Ako vystúpiť na Triglav – rady a tipy

Hora Triglav je medzi Slovincami veľmi obľúbená. Okrem toho, že samotný vrchol figuruje na štátnej vlajke, je zároveň hlavným štátnym symbolom. V Slovinsku taktiež platí nepísaný zákon, že každý správny Slovinec by mal na Triglav aspoň raz za život vyliezť, čo z hory robí jednu z najnavštevovanejších v Európe.  Aj ja som chcel ochutnať, aké to je byť Slovincom, a tak som sa na najvyššiu horu Slovinska rozhodol vystúpať. 

Z obsahu:

• Turistické trasy na Triglav
• Vybavenie na výstup
• Ferrrata na Triglave
• Triglavski dom na Kredarici
• Výstup cez Malý Triglav
• Počasie na Triglave
• Zostup

Turistické trasy na Triglav

Na Triglav vedie niekoľko trás. Vybrať si môžete najobľúbenejšiu cestu od Aljaževa domu, ktorá sa dá zvládnuť hore via ferratou a dole za jeden deň. Ďalšou možnosťou je vydať sa na vrchol dolinou siedmich triglavských jazier, čo je pomerne dlhý trek jedným z najkrásnejších údolí alebo taktiež môžete zvoliť trek na Triglav dolinou Krma, čo sa považuje za jednoduchý výstup a s minimom ľudí. V tomto článku sa pozrieme na letný výstup na Triglav od Aljaževa domu.

Cesta na Triglav

Najjednoduchšou cestou, ako sa vydať na východiskový bod k Aljaževu domu, je autom. Cesta z Prahy zaberie zhruba sedem hodín. Ja som sa na miesto ale vydal nočným vlakom z Rakúska, kde som bol na Grossglockneri v rámci môjho projektu Koruna Evropy. 

Do slovinského mesta Jesenice, ktoré leží na hranici triglavského národného parku, som dorazil už o piatej ráno, a tak som bol stále dosť unavený. Preto som neváhal a rozložil som si karimatku na zemi na stanici. Som veľmi rád, že som nebol jediný exot. Pridali sa ku mne ešte dvaja Španieli, a preto som nemal výčitky, že trávim noc ako bezdomovec.

Jesenice je však ešte pomerne ďaleko od východzieho bodu, a tak som bol rád, že som mal zariadený odvoz od kamaráta Mary z Česka. Ten ma prebudil so svojim texaským klobúkom a typickým úsmevom na tvári. „Čau, Jardo, co tu tak ležíš, jde se na Triglav!“ 

VybavenIE na výstup na Triglav

Pri výstupe na Triglav od Aljaževa domu by mala byť samozrejmosťou prilba. Vzhľadom k tomu, že na vrchol vyráža mnoho horalov, a to vrátane menej skúsených, je častým javom, že sa uvoľňujú kamene. Ďalej sa odporúča ferratový set. Ja som už mal s výstupom skúsenosť z detstva, kedy sa na pravidlá a odporúčania ešte tak nehralo, a tak som vedel, že my to zvládneme aj bez neho. Ferratové vybavenie by som však odporučil všetkým, čo sa boja výšok, a hlavne deťom. K mojej skúsenosti z detstva sa ešte vrátime.

Ferrata na TriglavE

Od Aljaževa domu vedú hore smerom na Triglav dve trasy – Tomniškova trasa a trasa Cez Prag. Výšlap začal zťažka. Zvolili sme totiž náročnejšiu Tomniškovu trasu, ktorá ponúka ako krásnu via ferratu, tak traverzy naprieč hlbokým svahom. Po ceste sme videli aj niekoľko pomníčkov odkazujúcich na úder blesku alebo kamene.

Boli sme radi, že tentokrát je dobré počasie. Príroda Julských Álp mi stále zostala v živej pamäti. Mnohokrát som si po ceste spomenul na svoju prvú návštevu. Keď som bol ešte malý Jarda, rozhodli sa moji rodičia a ich známi s ďalšími deťmi vystúpiť na Triglav. Urobili však zásadnú chybu. 

Chceli Triglav zdolať a zísť počas jedného jediného dňa. Načo ten zhon? Pre menej trénovaných jedincov, a zvlášť pre deti to môže byť náročné sústo. Ani začiatok výstupu o štvrtej hodine ráno nemusí stačiť. Spoločne sme vtedy vyliezli na chatu Kredarici, kde sme sa rozdelili. Časť rodičov zostala so všetkými deťmi a časť rodičov (vrátane tých mojich) sa vydala k vrcholu Triglavu. 

Čakali sme, kým sa vrátia. Lepšie povedané dúfali sme, že sa vrátia. V mojich detských očiach moc veľkú šancu nemali. Búrkové mraky na okolitých kopcoch vyzerali desivo. Našťastie ale rodičia asi vedeli, čo robia. Búrkové mraky postupne ustupovali a z vrcholu Triglavu sa všetci v zdraví vrátili. Aj preto sme sa s Marou rozhodli výstup rozdeliť na dva dni. Nakoniec nám úvodný výšlap 1700 výškových metrov zabral 4,5 hodiny a my sme dorazili na chatu Kredarici.

