Litva, Lotyšsko a Estónsko na bicykli

Litva, Lotyšsko a Estónsko – tri malé krajiny na brehu Baltského mora lákajúce na veľké lesnaté plochy, malebné historické mestá, rozľahlé národné parky, ale napríklad aj celkom rozumne značené cyklotrasy. My sme do týchto krajín vyrazili na bicykli v polovici apríla, teda mimo hlavnej turistickej sezóny. Užili sme si tak minimum turistov, ale aj počasie, ktoré plne preverilo našu outdoorovú výbavu.

LITVA – POĽNOHOSPODÁRSKA KRAJINA BEZ ĽUDÍ

Do Litvy vchádzame bezmenným prechodom neďaleko poľského mesta Suwalki. Je krásne slnečné počasie bez vetra. Kocháme sa pohľadom na všadeprítomné bociany, ktoré majú svoj komín snáď v každej dedine a mestečku na našej trase. Nielen vďaka tomu sú prvé desiatky kilometrov skutočne príjemné.

K večeru odbočíme na vedľajšiu cestu, kde nás čaká prvé prekvapenie cesty. Vedľajšie cesty v Litve (a neskôr zisťujeme, že aj v Lotyšsku a Estónsku) sú bez asfaltu, a vďaka svojmu zvlnenému povrchu dosť často pekne naklepávajú cykloturistický zadok.

Nasledujúce dni sa držíme hraníc s Ruskom a zvoľna postupujeme smerom k moru. Ideme cez takmer prázdne dediny, v ktorých chýbajú ľudia. Za celé dopoludnie ich stretávame maximálne desať. Niet divu. Celá Litva má necelé 3 milióny obyvateľov, a hoci platí, že je najľudnatejšia zo všetkých troch pobaltských krajín, nižšiu hustotu zaľudnenia je tu skutočne poznať.

Kuršská kosa, litovský turistický klenot

Prichádzame do mesta Šiluté, odkiaľ by nám mal ísť trajekt smerom na významnú turistickú lokalitu Kuršská kosa. Tento uzučký polostrov, o ktorý sa Litva delí s Ruskom, je tvorený prevažne borovicovými lesmi a piesočnými dunami. Tunajšie duny patria k najpohyblivejším v Európe a dosahujú výšku až 50 metrov, naozaj sa teda jedná o zaujímavý zážitok. Avšak ten nám bol zatiaľ odopretý. Trajekt na polostrov totiž jazdí iba v sezóne, ktorá tu je až od mája. V apríli sa turista zo Šiluté vyhliadkovou plavbou nezvezie.

Musíme teda pokračovať ďalej za pomoci svojich pedálov. Nepriaznivé je, že práve začína pršať a fúkať silný protivietor. Ide sa naozaj nepríjemne. O to väčšia je však naša radosť, keď sa večer po studených päťdesiatich kilometroch presúvame na vytúženú Kuršskú kosu z mesta Klaipéda, odkiaľ jazdí malý trajekt celoročne a niekoľkokrát denne. Oproti niekoľkohodinovej plavbe zo Šiluté trvá tento lodný presun sotva pár minút. Z Klaipédy to je na kosu naozaj čo by kameňom dohodil.

Toto miesto počas prehliadky Litvy určite nevynechajte, patrí medzi hlavné turistické destinácie. Ak ale nie ste úplným milovníkom turistických miest, určite odporúčam ho navštíviť mimo sezóny. Zaujímavá môže byť napríklad zima, kedy piesočnaté duny zapadajú snehom, alebo práve jar, ktorú sme zvolili my. V tejto dobe tu už je často príjemné počasie na cestovanie a športovanie a stále to tu nie je veľmi preľudnené.

Po celej dĺžke litovskej časti polostrova prechádza krásna asfaltová cyklotrasa, zaručujúca naozaj parádne zvezenie prekrásnou lesnou krajinou plnou najrôznejších bizarných stromových útvarov. Veľakrát tak budete mať pocit, že ste v nejakom hororovom lese, najmä ak budete mať zamračené a hmlisté počasie, ako sme mali my. Pokrútené stromy sú pre túto lokalitu typické, vznikajú vplyvom náročnej klímy a vytvárajú tak nevšedný pohľad.

PIESOK, BAŽINY A PROTIVIETOR: VITAJTE V LOTYŠSKU!

Z Klaipédy je to už kúsok do Lotyšska, kde sa hneď za hranicami nachádza národný park Pape. Ide o jeden z najzachovalejších kútov lotyšskej prírody, kde môžete okrem iného stretnúť divoké kone alebo zubre. My sme bohužiaľ v tomto prípade šťastie nemali, a okrem medvedích stôp sme príliš zvierat nevideli. Divokej prírody sme si ale užili aj tak dosýta.

