Madeira – prechod zeleného ostrova
Pavel Sýkora
6 minut čtení
Perla Atlantiku, zelený ostrov, ostrov večnej jari… všetky tieto prezývky nájdeme v katalógoch cestovných kancelárií pri ostrove Madeira. Hornatý portugalský ostrov ležiaci vo východnom Atlantiku asi 700 kilometrov od pobrežia Maroka si pozornosť rozhodne zaslúži. Vďaka Golfskému prúdu a členitému reliéfu tu nikdy nepanujú kruté zimy ani neznesiteľné horúčavy. Pobrežie má celoročne príjemné teploty okolo 16 – 25 °C, takže Strelície kvitnú aj v decembri a v januári si môžete dať kávu na terase v tričku. Nečudo, že sa Madeira stala obľúbeným cieľom európskych dôchodcov a kúpeľných hostí. Pre turistov je ale podstatné niečo iné – na tento ostrov sa dá vyraziť prakticky kedykoľvek počas roka.
Z OBSAHU:
- Madeira: Ostrov cukru, rumu a levád
- Prechod ostrova Madeira
- Obmedzenia a novinky pre turistov na Madeire
- Z Machica do Porto Moniz
- Madeira: Praktické rady na cestu
- Kam a čo po Madeire
Ostrov cukru, rumu a levád
(Levada do Furada)
Madeira bola Portugalcami osídlená už na začiatku 15. storočia a čoskoro sa stala centrom pestovania cukrovej trstiny. Vďaka svojej polohe uprostred oceánu bola zároveň strategickou zastávkou na cestách do Ameriky a Afriky. Lode tu dopĺňali vodu a potraviny, kým vyplávali na dlhú plavbu. Neskôr sa ostrov preslávil aj typickým vínom a výrobou rumu.
Aby bolo možné privádzať vodu z daždivých severných svahov na suchý juh, začali kolonisti budovať unikátne zavlažovacie kanály – levády. Tisíce kilometrov týchto úzkych vodných ciest sa vinú po svahoch, prerážajú tunely a často visia doslova na úbočiach hôr. Zatiaľ čo pôvodne slúžili poľnohospodárstvu, dnes ich obslužné chodníčky sprístupňujú divokú horskú prírodu turistom. Pre mnohých sa stali symbolom Madeiry – ostrova, kde môžete ísť desiatky kilometrov v kulisách pralesa aj hôr a mať pritom stále po ruke zurčiacu vodu.
PRechod ostrova
Kto sa rozhodne pre prechod Madeiry, musí počítať s tým, že to nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou. Celková dĺžka vychádza na zhruba 125 – 135 kilometrov, podľa toho, či zvolíte odbočky a vedľajšie výlety. Prevýšenie sa pohybuje okolo sedemtisíc metrov hore aj dole. To je už poriadna porcia, ale vďaka členitému terénu si každý deň užijete úplne iné prostredie – od útesov nad oceánom cez levády a pralesy až po drsné horské hrebene a hmlisté vavrínové lesy.
DIAĽkové treky |
| ♦ Diaľkové pochody: rady pre začiatočníkov |
| ♦ Lýkijská cesta – pestrý trek pobrežím, horami a antickými hrobkami |
| ♦ Fishermen´s Trail – pohodová klasika atlantickým pobrežím |
Najčastejší variant je naplánovať si trasu na sedem až osem dní. Športovejšie naladení zvládnu prechod aj rýchlejšie, naopak, kto si rád pridá odbočky, tematické zastávky alebo si chce etapy skrátiť, ľahko môže stráviť na ostrove aj dva týždne. Nech už tak či tak, každý deň prinesie poriadnu porciu kilometrov aj výškových metrov.
OBmezenIA a novinky
V auguste 2024 zasiahli Madeiru rozsiahle požiare, ktoré poškodili viac ako osemtisíc hektárov lesných plôch a neblaho sa podpísali aj na niektorých turistických trasách. V lete 2025 ostávajú uzavreté alebo len čiastočne otvorené aj ikonické úseky PR1 z Areeira na Ruivo a PR1.3 z Ruiva na Encumeadu. Preto je dobré počítať s alternatívami a vždy večer pred túrou skontrolovať oficiálny web lesnej správy IFCN – situácia sa môže meniť doslova zo dňa na deň.
Ďalšou novinkou sú poplatky na najnavštevovanejších trasách. Rovnako ako inde v Európe, aj Madeira sa potýka s overturizmom, a preto bola zavedená regulácia – vstupné vo výške 3 € pre osobu nad 12 rokov. Platí sa pohodlne online cez portál Simplifica, prípadne na mieste pomocou QR kódu. Na najvyťaženejších trasách je zavedený aj denný limit návštevníkov, takže je lepšie platiť vopred – inak sa vám môže stať, že systém už na daný deň vstupenku nevydá.
