Javorový Vertikál: 11 000 metrov do pekla a späť

Neďaleko Třinca, pod Javorový vrch, sa už druhýkrát zišla skupina priaznivcov posúvania svojich limitov. Akcia, ktorá sa dá opísať ako kombinácia ultramaratónu, psychologického experimentu a outdoorového očistca. Preteky, ktoré spájajú lásku k prírode, bolesť svalov a ľahké popretie zdravého rozumu – Javorový Vertikál. Kde by iný hľadal výhovorky, nadšenci hľadajú príval adrenalínu. Chce to poriadnu dávku odvahy a svojím spôsobom aj tvrdohlavosti presvedčiť hlavu, že na niečo takéto máte. Musíte zvládnuť 11 000 výškových metrov v priebehu tridsiatich šiestich hodín.

Keď Vám nestačí vybehnúť na kopec,
tak to zopakujete 22-krát!

Javorový Vertikal, 11 000 výškových metrov. Áno, čítate správne. Je to, akoby ste išli na Sněžku. Potom znova. Potom ešte 18-krát. Myslíte si, že je niečo také nemožné? Napriek tomu sa nájde hŕstka odvážnych, ktorí vás presvedčia, že slovo „nemožné“ v ich svete neexistuje a rozhodnú sa s Démonom pobiť o jeho horu. Čo všetko je v stávke? Len taká drobnosť, vaša duša!

Príroda fandí extrémom:

Tohtoročné podmienky boli naozaj extrémne, skoro ako by Démonovi vyšla jeho objednávka predpovede pekla. Októbrové počasie prišlo so všetkou parádou a celý víkend sa tak niesol v znamení chladu, dažďa, vetra a blata. Chýbal snáď už len sneh. Ten možno dokonca prišiel, ale kvôli hmle ho nikto nevidel.

Októbrová prehliadka štyroch ročných období nijako výstup a zostup na Javorový vrch neuľahčovala a každý z pretekárov si siahol na dno svojej odolnosti. A aj keď len na chvíľu prestalo mrholiť, vrchol kopca začal bičovať vietor, takže voľnejšia vetrovka mohla z hocikoho urobiť lietajúceho šarkana, ktorý by však mal veľmi tvrdé a mokré pristátie. Kto by po treťom kole ešte veril na suché ponožky, ten akoby snáď ani na Javorovom nebol!

Svah, po ktorom „borkyne“ a borci statočne šplhali, sa tak len v krátkom čase premenil na bahnitú šmykľavku, nepríjemne spomaľujúcu výstup nahor a nebezpečne urýchľujúcu zostup z hory dolu. A vietor? Ten bol miestami taký silný, že ostávalo len dúfať, že to pretekárov neodnesie na Slovensko.

Tieto podmienky si našťastie vyžiadali len jedno vykĺbené rameno, jednu prepichnutú holeň a jednu zlomenú palicu – ktorú však umne zachránila izolepka a slamka. MacGyver by zaplakal radosťou.

Komu odzvoní hrana?

Každý, kto preteky nedokončí, necháva na Javorovom kúsok svojej duše. A Démon hory to vie. Práve preto na trati znie už počas prvej noci Zvon stratených duší. Je to taká jemná pripomienka, že v takomto prípade nemáte inú možnosť, než sa budúci rok vrátiť na miesto činu znova a opäť sa pokúsiť obhájiť svoju hrdosť a česť. Ak nechcete po zvyšok svojho života blúdiť bez ducha a zmyslu.

Preživší statočne pokračujú cez noc až do druhého dňa. Netuším, či to bolo vidinou slnka, alebo prebytkom endorfínov v krvi, na raňajky to bol však len samý úsmev a dobrá nálada. Pekelníci, ako Démon svojich pretekárov nazýva, sa vzájomne podporovali, radili si, kadiaľ je najschodnejšia trasa a zdieľali zážitky z prebdenej noci.

Tiež sme nejakým zázrakom získali podporného parťáka – tuláka, ktorého vďaka jeho ušiam pomenovali ostatní členovia pekelného tímu Dobby. Ten od tohtoročného ročníka drží prvenstvo v účasti v štvornohé kategórii, pretože s pretekármi dvakrát vybehol na vrchol… a tiež zjedol najviac šunky na občerstvovačke. Bez čipu, bez registrácie, zato s radosťou, že môže behať s ľuďmi. Isté však je, že aj keď o tom možno nevie, niektorým jeho prítomnosť zdvihla náladu natoľko, že sa kopec rozhodli absolvovať pre istotu ešte niekoľkokrát.

Prví preživší v cieli

Po 20 hodinách sa z hmly vynorila prvá preživšia dvojica, ktorá sa o svoje duše s Démonom proste podeliť nemienila. Dali to. V plnej poľnej. So širokým úsmevom a ešte zvyškom síl na záverečné objatie. Potom sa už ďalší úspešní len hrnuli. Či už to boli tímy alebo jednotlivci, všetci s nadšením, že aj napriek tomu Mordoru, ktorý vonku panoval, prekonali sami seba a 11 000 výškových metrov pokorili. A pokiaľ nie priamo tých jedenásť, mnohí z nich sa dostali aspoň nad Everest. Čo je výkon, pred ktorým treba zložiť klobúk! Alebo čiapku, ak ju ten vietor neodniesol…

O čOm JE Javorový Vertikál?

Keby ste sa opýtali tých, ktorí na tohtoročný ročník dorazili, pravdepodobne by vám povedali, že idú prekonať svoje hranice, že to idú skúsiť, pretože sa im páčilo video z vlaňajška. Alebo sú len zvedaví a radi sa (extrémne) hýbu. Čo však skutočne možno vidieť očami pozorovateľa, je to, ako veľmi Vertikal tmelí ľudí. Zo skupiny neznámych sa v ťažkých chvíľach stávajú priatelia. Rodiny ochotne vyčkávajú v daždi, aby povzbudili pretekárov. Kamaráti trasu absolvujú tiež, aby odvážlivcom pomohli krátiť čas aj kilometre. Tú atmosféru cítiť úplne všade. Až má človek chuť sa k nim o rok pridať a skúsiť to tiež.

A prEčO tÝch 11 000, kEĎ Javorový Vertikal sĽUbuje 10?

Dovolím si citovať samotného Démona: „Desaťtisíc zvládne každý, dvadsaťkrát vybehnúť kopec tiež. Ale tie posledné dva výbehy, tie sú len pre ozajstných šampiónov. A Vertikal je tu preto, aby vám ukázal, že vždy máte na viac. Že vždy je vo vás viac, než si myslíte, a ste statočnejší, než by ste kedy o sebe povedali. A keď už do pekla, tak v bežeckých topánkach!“

Takže nabudúce? Topánky, odvahu a kúsok šunky pre Dobbyho. Vidíme sa na štarte!