Prejazd parkom je pre cykloturistov celkom ťažký. Najprv sa predierate pobrežím. Nedá sa tu veľmi ísť. Bicykel sa zabára do piesčitého podložia a piesok zanáša reťaz. Svoje zraky upierame do lesov pred sebou, kde veríme v lepšiu cestu. Tej sa následne naozaj dočkáme. Čaká nás teda odpočinok pri prejazde krásnym lesom po širokej prírodnej cyklotrase a potom... cesta jednoducho zmizne. Témou ďalších kilometrov sú močiare a močiare. Teda minimálne na trase, ktorú sme si pre rezerváciu Pape vybrali my. 

Radšej späť do močiarov

Náš postup je pomalý - za takmer celý deň prejdeme okolo päťdesiat kilometrov. Keď sa v neskorom popoludní konečne dostaneme k hlavnej ceste, jasáme. Chceme do toho trochu kopnúť a do večera ešte pár desiatok kilometrov trhnúť. Lenže vietor! Silu severného protivetra sme už tak nejako spoznali, dnes sa zdal byť ale obzvlášť čulý. Na bicykli s nami lomcuje podobne ako tesne prechádzajúce kamióny, ktoré nás míňajú. Je to na prd. Hneď by som sa vrátil do bažín rezervácie.

Keď sa večer, celí premrznutí, dokoprcáme do pekného prímorského mesta Liepāja, máme toho celkom dosť. Rýchlo zájdeme za mesto a staviame nášho Orbisa, ktorého sme pre túto cestu zvolili za náš domov. 

ľudia ubúdajú, lesy pribúdajú 

V Litve, že bolo málo ľudí? Naozaj? Lotyšsko je v tomto smere ešte náročnejšia pesnička. Ďalší deň ideme asi 70 kilometrov po rovnej asfaltke bez zákrut a väčších križovatiek. Dedinu stretneme v priemere raz za 15 kilometrov, mestá sú na celej trase dve. Sem tam míňame opustené osady bez známok života. Kde sú ľudia? Neviem.

Čoho je tu naopak skutočne veľa, sú lesy. Ustúpila im poľnohospodárska krajina, a tak sa konečne môžeme kochať tou typickou prírodou, ktorú som mal s týmito pobaltskými krajinami spojenú.

kúpeľný park Kemeri

Pozvoľna sa dostávame k hlavnému mestu krajiny. Najprv ale prejdeme národným parkom Kemeri. Jedná sa o rozsiahlu oblasť lesov, močiarov, krásnych pláží pri mori a kúpeľného ruchu. Prítomnosť minerálnych vôd a liečivého bahna totiž umožňuje hojný rozvoj miestneho kúpeľného priemyslu.

Príjemné miesto, obzvlášť v lete. Nám tu ale strašne fučí. Pohľad na ľudí v kabátoch, ako vo vetre na vodítku púšťajú svojich psov tiež veľmi tepla nepridáva, tak radšej lezieme do stanu a varíme nejaké to Adventure menu.

Historickou Rigou ďalej na sever

Ďalší deň sa prejdeme krásnou Rigou, ktorá nám dala nielen vytúžený odpočinok, ale aj trochu tej kultúry, ktorá musí nadchnúť každého, a to aj v prípade, že práve nie je priaznivcom mestskej turistiky. Nie nadarmo je celé historické centrum zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Zaujímavá je napríklad trojica historických domov Traja bratia z 15. a 16. storočia.

Za Rigou svoju cestu otočíme na sever. Kilometre naskakujú a my sa už pomaly tešíme na Estónsko. Zatiaľ je však zaujímavé pozorovať pohraničnú oblasť Lotyšska. Za návštevu určite stojí rozťahané mesto Mazsalaca, ktoré by mohlo slúžiť ako zázemie na jednodňové výlety do tunajšieho atraktívneho okolia.

Národný park Soomaa – krásny kút na juhu Estónska

Po prekročení hraníc zamierime do národného parku Soomaa. Rovnako ako vo všetkých pobaltských krajinách je spanie na divoko v parku zakázané. V Estónsku je ale skvele prepracovaný systém táborísk, umožňujúci pohodlné spanie v prírode. Väčšinou tu nájdete základnú výbavu v podobe suchej toalety a ohniska s drevom alebo krásny masívny piknikový stôl.

