NA BICYKLI A HANDBIKU Z ČIECH DO KYRGYZSTANU

O cestovaní sa hovorí, že je pre každého. Navyše, keď cestujete na bicykli, môžete sa dostať bližšie ku všetkému a objaviť to, čo bežne so zájazdom neobjavíte. Na veku, pohlaví ani diagnóze nezáleží. Je jedno, či je vaša diagnóza „náročný cestovateľ“, „naháňač kilometrov“, „obyčajný senior“ či „paraplegik s vášňou pre cestovanie“. Poďte nahliadnuť, aké je to cestovať ako vozíčkar na handbiku na ťažko do Ázie.

MIMO TURISTICKÝCH DIAĽNIC NA VOZÍKU

Aleš je dobrodruh a fotograf, ktorého ani úraz a usadnutie na invalidný vozík nepripravilo o chuť objavovať nové miesta a cestovať mimo turistické diaľnice. Jedného dňa sa zrodil nápad podniknúť dlhšiu cestu. Niekam, kde nebude veľa turistov, nebude to brnkačka a bude to bližšie k prírode. Issyk-Kul, druhé najväčšie horské jazero sveta ležiace v Kirgizsku, sa javilo ako skvelý cieľ. Ale ako sa tam dostať?!

Nie lietadlom, nie autom, ale pešo. „Pešo“ u vozíčkara možno dvomi spôsobmi. Na vozíku alebo na handbiku – špeciálnom bicykli, na ktorom sa sedí a namiesto šliapania nohami sa točí rukami. Vďaka ďalším individuálnym úpravám sa na zadnú časť zmestil vozík a potrebné vybavenie. Teda len polovica vecí. Druhú polovicu som viezla ja na graveli. Moja diagnóza by asi bola „nadšený blázon“, ktorý sa vydá na 7500 km dlhú cestu na bicykli s myšlienkou, že budem aj Alešovými nohami. S nadšením a odhodlaním sme na konci marca vyrazili z Prahy.

BALENIE TOHO NAJNUTNEJŠIEHO

Vybaviť sa, zbaliť a nabaliť na bicykle. Len to najnutnejšie na štyri mesiace cesty od nulových teplôt až po 45° trópy. Do zimy, do horúčavy, vetra, dažďa, spaľujúceho slnka, piesočných stepí a hôr… to predsa nemôže byť nič náročné! Zbytočne nemať váhu navyše a zároveň, aby nič nechýbalo. Nezabudnúť na kuchyňu, hygienu a technické vybavenie. Okrem váhy, čo sme schopní odviezť/utiahnuť, bola limitáciou aj batožina. Klasické brašne na nosiče to istia!

ZAČIATOK: ZĽAHKA EURÓPOU

Cestu sme si pomyselne rozdelili na štyri časti. Prvá časť viedla z Prahy k Čiernemu moru. Počasie na prelome marca a apríla je v Európe ešte veľmi chladné. Hrialo nás, okrem tešenia sa na celú cestu, aj termoprádlo. Na vrchnú časť ako spodnú vrstvu dlhý rukáv od Icebreakeru a na spodok spodky od La Sportiva. U človeka, ktorý nielenže necíti polovicu tela, ale hlavne sa ňou ani nehýbe, je veľmi dôležité, aby od nôh neprechladol. Takmer 2000 km cez Česko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko a Bulharsko sme zvládli za tri týždne. Pomerne veľká časť viedla pozdĺž Dunaja. Neskutočná sila vody! Milo nás prekvapilo, koľko kilometrov sa dá prejsť po krásnych nových cyklotrasách a cestách. Ale nebojte sa, kopce boli tiež a následne zaslúžené výhľady...

ŽIVOT KAMIONISTU PRI ČIERNOM MORI

Pre milovníkov teplého mora neodporúčame chodiť v apríli do Bulharska. More bolo ľadové, neustále zatiahnuté a občas aj slabý dážď. Dni na pobreží boli iba tie, počas ktorých bolo nutné počkať na nákladný trajekt cez Čierne more do Gruzínska. Posledná noc bola dokonca spoločná s vodičmi kamiónov v prístave. Celodenné nakladanie všetkých áut, kontrola dokumentov k nákladu a následne vyplávanie na relatívne bezbariérovej lodi. Väčšina cestovateľov a dobrodruhov si ani neuvedomí, koľkokrát musí prekonať nejakú prekážku alebo vystúpiť aj napríklad po jednom jedinom schode. Preto bolo veľké plus, že táto loď mala z nákladového priestoru, kde boli zaparkované nákladné autá a naše bicykle, výťah na palubu. Ako námorníci, ktorí si užívajú hojdanie lode, pozorovanie malých delfínov a vyhliadanie pevniny, sme strávili na lodi tri dni a tri noci.