Triglavski dom na Kredarici

Po ceste nebola žiadna studnička, a tak sme mali poriadny smäd. Okamžite sme zaútočili na miestny bar a objednali si pivo. So zlatistým mokom sme sa usadili a dali sa do reči s miestnymi turistami. Zaujímalo nás, prečo sa Slovinci opakovane bavia o nejakom „otrokovi“ a ukazujú pritom na svoje dieťa. Spýtali sme sa, čo otrok znamená. Otec rodiny hrdo ukázal na svoje dieťa a predniesol: „This is my otrok in Slovenian.“ Šťastné to dieťa. Aké krásne môžu byť preklady naprieč slovanskými jazykmi.

Chata na Kredarici mala príjemnú atmosféru. Pri každom stole turisti popíjali pivo a plánovali výstup na nasledujúci deň. Našťastie bolo pri stole zakázané „kadiť“, ako ukazovala ceduľa na stene. Fajčiť sa tak muselo chodiť von. Povedal by som, že praotec Slovan bol pekný ostrovtipálek a vo svojich jazykoch vytvoril mnoho slovných hračiek.

Z konverzácie s miestnymi nás vyrušilo až zapadajúce slnko, ktoré nás svojou žiarivou zlatistou farbou vytiahlo z chaty. A ešte že tak! Mraky sa prehupovali cez sedlo, a my jsme tak mali nádhernú podívanú. Výhľad sme si naozaj užili. Len nás znepokojovalo, aký výstup nás bude čakať nasledujúci deň. Úvodná časť steny na Triglav vyzerala strmo a nebezpečne. Dá sa v takom teréne vybudovať bezpečná cesta? Mara dokonca vyhlásil, že ďalší deň nikam nejde. Na moju poznámku, že horu zdolala aj moja mama, ale nemal argument. „Keď to dala tvoja mama, musím tiež.“

Výstup CEZ Malý Triglav

Po západe slnka sme išli spať, aby sme zvládli o piatej ráno vstať a vyliezť na Triglav pri východe slnka. Vstávali sme nakoniec už o štvrtej, čo bolo náročné, ale rozhodne sa to vyplatilo. Vyhli sme sa hŕbe natešených turistov stúpajúcich k vrcholu. Po ceste na Triglav sme nestretli nikoho, kto by nás na úzkej ceste zdržiaval alebo dokonca ohrozoval. Výstup na vrchol sme tak mohli ideálne načasovať na východ slnka. Z vrcholu to bola naozaj nádhera. Lepšie počasie sme si nemohli priať a celé Slovinsko sme mali ako na dlani. Zdolanie Triglavu sme nemohli naplánovať lepšie. Bola skvelá viditeľnosť, takže sme mali nádherný výhľad na celé Julské Alpy, a dokonca sme zbadali aj vzdialený Grossglockner v Rakúsku.

PočasIE na TriglavE

Na vrchole Triglavu stojí Aljažova veža, ktorá funguje ako Faradayova klietka – slúži ako úkryt pred búrkou. Úprimne by som ale úkrytu nedôveroval. Keby ste boli vo vnútri v búrke, pri údere blesku by ste prinajmenšom ohluchli. Počas búrky nemajú turisti na hrebeni čo robiť. Na to je dôležité dať si počas leta pozor, pretože sú veľmi bežné. 

V kolÓnE pRi ZOstupE

Cesta dole nám zabrala o pol hodinu dlhšie ako výstup. Začali sa totiž tvoriť podobné kolóny ako na Evereste. Tentokrát nám to ale nevadilo. Svietilo slnko, teda žiadna zima a výhľady boli aj naďalej úchvatné. Keď sme sa vrátili na Kredaricu, panovalo ideálne počasie. Na oslavu výstupu sme na hodinu zaspali na slnkom vyhriatých lavičkách.

Po zaslúženom šlofíku sme sa vydali späť do údolia. Pre zostup sme tentokrát zvolili druhú trasu – Čez Prag. Mala byť menej strmá a tým pádom šetrnejšia pre kolená. Pri zostupe som použil svoju obľúbenú metódu „čím rýchlejšie pôjdeš, tým rýchlejšie to budeš mať za sebou“ a nakoniec sme celý kopec zbehli za 2 hodiny a 45 minút.

Po rýchlom občerstvení sme sa vydali k vyhlásenému jazeru Bled, kde prišiel čas na relaxáciu. Ideálnejšie miesto na odpočinok v okolí asi nenájdete, hlavne keď prídete so svojou drahou polovičkou. Romantickejšie miesto som asi ešte nenavštívil. Škoda, že tentokrát som tam bol s Marou a nie so svojou priateľkou.

ZHRNUTIE INFORMÁCIÍ O VÝSTUPE NA Triglav