Samotný park je podobný ako prírodné zóny, ktorými sme prechádzali v minulých dňoch. Les, močiar, les, močiar. Obrázky lesov sú krásne, ale po desiatich dňoch jazdy sa nám predsa len začínajú prejedať. Tešíme sa na sever k pobrežiu.

Národných parkov bolo dosť, na záver ten najlepší 

Do severnej časti Estónska putujeme asi dva dni. Čaká nás tu ďalší národný park, a nielen tak hocijaký. Lahemaa bol údajne prvým národným parkom bývalého Sovietskeho zväzu. Čo je na ňom však zaujímavejšie, sú unikátne rašeliniská patriace s rozlohou cez dva kilometre štvorcové medzi najväčšie v Európe.

Cez celé rašeliniská vedie uzučká lávka, ktorá sa dá prejsť aj na bicykli. Chce to ale trochu šikovnosti. Tú odporúčam mať aj pri prechádzaní piesočnatých cestičiek okolo spadnutých stromov. Jeden taký sa mi totiž stal osudným, keď som ho v celkom veľkej rýchlosti stretol a zavadil o neho svojim batohom. Následný stret ma vymrštil z bicykla a usadil na chrbát, do cesty, po ktorej som išiel. Všetko však našťastie dopadlo dobre pre mňa aj pre môj batoh deuter Trans Alpine 28 Pro, ktorý som na ceste testoval.

Naprieč parkom vedú aj jednoduchšie, dobre značené cykloturistické cesty prechádzajúce zapadnutými dedinkami a osadami, ktoré sú až 500 rokov staré. Návšteva tejto oblasti tak poskytuje možnosť prezrieť si nielen miestnu prírodu, ale aj trochu nahliadnuť do histórie regiónu, prípadne celého Estónska.

Blížime sa do finále

Lahemou dôjdeme až do mesta Loksa, a potom ďalej na severný cíp polostrova Purekkari neem, ktorý je často označovaný ako najsevernejší bod pevninského Estónska. Ide naozaj o kúzelnú pobrežnú krajinu, kam sa často schádzajú miestni obyvatelia z okolia, aby pri dlhých letných večeroch grilovali a popíjali. Aj my si tu robíme oheň a pomaly tak zakončujeme našu vyše 1200 kilometrov dlhú cestu.

Čaká nás posledná etapa. Máme to asi 80 kilometrov do Tallinu, odkiaľ nám večer ide autobus smer Čechy. Naposledy si užijeme prudký protivietor, ktorý nás spomalí natoľko, že sotva stihneme do cieľa dôjsť. Na nejakú veľkú prehliadku mesta teda nemáme veľa času. A to je rozhodne škoda!

Ak sa nám páčila Riga, tak z Tallinu sme si naozaj sadli na zadok, a nebolo to iba únavou po náročnej ceste. Máloktoré veľké mesto má tak veľmi zachovalé historické opevnenie, ako práve Tallin. Určite ho teda navštívte a rezervujte si viac času ako iba pár hodín pred odchodom ako my.

Praktické informácie na cestu

Pre prejazd pobaltskými krajinami počítajte minimálne so vzdialenosťou okolo 750 kilometrov, rozhodne ale odporúčam túto vzdialenosť navýšiť a zájsť si na nejaké zaujímavé miesta. My sme trasu nakoniec rozšírili na 1250 kilometrov a na jej zdolanie sme mali niečo málo cez 14 dní. Papierovo sa to zdalo ok, ale nepočítali sme so silným protivetrom, ktorý nám naozaj uberal sily a tiež s tým, že tieto krajiny nie sú zas také rovinaté, ako sme si mysleli. Ak na plánovanie trasy využijete mapový server Mapy.com, dajte si pozor. Pri trasovaní našej cesty nás totiž trošku mystifikovali ohľadom nastúpanej nadmorskej výšky.

Pre cestu sme zvolili trekingové bicykle. To sa ukázalo ako správna voľba. Väčšina vedľajších ciest bola bez asfaltu a niektoré cesty v národných parkoch boli kvôli všadeprítomným koreňom celkom technické. Človek by určite využil aj klasický gravel.

Doprava 

Čo sa týka dopravy do a z destinácie, na cestu tam sme využili vlak Českých dráh. Jazda cez celé Poľsko bola prekvapivo pohodlná. Jeden prestup, dvanásť hodín vo vlaku, pár korún. Cestovanie s bicyklami nie je problém, potrebujete len špeciálny cestovný lístok pre svojho hliníkového tátoša. Na cestu z Estónska vlak využijete zložitejšie. Priame spojenie neexistuje. 