Zelené, šťavnaté, štedré, kopcovité, so zasneženými vrcholmi a plné psov. To je jednou vetou Gruzínsko, ktoré nás očarilo. Museli sme síce použiť aj bundu a nohavice proti dažďu, ale väčšinu času bolo krásne. Prejdenie údolím medzi Malým a Veľkým Kaukazom bolo takmer za odmenu. Rozhodne výhľady boli dokonalé. Dokonca sme objavili vonkajší wellness. Prírodné sírne žriedlo s teplotou 38 °C a úchvatným výhľadom do okolia.

Medzitým, čo sme sa my čľapkali, dobíjali sa powerbanky zo solárneho panelu. Ten bol zapojený neustále. Športové hodinky zvládne rýchlo a skvelo. Powerbanku alebo priamo mobilný telefón v závislosti od sily slnka. Mali sme solárny panel Solarbooster 28 W a pre nás bol dostatočný. Dal sa prichytiť na brašne či batoh, dva USB výstupy, nevadí mu ľahká vlhkosť a pri zložení sa dobre zmestí aj do batoha. Na víkendovú túru asi bude zbytočne veľký. Naopak, pre niekoho, kto nestretne civilizáciu celý mesiac, by bola otázka, čo všetko by potreboval nabíjať a aké má silné slnko nad hlavou.

PLNÝ ŽALÚDOK = SPOKOJNÝ CESTOVATEĽ

Okrem telefónov a kamery bolo potrebné cestou plniť aj naše žalúdky. Patríme síce k tým, ktorí milujú ochutnávanie miestnej kuchyne, ale čaj vám ráno nikto iný pri stane neurobí iba vy sami. Nehovoriac o strede kazašskej stepi, kde bojujete s vetrom a tešíte sa na ďalšiu malú dedinu o sto kilometrov ďalej. Potom je potrebné, ako v našom prípade, vytiahnuť bezkonkurenčný varič od Primusu, ktorý je možné napojiť ako na klasickú plynovú kartušu, tak aj na fľašu s benzínom, naftou či kerozínom. Funguje skvele aj vo vetre, ale hlavne sa dá doplniť kdekoľvek na čerpacej stanici.

Potom už stačilo vybrať a rozložiť skladací set od Sea to Summit radu Frontier. Áno, patrí to k drahším položkám výbavy, ale celý systém ľahkosti, skladnosti, dizajnu a funkčnosti je dokonalý. Či už ide o hrnčeky, misky, hrnce alebo kanvičku, tak my sme z nich boli a stále sme nadšení. Len je potrebné dávať si pozor na širší varič či platničku, aby oheň nespálil silikón, z ktorého je telo riadu urobené. Často sú to detaily, čo robia celok. Napríklad filter na kávu. My sme teda používali sypaný čaj, kávu filter nestretol ani raz. Zato my sme v Kazachstane stretávali ťavy. Divoké, voľne sa túlajúce stepou, občas prekážajúce na jedinej ceste, ktorá bola našťastie asfaltová.

Prekonávame hranice a dostávame sa do Uzbekistanu. Vždy si na miestnych internetových stránkach skontrolujte, či nerobia rekonštrukciu hraničného prechodu. My sme to zistili až pred hranicami a boli sme tak prinútení na šesťdňový „denný“ oddych v meste Beneju, kým nám išiel vlak, ktorý bol jediná možnosť pre ďalšie pokračovanie nášho putovania. Nočný vlak, ale veľa spánku nepriniesol.

Tešili sme sa do nášho domova, rozumej stan Nemo Equipment Kunai 3Pa postele z karimatky Tensor. Pohodlie, aké poskytne táto nafukovacia karimatka, som naozaj nečakala. Vnútorná izolácia, nešuští, 9 cm výšky a pre eko nadšencov je vyrobená z recyklovaného materiálu. Keby sa vám náhodou stalo, ako nám, že ju prepichnete, obal obsahuje súpravu na lepenie. My, ako sme ju pichli o klinec pri testovaní, tak zalepenie drží doteraz. Jemne sa začala vyfukovať až v najväčšej horúčave, keď cez deň teplota dosahovala 45 °C a v noci sa tiež veľmi neochladilo. Pravdepodobne extrémne teplo neurobilo dobre dvojitému plastovému ventilu a vznikla malá netesnosť. Ale jedno dofúknutie ústami nad ránom tento nedostatok napravilo.

