Objavte skryté klenoty Vysokých Tatier: Top trasy a tipy

Vysoké Tatry sú jednoducho srdcová a srdečná záležitosť. Aspoň pre príslušníkov generácie, ktorá si pamätá tieto povedané najmenšie veľhory sveta ako „tie svoje“, kedy ešte Česko a Slovensko tvorilo bratský štát. Mňa priviedla na cestu lásky k Tatrám moja mama. Mala som štyri roky, keď sme prvýkrát vyrazili na dobrodružnú cestu nočným vlakom smer Poprad-Tatry. Odvtedy nevynechám jedinú príležitosť vrátiť sa medzi tatranské žulové štíty. A hoci Vysoké Tatry navštevujem už dlhé roky, stále mám čo objavovať. Aj keď sú to malé veľhory, patria medzi najväčšie klenoty slovenskej prírody. Ponúkajú množstvo turistických trás, chodníkov a výstupov do sediel aj na štíty. Želal by som si, aby som to mal pochodené všetko! Ešte stále nemám, predsa len si ale neskromne trúfnem predstaviť vám pár turistických tipov na tie, aspoň z môjho pohľadu, najkrajšie, najúžasnejšie a najnezabudnuteľnejšie túry.

Z OBSAHU:

• Odkiaľ na chodníky Vysokých Tatier?
• Chaty – oázy Vysokých Tatier
• Turistické epicentrum Hrebienok
• Kam na najlepší čaj?
• Túra pre náročných - Slavkovský štít
• Výšľap na Rysy
• Ako vystúpiť na Kriváň?
• Nenáročná túra na Chatu pod Soliskom
• Tipy na výlety s najmenšími

Turistické centrum Vysokých Tatier

Snáď nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že centrom tatranskej turistiky je Smokovec - Nový, a hlavne Starý Smokovec (teda nechcem uberať pozornosť Hornému a Dolnému Smokovcu, ale ich bratia sú jednoducho k horám a turistickým chodníkom bližšie). Za ďalšie epicentrum tatranskej turistiky možno považovať predovšetkým Tatranskú Lomnicu. Aj odtiaľ vedú vyzývavé chodníky a nájdeme tu tiež Múzeum TANAPu s „expozíciou tatranskej prírody“. Ak máte menšie deti, určite ich budú baviť napríklad vypchaté medvede s fotogenickým brlohom, do ktorého si môžu zaliezť. Deti, nie medvede. A prísľub dobrodružstva a hrdinských činov číha aj vo vitrínach s ukážkami výstroja a výzbroje tatranských záchranárov a horských vodcov.

Horské chaty vo Vysokých Tatrách

Stredobodom tatranského vesmíru sú, samozrejme hneď vedľa tatranských štítov, vysokohorské chaty. Mnohé z nich patria medzi svetové unikáty. Napríklad tým, že sú v takej výške otvorené celoročne a zároveň zásobované po mnoho generácií prevažne ľudskou silou. O tatranských nosičoch si môžete prečítať v našom článku.

Chaty sú piliere, na ktorých tatranská turistika stojí. Zľava: Zamkovského chata (tu ešte pred rekonštrukciou) s jedinou tatranskou chatárkou Jankou, Chata pri Zelenom plese v rovnomennej doline a Zbojnická chata, vo Veľkej Studenej doline, doline s najväčším počtom plies

Samotná krása horských chát je hodná obdivu, takže jednou z dovolenkových výziev môže byť obísť všetky tatranské chaty - a že ich je! Dvanásť. Rainerova, Zamkovského, pri Zelenom plese, Skalnatá, pod Soliskom... ale hlavne Zbojnická, Téryho a pod Rysmi. Niektoré sú dostupné veľmi jednoducho, na niektoré vedú strmé kamzičie chodníčky opásané reťazami. Môžete sa na nich bohato občerstviť aj prespať. Ubytovacie kapacity sú ale väčšinou veľmi vyťažené, určite je potrebné zaistiť si rezerváciu, prípadne byť pripravení na sparťanskejšie hromadné prespanie v nocľahárni („matratzenlager“) či jedálni na matraci.

Hor sa na Hrebienok!

Ale začnime pekne poporiadku, od tých najjednoduchších výziev. Predpokladajme, že sa strategicky úplne správne vyskytnete na stanici Tatranskej elektrickej železnice (TEŽ) „Starý Smokovec“. Na zahriatie si môžeme dať zhruba trištvrte-hodinový až hodinový nenáročný výstup po zelenej turistickej na notoricky známy Hrebienok.

Paralelne vedie turistov do miesta pravidelne značne obliehaného a fotogenického aj zásobovacia asfaltka, ale pre to v Tatrách nie sme, nie? Turistická trasa nás v závere odmení krásnymi drevenými odpočívadlami či drevenými sochami tatranských medveďov, tatranskými suvenírmi, veľkou osviežovňou a o kúsok ďalej Bilíkovou chatou.

