Nepál - ôsmy div sveta (2)

Nepál alebo ôsmy div či strecha sveta. Prívlastky, ktoré sú úplne zaslúžené. Nepál je krajina, ktorá vás nenechá chvíľu v pokoji. Zakaždým keď si myslíte, že už ste videli všetko, prekvapí vás ďalšia vec. Dvaja mladí ľudia z HUDY tímu sa vydali na vlastnú päsť v ústrety nepálskemu dobrodružstvu a radi sa s vami podelia o nevšedné zážitky a pôsobivé fotografie. Ich reportáž môže slúžiť aj ako inšpirácia či itinerár pre vašu budúcu návštevu tejto úchvatnej ázijskej krajiny. Toto je druhý a záverečný diel.

Druhá časť našej púte do ABC pokračuje 5. dňom, kedy sme sa začínali dostávať hlbšie medzi Himalájske vrcholky. Ak ste nečítali začiatok našej cesty, určite najskôr mrknite na 1. diel nášho putovania.

Deň 5: AKLIMATIZAČNÁ PRECHÁDZKA S OVáCIAMI

Nepálska tradičná hudba nám chvíľu po 6. hodine nedovolila ďalej spať. Zrejme to bol každodenný rituál, ako popohnať turistov na raňajky a dať im tak najavo, že je čas pokračovať v ceste. Cyklistickým slangom bola dnes pred nami vrchárska prémia prvej kategórie.

Vyrazili sme skôr ako obvykle, aby sme mali v pohode cestu a vyhli sa najväčšiemu úpeku slnka na otvorenej planine. Vyplatilo sa. Do dediny Himalaya sme dorazili pri príjemnej teplote okolo 26° C. Na kameňoch pozdĺž chodníka sa vyhrievali nenápadné jašterice, byvoly prešľapávali nové cesty a kozy spásali pučiace zelené lístky. Zníženie počtu schodov išlo ruka v ruke s ich strmosťou, ktoré skoro pripomínalo výstup do Hile. Naše funenie prerušil hluk z okolia. Niekoľko desiatok minút od nás bola dlhá skalná stena formovaná obrovskou masou padajúcej vody. Využili som túto scenériu na Danovu kávovú zastávku. Citujem: “Ty brďo, tak táto káva je fakt luxusná, tú si kúpim aj domov”. Fazuľová Himalaiy Java coffe si ho získala. S poslednými dúškami kávy sa cez vysoké skaly prehnali mraky. Onedlho na to nás zastihol prvý dážď. Batohy sme zakryli pláštenkami a nás chránili ľahké nepremokavé bundy Mammut.

Nepremokavé, priedušné, pohodlné a ľahké hardshellky 

Dážď bol síce krátky, ale veľmi intenzívny, avšak moja červená Nordwand light women ten nápor ustála na výbornú, rovnako ako Danova modrá Nordwand light. Klíma v Nepále je kombináciou až prekvapivo častých a výdatných zrážok, vysokých teplôt a ešte vyššej vlhkosti vzduchu. Skrátka si tam pripadáte ako v skleníku. Boli sme naozaj milo prekvapení, ako v týchto podmienkach bunda krásne dýchala, pričom jej nepremokavosť bola fantastická. Materiál je fakt pevný, takže po treku ani časti, v ktorých popruhy batohu intenzívne tlačia na ramená, nejavili známky opotrebenia. Keď toto všetko skombinujete s nízkou hmotnosťou, moderným dizajnom so sýtymi farbami a optimálnym strihom (najmä pri dámskej bunde), nemožno inak len konštatovať, že by sme túto bundu vrelo odporučili aj náročnejším outdoorákom. Bundy nám počas putovania prirástli k telu i srdcu a budú výbornými spoločníkmi na ďalšie akcie doma aj v zahraničí. 