Páperové periny nahradili páperové spacáky od Sir Joseph. Vzhľadom na výrazné teplotné rozdiely na celej ceste sme siahli po strede a vzali so sebou Paine II 600. Jasné, na začiatku pri nočných teplotách okolo 0 °C to nebolo stopercentné a v horúčave tiež nie, ale teplé ponožky a spanie na spacáku zachránili obe situácie.

Aleš mal chlapčenský sen, alebo minimálne položku na zozname toho, čo by rád videl. Nebola primárne po ceste, ale bol by hriech si neodskočiť 100 kilometrov tam a 100 kilometrov späť k cintorínu lodí, k Aralskému jazeru, že?

Už sme späť v správnom smere a mierime k hlavným mestám Hodvábnej cesty. Cestou dostávame niekoľkokrát melóny a marhule. Ich chuť a čerstvosť sa rozhodne nedá porovnať s chuťou v našich obchodoch. Bohatosť krajiny závisí od riečnych tokov. V okolí hlavných riek Amudarja a Syrdarja funguje hospodárstvo a život. Akonáhle sme vyšli z tejto oblasti, všetko bolo vyprahnuté, bez stromov a bez ľudí. V tú chvíľu sme si museli dávať pozor a vopred namapovať, za ako dlho bude nejaká zastávka, obchod s vodou či reštaurácia s tieňom a jedlom.

Okrem klasických cyklofiaš a jedného hydrovaku od Hydrapaku, ktorý mal Aleš, aby mohol piť aj počas jazdy, sme mali desaťlitrový vak na vodu Seeker. Takúto vodu sme potom používali na všetko. Výhoda vaku bola v uskladnení. Než riešiť, kam všade sa nám zmestia PET fľaše alebo niekoľkolitrový barel. Hydrapak Seeker prežil bez úhony celú cestu. Okrem veľkého šrobovacieho viečka má hadičku, z ktorej sa dá nalievať do menších fliaš či púšťať vodu na umývanie rúk. Výrobca uvádza, že znesie teplotu vody 60 °C. V nepriaznivých podmienkach sme vodu prevarovali a z preventívnych dôvodov radšej použili tablety do vody. Trochu to chuť vody poznamenalo, ale lepšie ako mať črevné problémy.

Hodvábna cesta má približne 8000 km a bola dôležitým obchodným koridorom pri rozvoji starovekých civilizácií. Dnes je zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO a my sme si nemohli nechať ujsť návštevu troch miest v Uzbekistane – Chivy, Buchary a Samarkandu. Každé iné, no predsa so spoločnou minulosťou. V každom zo spomínaných miest sme využili ubytovanie, kde sme sa umyli, oddýchli a mali možnosť viac preskúmať krásy histórie.

Pre vozíčkarov nie sú kamenné staré mestá s prašnými a rozbitými ulicami úplne priateľské, ale nič, čo by nás malo zastaviť v preskúmavaní. Chiva má opevnené historické jadro, kde nájdete početné pamiatky zo 14. storočia. Buchara už je veľké mesto, kde spojili súčasný život s pamiatkami aj z 13. storočia. Oproti tomu Samarkand je moderné mesto, kde nájdete jednotlivé pamiatky. Najznámejší a ikonický pohľad je na námestie Registán, ktoré návštevníkom po zotmení ponúka svetelnú šou.

Ešte navštevujeme výbežok Tadžikistanu a po dvoch nociach späť do Uzbekistanu. Keby neboli hranice, a že na každej musíme vždy všetky brašne preniesť röntgenom, ani by sme si nevšimli, že sme v inej krajine. Väčšina cestovateľov, ktorým strechu nad hlavou robí stan či tarp, často ocení, keď sa môžu raz za čas vyspať a osprchovať v oficiálnom ubytovacom zariadení. Pre nás to väčšinou za odmenu nebolo. Alebo bolo, ale zohnať bezbariérové ubytovanie, alebo aspoň také, aby sme boli schopní dostať sa bez cudzej pomoci do izby a následne Aleš do kúpeľne, prípadne aby sa mohol osprchovať, bolo náročnejšie ako stavanie stanu.

Po prejdení marhuľových plantáží v Uzbekistane nás čakala hranica a vstup do krajiny zasľúbenej. Do Kirgizstanu, našej cieľovej destinácie. Celú Áziu sme fascinovaní štedrosťou a pohostinnosťou miestnych obyvateľov. Väčšina je veľmi chudobná, ale majú bohatú dušu a rozdelia sa s vami aj o posledné sústo. Inak tomu nie je ani v Kirgizsku, kde hneď prvý večer dostávame melón, ktorý dobrí ľudia práve zožali na poli.Tretí deň sa dostávame do pohoria Ťan-šan. Začínajú výhľady a panorámy, na ktoré sa tešíme celú cestu. Hory, kopce, stúpanie a využitie filtra na vodu Ultrapress na maximum.