Z Machica do Porto Moniz
Náš trek začíná na okraji města Machico u ústí silničního Túnel do Caniçal. Po pár kilometrech podél stejnojmenné levády odbočíme k vyhlídce Boca do Risco, kde se nám otevře výhled na majestátní Atlantik. Krásná traverzová cesta po strmých útesech pokračuje k nákladní lanovce Teleférico do Larano na okraji zemědělského Porto da Cruz.
Náš trek začína na okraji mesta Machico pri ústí cestného Túnel do Caniçal. Po pár kilometroch pozdĺž rovnomennej levády odbočíme k vyhliadke Boca do Risco, kde sa nám otvorí výhľad na majestátny Atlantik. Krásna traverzová cesta po strmých útesoch pokračuje k nákladnej lanovke Teleférico do Larano na okraji poľnohospodárskeho Porto da Cruz.
Prebehneme cez kopec a pozdĺž Levady da Portela dôjdeme na rovnomennú vyhliadku Portela. Je tu aj veľmi príjemná reštaurácia, kde podávajú vychýrenú espetadu – mäsové špízy pečené na ražni.
Trasa pokračuje po Levade do Furado (PR10) okolo domčeka lesnej správy Lamaceiros a spočiatku pohodový chodníček nás dovedie do terénov ako vystrihnutých z Indiana Jonesa. Úzka cestička v strmom svahu pokrytom hustou džungľou vegetácie sa prepletá skalnými tunelmi a prierazmi. Paráda!
Levada do Furado nás privedie do obľúbeného výletného miesta Ribeiro Frio, známeho svojimi pstružími sádkami. Po dobrom vyprážanom pstruhovi sa môžeme osviežiť v bare John’s Poncha týmto tradičným nápojom z citrusov a trstinového rumu. Poncha je miestny fenomén a je veľmi ľahké si na tomto osviežujúcom drinku vytvoriť závislosť. Takže opatrne!
Z Ribeiro Frio si môžeme urobiť krátky výlet na vyhliadku Balcões. Výhľady sú pekné, ale ide o jedno z najvyťaženejších miest, takže radšej batoh na chrbát a hurá do hôr. Tam sú vyhliadky ešte lepšie. Neďaleko sádok leží aj jedno z povolených táborísk a hneď vedľa horský potok s vodopádmi, ktorý robí česť svojmu menu Ribeiro Frio – Studený prameň.
Teraz už sú na programe dňa hory. Cez táborisko Chão das Feiteiras a reštauráciu Poiso stúpame po „oslej cestičke“ Vereda do Burro (PR3) okolo astronomického observatória až na vrchol Pico do Areeiro. Opäť sa ocitáme na jednom z turisticky najexponovanejších miest Madeiry. Turisti sem prúdia od skorého rána pozorovať východ slnka a vydávajú sa odtiaľ na najikonickejšiu túru Pico do Areeiro – Pico Ruivo (PR1).
Je to nádherná, nesmierne fotogenická sedemkilometrová trasa, ktorá vedie sčasti po úzkom hrebeni, prekonáva tunely, rebríky aj strmé schody. To všetko v monumentálnych kulisách madeirských hôr. Cesta končí pri chate Casa de Abrigo do Pico Ruivo, ktorá ponúka základné občerstvenie aj možnosť ubytovania. Od chaty je to už len 100 výškových metrov na najvyšší vrch Madeiry Pico Ruivo (1862 m) s krásnym výhľadom.
Z najvyššieho vrchu pokračuje náš prechod krásnou, no výživnou hrebeňovkou, ktorá svojím profilom pripomína motokros a poriadne preverí naše kolená. S vidinou ponchy a Bolo do Caco v snackbare v sedle Encumeada však zvládnete aj tú poslednú stovku metrov po šmykľavých schodoch.
|
Južná obchádzka Pokiaľ spomínaná hrebeňovka Areeiro – Ruivo – Encumeada zostáva po požiaroch stále uzavretá, ponúka sa dôstojná alternatíva cez južné svahy ostrova. Z Pico do Areeiro zídete do obrovského kotla Curral das Freiras (Údolie mníšok) – dediny schovanej medzi strmými horami, kde sa dodnes pestujú gaštany a život plynie vlastným tempom. Odtiaľ vás čaká výživný výstup na Pico Grande (1654 m) s fantastickým rozhľadom na sever aj juh ostrova. Cez sedlo Boca da Corrida potom trasa pokračuje až na Encumeadu, kde sa znovu napojíte na hlavnú líniu prechodu. Tento variant je o niečo dlhší a naberie aj viac výškových, ale atmosférou rozhodne nezaostáva. |
Ďalšia etapa sa začína polkilometrovým tunelom Levada do Norte, potom nás čakajú vyhliadky, vodopády a trochu strašidelné táborisko Caramujo. Nasleduje náhorná plošina Paul da Serra s fakultatívnym výstupom na Ruivo do Paúl.