Na najstaršiu chatu na čaj 

Nie príliš unavení sa môžeme z Hrebienku vydať ešte viac napospas tatranským krásam a pokračovať až na malú, no veľmi bohatú horskú Rainerovu chatu (20 min.). Bohatou históriou a tradíciou. Z úpadku a takmer zabudnutia ju vykresal tatranský horský nosič a učiteľ Peter Petras. Vďaka nemu tu nájdeme miniatúrne a krásne Múzeum histórie tatranských nosičov. Posedieť môžeme vo vnútri aj vonku a k tomu srkať domáci čaj s medom z ručne natrhaných tatranských bylín. Deťom by sa potom mohla zapáčiť aj návšteva krotkej líšky, ktorá medzi turistov často zavíta pre nejakú tú maškrtu.

POZOR! V súčasnej dobe je turistický chodník (pôvodne upravený aj pre prístup vozíčkarom) medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou ohrozovaný eróziou. Je možné, že bude uzavretý a bude potrebné zvoliť inú trasu – okolo Bilíkovej Chaty a pozdĺž Studeného potoka (40 min., pokiaľ sa dlho nezdržíme pri malebnom Dlhom vodopáde).

Samotný Hrebienok, poprípade rázcestie nad Rainerovou chatou, tvorí veľkú prirodzenú križovatku mnohých turistických horských chodníkov do najrôznejších strán. Keď už sa raz dostanete na horský čaj pána Petrasa, máte možnosť pokračovať na Zbojnícku chatu (2,5 hodiny), Zamkovského chatu (0,5 hod.) a ďalej na Téryho chatu (+ ďalšie 2 hod.), na Skalnatú chatu (1,75 hod.) pod majestátnym Lomnickým štítom, alebo dokonca cez Sedlo pod Svišťovkou na Chatu pri Zelenom plese (3,3 hod.). A nesmieme zabudnúť ani na to, že podobné časy platia aj pre návrat.

Nekonečný Slavkovský štít

Pre psychicky odolných a fyzicky zdatných jedincov sa ponúka výstup na Slavkovský štít, právom radený medzi tie najnáročnejšie. Je veľmi zdĺhavý, veľmi vyčerpávajúci a po dosiahnutí vrcholu zistíte, že tam nie je vôbec nič. Teda okrem krásnych výhľadov a zaujímavých perspektív pre vášnivých fotografov. Na Slavkovský štít sa môžeme vypraviť rovno zo Starého Smokovca po modrej až na križovatku s červenou, kde sa nenecháme zlákať a budeme po modrej pokračovať až do víťazného konca na vrchol (5,75 hod. hore / 4 hod. dole).

Pripravte sa na takmer nekonečné množstvo prudkých serpentín a naliehavý pocit, že „už tam predsa musím byť“, aby ste po dosiahnutí domnelého vrcholu zistili, že nad ním sa vypína ďalší. A táto scéna sa niekoľkokrát opakuje, kým vám Slavkovský štít ponúkne svoj skutočne najvyšší bod 2452 m n. m. (Pozor, od pásma kosodreviny nahor platí medzi novembrom a májom uzávera trasy z dôvodu ochrany prírody!)

Na Rysy vrtko ako rys!

Výstup na Rysy patrí medzi tie najkrajšie, zároveň tak aj najobľúbenejšie výstupy. A zároveň aj medzi tie najťažšie. (Medzi novembrom a májom uzávera!) Ak vyrazíte v hlavnej sezóne, obrňte sa trpezlivosťou. Na trase čakajú prudké výšvihy a reťaze. V prípade menej disciplinovaných turistov aj pády kamenia priamo na chodník! Dvojvrchol Rysov má tú „nevýhodu“, že jeden z vrcholov tvorí najvyšší bod Poľska. Aj to je dôvod jeho vysokej návštevnosti. Aj tak ale túra na význačný vrchol Rysov patrí takmer k „povinným“ záležitostiam. Kúsok pod sedlom Váha na vás totiž čaká iný svet. Svojho času tam ikonický tatranský chatár Viktor Baránek (pôvodom z Prahy) založil Slobodné kráľovstvo Rysy plné slobody a radosti zo života. Kto vie, možno práve budete mať šťastie prehodiť s týmto svojráznym chlapíkom pár vrelých slov.

► Viac o výstupe na Rysy nájdete v samostatnom článku.

POZOR: Táto najvyššie položená tatranská chata nemá celoročnú prevádzku. Otvorená býva od začiatku júna do konca októbra (v čase mimo sezónnej uzávery z dôvodov ochrany prírody).

Symbolický Kriváň láka

Kriváň má pre Slovákov zvláštne kúzlo. Turistom ho určite môže ponúknuť tiež. Ide o horu stojacu trošku od hlavných štítov a turistických lákadiel (po ceste sa nie je kde občerstviť), krásu ale tomuto tatranskému velikánu, pripomínajúcemu niekomu svojim zalomeným vrcholom Matterhorn, uprieť. Hora sa prebojovala do slovenskej mytológie, národného hnutia aj na slovenské mince. Určite dokáže osloviť aj vás. Aj o Kriváni vám môžeme ponúknuť samostatný článok.

