Kačna jama - slovinské dobrodružstvo hlboko pod zemou

Už od 30. rokov minulého storočia hľadajú speleológovia tajomnú chodbu v slovinskej jaskyni Kačna jama (Hadia jaskyňa). Stále nie je jasné, či skutočne existuje. Talian Prezzi ju svojho času zakreslil do mapy. Zrejme si ju ale (s)prosto vymyslel. Po jej stopách pátrala tento rok aj ďalšia česká expedícia. Na čo pri svojich výskumoch od roku 2004 speleológovia prišli?

Na tohtoročnej expedícii Kačna Jama bolo v pláne hlavne náročné a riskantné potápanie v najvzdialenejšej časti tejto 21 kilometrov dlhej slovinskej jaskyne. V hĺbke 300 metrov pod zemou, za riečiskom aktívneho toku rieky Reka, v povodňovej chodbe Povirský rov sa mali odohrávať legendárne prvé ponory s rebreathermi. Tie by umožnili preniknúť potápačom za štvrtý sifón do oblastí pod dedinou Povir s očakávanou Povirskou dvoranou a ešte ďalej.

Nesplnila sa však základná nutná podmienka pre takéto počínanie, aby na Reke boli nízke prietoky a panovalo stále počasie. Od prelomu mája až do júna sa dostalo do Európy nestabilné počasie, ktoré rôzne po kontinente spôsobovalo lokálne bleskové povodne. V takejto situácii, v kombinácii s predpovedaným príchodom studeného frontu s búrkami, bolo nutné potápanie odložiť. Na druhej strane sa však naskytla jedinečná príležitosť venovať sa v jaskyni dlho odkladaným aktivitám a bližšie k povrchu vychovávať novú generáciu jaskyniarov. 

NADŠENÉ ZAČIATKY

Po zriadení základného stanu v kempe pri Divaškej jame osadzujeme navijak vo Vstupnej priepasti a lanovku medzi navijakom a vrcholom horných schodov. Nedávna inštalácia traverzu a stĺpika navijaku sa ukazuje ako geniálne prínosná. Niektorí nedočkaví členovia zliezajú do jaskyne prvýkrát vyskúšať bivak v blízkosti Vstupnej priepasti, v dóme Futbalového ihriska pred Kalváriou. V rovnakom dóme nedávno spali aj kozmonauti z ESA, Európskej kozmickej agentúry. Ku zriadeniu bivaku nás ťahá zámer vyliezť komín nad Kalváriou s nádejou, že sa nad neprekonaným previsom zvaným Streha nachádza legendárna Prelcev rov. Jeho mapa totiž dráždi k činnosti už niekoľko generácií jaskyniarov.

Postup komínom nasledujúci deň zastavujú nestabilné kamene, ktoré sa aj s kotvením rútia dole. Komín sa pravdepodobne vyvinul na zlome (pravdepodobne zlome Risnik), preto sú steny tvorené odlučujúcimi sa blokmi vápenca. Cesta najprv vedie „tradičnou cestou“ po suťovom kuželi a ďalších desať metrov po historickom lane. Traverz vpravo smeruje na kompaktnejšiu stenu komína. Pokračuje sa v nitovaní steny akumulátorovou vŕtačkou. Po dvoch dňoch 11 a 9 hodinách lezenia sa lezci dostávajú do výšky asi 60 metrov, na hranu tesne pod Strehou.

Prespať sa pod zemou

Do bivaku na jedno prespanie, medzitým vyráža ďalšia štvorica speleológov. V Kačne Kocúr majú v pláne prestrojovať lanovku. Na povrchu sa chystajú zaujímavé akcie. Zdatní jedinci vyrážajú do priepasti Labodnica/Trebiciano, kde po rebríkoch zostupujú do hĺbky 240 m a ďalej cca 70 m obrovským dómom až k toku Reky, tu zvanej Timavo. Navštevujeme tiež najstaršiu verejnosti prístupnú jaskyňu Vilenica (Jaskyňu víl) a ako čerešničku na torte jaskyňu za Sežanou, kde prebývali pravekí ľudia.

Za návštevu rozhodne stojí aj jaskyňa Lipiška jama, do ktorej deti a niektorí nezbední dospelí zlaňujú 15 metrov, ostatní lezú pohodlnou ferratou. Nasleduje úžasná exkurzia do obrovskej ponornej jaskyne, ktorú Reka kedysi odtekala do podzemia. Teraz je jej spodná časť zanesená bahnom. V jaskyni Medvedjak strojíme dve cesty, aby zostup s deťmi mohol prebiehať bezpečne a pod dozorom. Najmenší jaskyniari vyrážajú do jaskyne v Bukovniku, kde absolvujeme zaujímavú prednášku o pravdepodobnom odtoku Reky.