Z planiny schádzame do Rabaçalu – je tu kaviareň, vodopád Risco, leváda 25 Fontes a Levada do Alecrim, ale aj davy turistov. Z Rabaçalu opäť stúpame na planinu Paul da Serra a mierime do magického vavrínového lesa Fanal, fantastického miesta známeho svojou tajomnou hmlistou atmosférou.
Potom už nás čaká dlhé klesanie pozdĺž Levady do Cedros až do dediny Ribeira da Janela. Je tu kemp, vyhliadka na monumentálnu skalnú ihlu v mori a stará nepoužívaná cesta, po ktorej dôjdeme až do cieľa našej cesty – Porto Moniz, pokojného prístavného mestečka známeho svojimi prírodnými morskými bazénmi.
Praktické rady na cestu
Na Madeiře se dá chodit celý rok, ale nejlepší podmínky pro vícedenní treky nabízí jaro a podzim. Dny jsou delší, počasí stabilní a příroda ukazuje to nejlepší. V létě bývá horko a plno, v zimě zase časté mlhy a déšť.
Na Madeire sa dá chodiť celý rok, ale najlepšie podmienky pre viacdňové treky ponúka jar a jeseň. Dni sú dlhšie, počasie stabilné a príroda ukazuje to najlepšie. V lete býva horúco a plno, v zime zas časté hmly a dážď.
Pokiaľ dorazíte v máji, môžete zažiť Kvetinový festival, vrcholiaci sprievodom alegorických vozov. Celý Funchal sa premení na farebnú slávnosť, ale treba počítať s tým, že ide o vrchol sezóny a ľudí bude naozaj veľa.
Na ostrov sa pohodlne dostanete priamym letom z Prahy do Funchalu. Po ostrove jazdia autobusy niekoľkých spoločností – fungujú spoľahlivo, ale vyznať sa v ich cestovných poriadkoch je trochu vyššia dievčenská. Pomôcť môžu Google Maps alebo aplikácia Rome2Rio.
Ubytovanie mimo hlavné turistické centrá zoženiete pomerne ľahko, v horách už je ponuka skromnejšia. Okrem klasických kempov funguje niekoľko oficiálnych táborísk spravovaných IFCN. Miesta na nich je potrebné si (zdarma) rezervovať cez portál Simplifica. Divoké kempovanie je oficiálne zakázané, ale pokiaľ nerobíte oheň, nezanechávate stopy a použijete trochu súdnosti, miesto na bivak sa vždy nájde.
Reštaurácie po ceste sú, ale doplnenie zásob je možné len v mestách a väčších dedinách. Veľkou výhodou je voda – pramene, kohútiky, vodopády a levády. Pokiaľ máte filter, voda je dostupná prakticky všade.
Na prechod Madeiry sa hodia ľahké trekové topánky alebo trailovky s dobrou podrážkou. Na pobreží býva teplo, takže nezabudnite na krém, okuliare a čiapku. V horách sa počasie rýchlo mení, takže večer príde vhod mikina alebo ľahká páperka. Dážď a hmla sú tu realitou, preto je membránová bunda nevyhnutnosťou. Ďalšie vybavenie už je turistická klasika: funkčné oblečenie, ľahký stan či tarp, ľahší spacák. V členitom teréne oceníte trekingové palice – tie sa tu naozaj hodia. Obľúbenou disciplínou sú tu prechody tunelmi, takže nezabudnite na dobrú čelovku. Na varenie sa najlepšie osvedčí plynový varič, kartušu je možné kúpiť vo Funchale – napríklad v Decathlone alebo v obchode O Bordão.
A Čo potom?
Pokiaľ vám po prechode zostane trochu síl a času, rozhodne stojí za to vyraziť ešte naľahko na polostrov São Lourenço. Úzky výbežok na východe Madeiry je úplne iný svet – dramatické sopečné útesy, minimum vegetácie a kontrast tyrkysového mora s červenohnedými skalami patria k najväčším vrcholom ostrova.
A keď sa vrátite späť do civilizácie, príde čas na zaslúženú odmenu. Madeira je totiž raj jedla a pitia – od grilovanej ryby espada s banánom, cez čerstvý batátový chlieb bolo do caco s cesnakovým maslom, až po pohár madeirského vína, lokálny rum alebo ponchu. Po takomto treku chutí všetko dvojnásobne.
Podobné články
Pirin - ľudoprázdne pohorie plné mramoru
10. 11. 2025, Marek Žampach
RECENZIA: Testujeme batoh deuter Aircontact Core 45+10 SL - ideálny spoločník pre dobrodružné dievčatá
5 minut čtení
29. 9. 2025, Eva Kindlová
Lýkijská cesta – pestrý trek pobrežím, horami a antickými hrobkami
7 minut čtení
8. 7. 2025, Pavel Sýkora