Solisko na zahriatie

Chcete niečo na zahriatie, pre horalov-začiatočníkov, pre rodiny s deťmi? Na úvodný výlet s deťmi, celou rodinou sa ponúka nie príliš náročný výstup na Chatu pod Soliskom, prípadne aj vrchol Predného Soliska. Tatranskou elektrickou železnicou sa priblížime do stanice Štrbské pleso. Bývalo to pred desiatkami rokov miesto s atmosférou a vyhľadávaný cieľ návštev Vysokých Tatier. Dnes už oplýva prevažne „turistickým priemyslom“, ak by som to mal povedať slušne.

Tatranské jazero obídeme pohodlným a širokým turistickým chodníkom z ľavej či pravej strany (časovo to vychádza narovnako), až sa dostaneme k modrej odbočke pri „čerpačke“. Tam už začína tá pravá tatranská turistika so žulovými balvanmi a koreňmi stromov. Už zhruba po dvoch hodinách sa dostaneme na rozsiahlu horskú policu s chatou nesúcou názov po vonkajších vrcholoch. Tu, v celoročne prevádzkovanej osviežovni sa môžeme zastaviť a dopriať ratolestiam či manželkám sortiment nápojov či jedál.

Od chaty po červenej nahor vedie slepá cesta na vrchol Predné Solisko. Ten opäť neposkytuje nič viac, nič menej (za dobrého počasia) ako krásne výhľady po Tatrách a Minickej a Furkotskej doline, späť sa musíme vydať rovnakou cestou. Drobné serpentíny Predného Soliska a schodovité kamene na ceste nám dajú skvelú ochutnávku, prečo je dobré mať na tatranských chodníkoch turistické topánky.

Cesta späť vedie po rovnakých stopách, keby však niekto bol z výpravy príliš unavený a zničený, za priaznivých podmienok bude možnosť od Chaty pod Soliskom využiť aj lanovku „Solisko expres“ končiacu neďaleko Štrbského plesa.

Popradské pleso aj pre kočíky

A keď už sme pri tých tatranských plesách, jedným z najznámejších je tiež Popradské pleso. To už trochu poznáme zo zmienky o výstupe na Rysy. Práve pri ňom je totiž tradičné miesto s rôznym nákladom, po vynesení ktorého na Chatu pod Rysmi vás za odmenu čaká napríklad šálka poriadneho horského čaju. Popradské pleso nie je také privilegované ako jeho štrbský brat, a tak má síce aj rovnomennú zastávku TEŽ, ale tá je od neho ešte celé štyri kilometre ďaleko.

Cesta od zastávky až k plesu je vyasfaltovaná, preto je vhodná napríklad aj pre rodiny s deťmi v kočíku a podobne. Asi pol kilometra od cieľa stojí za to si urobiť malú odbočku k „Symbolickému cintorínu“ obetí Vysokých Tatier pod strmou skalnou stenou Ostrvy (+ cca 0,5 km). Ide o pamiatkový objekt založený už roku 1940 a nemusíte sa obávať, že tu budete zakopávať o nebožtíkov, nikto tu totiž pochovaný nie je. Pietne miesto je veľmi zaujímavo riešené, určite má okrem symbolickej aj umeleckú hodnotu a vy sa po úzkych cestičkách môžete prechádzať medzi zaujímavými príbehmi odvahy, hrdinstva či osudovej smoly.

Pri – ako inak než kúzelného – Popradského plesa nájdeme príjemné miesto na odpočinok pre seba i svoje deti a na osvieženie môžete vyberať hneď z dvoch objektov – Majláthovej chaty a Chaty pri Popradskom plese. Pokiaľ vát to ťahá k výzvam, môžete na väčšiu alebo menšiu chvíľu, podľa kondície, opustiť svoju odpočívajúcu rodinu a skúsiť si vybehnúť vražedné serpentíny Tatranskej magistrály vedúcej po červenej na Sedlo pod Ostrvou. Pozor, aj tu platí sezónna uzávera november-máj z dôvodov ochrany prírody!

Tatranské údolia aj majestátne štíty ponúkajú nepreberné množstvo nádherných túr uprostred jedinečnej flóry a fauny „vreckových veľhôr“. Nájdeme tu mnoho rôznych výziev pre našich najmenších aj pre plnotučných dospelákov - športovcov. Stojí za to sa sem vracať a občas si aj pripomenúť niečo z našej spoločnej československej histórie.

Pozn. red.: Uvedené časy túr považujte iba za orientačné. Samozrejme sú priamo závislé na aktuálnych podmienkach na mieste, počasí, ročnej dobe aj vašej kondícii.