Rastie ďalšia generácia

Na večer je pre deti prichystaná jaskyniarska bojová úloha. Deti sa musia plaziť potme pod stolom, obliecť sa do overalu, plaziť sa, preniesť batoh na chrbte, prefiltrovať vodu a nakopať vedro štrku. Zdatní dospeláci medzitým opäť mieria do Kačny, aby sa vydali na otočku za Reku. To sa im darí a dostávajú sa až na koniec Petkovškova rovu a k Lojzovmu podoru (závalu). Akcia to však musí byť rýchla. Panuje zvýšený stav Reky a nejde ani vylúčiť nejakú búrku či prehánku. V Reke valí o poznanie viacej vody, obvyklé piesočnaté a štrkovité pláže sú pod vodou. Penasto jazero, ktoré je pod kaskádami, má hladinu zvýšenú o meter. Pred koncom povodňovej vetvy a odtokového sifónu v Lojzovom podore je nová odtoková cesta.

Nekonečný komín

Lezci pokračujú v dobývaní komína. Bezpečne prekonávajú hranu Strehy a pokračujú nahor k ďalšiemu previsu. Zastavujú sa až na úrovni mohutnej sintrovej výzdoby. Tá je pravdepodobne zvyškom pôvodnej úrovne siene, ktorá bola pod súčasným stropom hlavnej časti komína. Dno siene sa postupne odspodu vyvalilo na Kalváriu kvôli narušeniu masívu zlomom. V kúte oproti lezenej časti komína je zvyšok poschodia s veľkým kvapľom a pár menšími, za ktorými je ešte sľubný priestor. Navyše v rohu je pravdepodobne ďalšia vetva komína, pokračujúca nahor. Na lezenej časti komína je malá sintrová „Šperkovnica“ (nádherne čisté sintry, kvaple, náteky…). Predstavuje ale prekážku vo výhľade do bočného pokračovania komína. Veľký temný otvor sľubuje chodbu...

Pod vstupnou priepasťou pokračujeme v Kopení. Je jasné, že prepojenie s Priepastkou sa približuje, pretože sa už cez skalné pukliny dá dorozumieť. Ukazuje sa, že z krátkej chodby na hornom poschodí komín pokračuje ďalej nahor. Steny sú tvorené kompaktnejším, nie práve najlepším vápencom a sintrovými nátekmi. Charakter lezenia sa mení, už to nie je také vzdušné a adrenalínové lezenie. Lezieme do vyčerpania zásob kotvičiek a energie a na konci ďalšieho lana v celkovej výške asi 120 metrov. Komín však stále pokračuje! Od najvyššie vylezeného miesta je viditeľných ďalších desať dvadsať metrov. Celkom sa teda podozrivo približujeme povrchu. Nie že by sme chceli otvoriť ďalší vchod, ale vec je skôr zaujímavá z hľadiska genézy jaskyne. Možno tam zastihneme zvyšok nejakej staršej úrovne jaskyne podobný tým, ktoré sa nachádzajú v okolí. 

VŠETKO RAZ KONČÍ

Zostáva už len fotograficky zdokumentovať objavy a umyť a vysušiť materiál. Samotný záver expedície tvoria partie s kamarátmi zo Slovinska. Opeká sa ražniči, niečo sa popije, veľa nasmeje.

Nepriaznivé vodné stavy a zlé predpovede počasia hlavným plánom - potápaniu v Kačne jame v povodňovom Povirskom rove – dosť zamávali. Ponor musíme odložiť o rok. O to viac času sme mali venovať sa mladej generácii jaskyniarov a organizovať pre nich ľahké aj náročnejšie exkurzie. Odmenou nám sú rozžiarené detské tváre a ich prvé jaskyniarske úspechy v podobe zlezených desiatok metrov do prekrásnych jaskýň.

talian kecal

Lezec Pavel Kubálek a jeho parťák Ján Enčev zdolali prvých zhruba 120 metrov komína nad Kalváriou. Lezením tohto komína sa bohužiaľ nepodarilo potvrdiť teóriu, že by v ňom mohla byť bájna a nikým doposiaľ nepotvrdená Galéria Prez (Prelcev rov). Jej existencia sa teraz javí ako nereálna. Cesare Prezzi si pravdepodobne galériu vymyslel, doteraz sa ju totiž nepodarilo nájsť v žiadnom komíne. Náš návrh nového mena teda znie „Faustov nekonečný komín“. Pre pripomienku neutíchajúcej túžby po poznaní a s medzinárodným odkazom na klasické literárne dielo. Poďakovanie koniec koncov patrí všetkým členom expedície a hlavne deťom, mladým jaskyniarom, že vzali svojich rodičov so sebou a umožnili im tak trochu si zablbnúť.

FOTO: Petr Šimon Janíček, Pavel Kubálek, Jan Enčev, Petr Chmel, Lucie Feixová