinách

Posledný deň nášho putovania začíname stúpaním na vrchol Chabenca. Podklad je tvrdý, a tak pre istotu nasadzujeme mačky. Hroty sa zahrýzajú do zamrznutého snehu, spod nôh sa ozýva škrípanie. Nakukávame do severných svahov, ktoré strmo padajú dole do údolia.

Hojdáme sa po hrebeni a postupne sa dostávame nad dvetisíc metrov. Z Derešov už vidíme cieľ našej cesty. Chopok sa približuje a s ním stúpa aj ruch okolo nás. Od lanovky prúdia davy a my spomíname na pokoj miest, kam človeka donesú iba jeho vlastné nohy. Nezdržujeme sa a zbiehame do Jasnej, odkiaľ nás už autobus odnáša do Liptovského Mikuláša na vlak.

Ak by sme mali na prechod viac dní a nie len víkend, pokračovali by sme z Chopku na Ďumbier a Štefánikovu chatu. Z nej by sme sa potom cez Čertovicu prehupli na východnú časť hrebeňa. Navštívili by sme útulne Ramža a Andrejcová a vystúpili na legendami opradenú Kráľovu hoľu. Z nej by sme potom zostúpili do Telgártu, odkiaľ by sme sa vydali na cestu domov. 

PÁR PRAKTICKÝCH RÁD

Zimné hory sú zradné, dokážu priniesť úžasné zážitky aj pekne potrápiť. Zasnežené hrebene si žiadajú určitú dávku opatrnosti a skúsenosti, preto odporúčame vyraziť iba za dobrého počasia a s náležitou zimnou výstrojou a núdzovou výbavou. Nutnosťou sú mačky či nesmeky, v exponovaných miestach pomôže cepín alebo aspoň turistické palice. Snežnice si samozrejme môžete vziať tiež, ideálne ale opatrené hrotmi, ktoré dodajú istotu na tvrdom hrebeni. Lekárničku, čelovku, vreckový nôž, termosku na čaj, výkonný varič s dostatočným množstvom paliva a zodpovedajúcu zásobu energeticky hodnotných potravín snáď ani netreba pripomínať. To platí aj pre teplý spací vak, poriadnu karimatku a bivakovací vak.

Zabaľte si dostatok oblečenia, ktoré vás ochránia pred chladom a živlami. Určite sa hodí teplá funkčná bielizeň, napríklad z osvedčenej merino vlny, odolné softshellové nohavice, ľahká páperka a membránová bunda. Rozhodne nezabudnite na čiapku, šatku a rukavice. Tie si ideálne vezmite dvoje, aby ste si mali čo natiahnuť, keď tie prvé premočíte.

Pribaľte si GPS alebo nainštalujte niektorú z dostupných mapových aplikácií, to keby hrebene zahalila hmla. Pre každý prípad si tiež stiahnite aplikáciu Horskej záchrannej služby. Myslite na to, že z vybitého prístroja si pomoc nezavoláte, a tak si pre istotu vezmite aj powerbanku.