V ponuke sú teda dve varianty:

• Využiť môžete autobusovú prepravu. A to buď niekam ku koľajniciam, alebo dokonca až do Prahy. My sme využili služby Flixbusu. Dajte si však pozor na to, aby váš spoj prevážal bicykle. Nie každý autobus totiž disponuje nosičom. Pokiaľ takýto spoj vyberiete, máte teoreticky vyhrané. Bicykel do autobusu nijako nerozkladáte, iba ho s pomocou vodiča pripnete do zadného nosiča na bicykle. Prakticky to však môže byť trochu náročnejšie. Nám zmenili dve hodiny pred odchodom spoj na skorší, s odôvodnením, že náš autobus nosič na bicykle nemá. Spoj sme samozrejme nestihli a následný dohovor s neanglicky hovoriacim vodičom pôvodného spoja bol trochu biedny. Museli sme si teda zakúpiť lístok na druhý deň. Flixbus v podobných prípadoch peniaze údajne vracia, avšak situácia je taká, že mesiac a pol po návrate zíva náš účet prázdnotou. Tak na to pozor, v prípade cestovania s bicyklom rozhodne kontrolujte e-mail a SMS. 
• Pokiaľ pre vás predstava mnohohodinového zážitku pri sedení na zadku a sledovaní sedačky pred sebou nepredstavuje ideálnu formu zakončenia dobrodružstva, potom využite leteckú prepravu. Z Tallinnu nájdete s Prahou priame spojenie, prípadne s medzipristátím napríklad v Helsinkách alebo Varšave. Na let však budete musieť bicykel pripraviť. Vždy je dobré sa informovať u konkrétnej spoločnosti na podmienky prepravy.

aký úložný systém zvoliť?

Pred cestou som zvažoval, aký úložný systém na bicykel zvoliť. Pretože sme na cestu vyrážali v apríli, kedy panovalo pomerne chladné počasie, rozhodol som sa pre klasické turistické brašne na zadný nosič a ako doplnok batoh deuter Trans Alpine 28 Pro. Voľba batohu sa ukázala ako úplne správna. Ako som bol s týmto legendárnym cyklistickým batohom spokojný, si prečítajte v kompletnej recenzii. 

Dobré ponožky nielen do hôr

Z výbavy by som ďalej vypichol ponožky, ktoré som zvolil. V daždi som veľmi ocenil membránové ponožky Bridgedale Storm Sock LW Boot. Jedná sa o ľahší variant membránovej ponožky kombinujúcej merino vlnu so syntetickými materiálmi. Ideálny variant pre cyklistiku v mokrom prostredí. 

Vo chvíľach slniečka som zase obliekol ponožky X-Socks Bike Perform Crew od X-Bionicu. Tu by som vyzdvihol perfektné polstrovanie ponožiek, vrátane spevnenej achilovky a výbornú priedušnosť. Ponožky skvele sedeli aj pri celodennej cyklojazde a nezanechávali žiadne otlaky. Zaujímavý je aj ich netypický moderný dizajn, ktorý obzvlášť v ružovom prevedení naozaj zaujme. Menej výstredných jedincov ale upokojím – zoženiete ich aj v čiernej! 

Pohodlné spanie v Grüezi bagu

Keďže sme očakávali pomerne chladné noci, museli sme tomu prispôsobiť aj náš spací systém. Ako spacák som tentokrát vybral bavorský Grüezi bag Biopod Downwool Subzero. Kombinácia vlny a peria zafungovala naozaj na jednotku a v spacáku mi ani počas mrazivých nocí nebola zima. S váhou 900 g a solídnymi rozmermi sa spacák navyše pohodlne vošiel do cyklobrašne. Ako karimatku som volil NeoAir Xlite NXT od Therm-A-Restu. 

čo ďalšie oceníte

Na bicykli som v chladnom počasí využil priedušné softshellky Mammut Runbold pants – neprefúkli a dobre sa v nich šlapalo. V daždi a vetre samozrejme prišlo vhod poriadne brnenie v podobe hardshellky. Na daždivé cykloaktivity by som odporučil napríklad českú bundu Direct Alpine Cyclone s výbornou priedušnosťou. Pre pohodové večery pred stanom zase ľahkú a teplú páperku. Kvôli dlhému šlapaniu a nastupujúcej únave došlo aj na kompresné návleky. Dlhodobo nedám dopustiť na značku Royal Bay a ich rad Extreme. 

Tých vecí by sa dalo zmieniť ešte viac, verím ale, že každý má svojich favoritov, ktorých na podobnú cestu berie. A ak by ste nejaký ten kúsok potrebovali doplniť, iste viete, kam zabehnúť.;)