Výhľady v spojení so stúpaním do 3000 metrov nad morom po prašnej a kamenistej ceste sú dych-berúce. Vrcholové foto zo sedla Koldamo Pass a rýchlo trochu nižšie, pretože veľmi fúka. Staviame stan, začíname variť hostinu od Adventure Menu a užívame si ten pocit, kam sme vyšliapali. Skoro si trúfame tvrdiť, že je Aleš vôbec prvý, kto sem kedy vyšiel na handbiku.

Ďalšie ráno nás čaká dlhý zjazd po drncavej a prašnej ceste. Vytrasení sa v údolí dostávame späť na krásnu asfaltku. Zaujímavosťou je, že o pár desiatok kilometrov vedľa, než sme my prechádzali sedlom, majú urobenú diaľnicu z oboch strán pohoria. Zatiaľ nie je otvorená, pretože nemajú dokončený tunel cez horský masív.

Na poludnie, 101. deň našej cesty, prichádzame do cieľa. K bezodtokovému horskému jazeru Issyk-Kul. Pár dní ostávame na severnej strane a užívame si pocit víťazstva. Niekoľkokrát sa okúpeme, o plávaní sa veľmi hovoriť nedá. Jazero má veľmi pozvoľný breh a ísť 50 metrov vodou sa nám kvôli tomu veľmi nechce. S únavou a trochu aj smútkom, že sa naša cesta končí, mierime do hlavného mesta, do Biškeku a následne na letisko. Nebojte sa, stihli sme miestne trhovisko, nakúpiť suveníry a ochutnať miestne dobroty.

Cyklisti vedia, aké môžu nastať komplikácie, keď letíte s bicyklom. No a teraz si predstavte, keď letíte s vlastným bicyklom, vozíčkarom a jeho handbikom, ktorý nespĺňa rozmery ani váhové limity a nedá sa rozobrať. Našťastie všetko dobre dopadlo a už z pohodlia domova premýšľame, kam vyraziť nabudúce.

VYCHYTÁVKY, TIPY A TRIKY

Pre chladnejšie dni musíme odporučiť pánsku vestu od Direct Alpine. Vnútorný kožúšok je veľmi hrejivý a príjemný, kapucňa zahreje krk aj uši. Vesta má dve vrecká, kam sa zmestí telefón, je čiastočne zateplená a dá sa zbaliť do malého balíčka. Jediné jej mínus – nerobí sa v dámskej verzii.

Tip pre baby, ktoré začínajú s bikepackingom: Veľkým otáznikom pre mňa bolo pohodlie sedenia, či používať cyklistické nohavice s vložkou a ako to s ňou prípadne riešiť kvôli hygiene. Nakoniec jedny kraťasy s vložkou som mala, ale za celú dobu nepoužila. Kúpila som si nohavičkové spodné prádlo z merina od Devoldu, ktoré nemá švy v slabinách, a naň pohodlné voľné kraťasy.

Aleš mal trenky od Aclima a Icebreaker a vzhľadom na to, že neustále sedí, tak aké sú pohodlné pri behu či chôdzi, nemôže úplne posúdiť. Zato v sede, v ľahu a pri presunoch zo stanu na vozík najlepšie. Ako jasný víťaz vyšli Anatomica CoolLite od Icebreakeru, ktoré boli pohodlné, držali dobre v páse, ale zároveň neškrtili.

Väčšinu cesty sme jedli to, čo sme si uvarili zo zakúpených miestnych surovín. V Európe bol obchod na každom rohu a veľmi nebolo potrebné premýšľať dopredu, koľko jedla máme. V Gruzínsku a Azerbajdžane už sa plánovať muselo, ale stále to ešte šlo. V ázijskej časti sme okrem väčších vzdialeností riešili aj vyššie teploty a čo nám v tej horúčave vydrží, a hlavne čo sa vôbec dá zohnať. Keď to šlo a bola možnosť, zastavili sme cez poludnie na jedlo a zároveň sa schovali pred slnkom.

Keď nebolo čo kúpiť, hlavne potom v horách, jedli sme dehydrované jedlá od Adventure Menu. Na desiatu, keď nebolo nič miestne, tak sme siahli do vrecka pre sušené mäso. To milujeme. V dnešnej dobe ho zoženiete skoro všade.

Prešli sme na bicykli a handbiku krásnych 6000 kilometrov za 110 dní. Keď pripočítame dva trajekty, jeden vlak a jeden vynútený prelet, tak to dokopy robí 8500 kilometrov a spomienky na celý život. Vybaliť a vyprať veci, vykúpať sa a oholiť fúzy a sme pripravení na ďalšie dobrodružstvo!