Na mape je po ceste vyznačené iba jedno miesto, a to jaskyňa. V skutočnosti to bol skôr skalný previs. Dôvodom, prečo toto miesto spomíname sú veľmi početné tlupy poskakujúcich opíc, hulmanov posvätných, ktorých sme mali možnosť pozorovať. Tento zážitok nám opäť pripomenul, aká očarujúca je divoká príroda. S každým vystúpeným metrom sme pociťovali, ako teplota klesá nižšie a nižšie. Machové porasty skál sa zmenili na mnohokrát až 20 metrové cencúle. Jar začínala prebúdzať prírodu. Každú chvíľu sme počuli odmäku podliehajúce masy snehu, ktoré padali za desivého zvuku. Voda stekala z hrebeňov a miestami vytvárala vysoké vodopády. Okolo 4. hodiny popoludní sme z diaľky zazreli Deurali, cieľ tohto dňa. Tesne pred dedinou nám sťažila postup novo spadnutá lavína. Bolo to prvýkrát, čo sme na vlastné oči videli niečo podobné. Sila prírody je vec, čo nemožno podceňovať a musí sa rešpektovať. Nocľah sme si našli tak, aby sme boli čo najbližšie k ABC. Odložili sme si batohy na izbu, zahriali sa teplým čiernym čajom so zázvorom, ktorý má údajne pomáhať s bojom proti výškovej chorobe a na rady miestnych sprievodcov sme do programu zaradili krátku aklimatizačnú prechádzku. Teplotný rozdiel oproti začiatku dňa bol markantný. Cez páperovú bundu sme si obliekli nepremokavú bundu a postupne sme nakráčali cenné výškové metre. Užili sme si začiatok ohnivého západu slnka sfarbujúceho Machhapuchhre do oranžova a šli sme späť do Deurali. Obrovskou výhodou bolo preskúmanie cesty, ktorú opäť krížili 2 aktívne lavínové územia, kvôli ktorým bola vytvorená nová cesta cez rieku, ktorá však nebola na mape vôbec označená. Museli sme sa spoliehať sami na seba a trasu si dôkladne zaznamenať, pretože sa ráz krajiny mení každý pol deň vplyvom počasia. Pri namáhavom prekonávaní rieky prišlo na jedného člena našej výpravy neodkladné volanie prírody. Po statočnom výkone sa mu dostalo veľkých ovácií od neďalekej skupinky Indov, ktorá si natáčala dúfajme len západ slnka...

Boli sme späť v Deurali. Ceny jedla zodpovedali absolútnemu nedostatku potravín a plynu na varenie v takej výške. Energiu sme doplnili chowmeinom (obdoba čínskych vyprážaných rezancov), gurung chlebom s medom a šli sme do hajan. Pravdepodobne 90% vlhkosť vzduchu v našej izbe a chladné nočné teploty až - 9 ° C znamenali jediné, čaká nás mrazivá noc. Bohužiaľ ani extrémne množstvo zjedeného čili nás nezahrialo natoľko, aby nám bolo komfortne, preto sme naplnili Nalgene fľaše vriacou vodou za neuveriteľných 250 NPR, čo zodpovedá zhruba 2 eurám, schovali ich pod prikrývky a so spomienkami na včerajšie rozprávanie o ABC sme si nechali snívať o tom, aké to bude.

Resumé : vzdialenosť: 13,67 km, čas chôdze: 3 h 23 min, celkový čas 5 h 23 min, stúpanie: 1 194 m

Deň 6: deň D - ABC na dosah

Po náučnom príbehu Francúza sme vyrazili zavčas rána, slovami o pol piatej. Vďaka aklimatizačnej prechádzke sme mali zmapovaný aspoň prvý kilometer cesty, za čo sme boli nesmierne radi. Priznávame, že nás lákala myšlienka prejsť 150 m širokú lavínovú oblasť a ušetriť tak hodinu času. Ale počas milisekundy sme sa jednohlasne zhodli, že sa vydáme náročnejšou a dlhšou trasou a pristúpime k treku s rešpektom. Zapli sme čelovky a vyrazili v ústrety základnému táboru. Hoci naša prvá zastávka bola plánovaná až oveľa ďalej, museli sme nasadiť nesmeky skôr, ako sme čakali. Počas 2 hodín, čo presne zodpovedalo času východu slnka, sme sa dostali do základného tábora Machhapuchhre. Doplnili sme vodu, vyzliekli vrstvy oblečenia a len niečo málo cez kilometer a pol nás delilo od vysnívaného cieľa. Oproti nám sme stretávali prvých turistov zostupujúcich z ABC. S úsmevom na tvári nám hovorili, nech si výstup užijeme, že to naozaj stojí zato. Okolo hranice 4000 m n. m. sme začali po prvýkrát pociťovať vplyv nadmorskej výšky. Zadýchaní viac ako obvykle sme stúpali ďalej. Prešli sme malý kopec a v tej chvíli sa nám odkrylo vysnívané údolie, na konci ktorého boli vidieť modré strechy z Annapurna base kempu (4 130 m). Natešením sa nám rozbúšili srdcia. Zostával posledný kilometer. Dan povedal, že tam budeme za 20 minút, v čom sa ale veľmi mýlil. Nevieme, či to bolo nadmorskou výškou, zlým odhadom, postupne topiacim sa snehom alebo kombináciou všetkého dohromady, ale prekonať tento kilometer nám zabralo takmer 50 minút. Každopádne nám to vôbec nevadilo, pretože sme celý ten čas pozerali na Annapurnu I. (8 091 m) a Annapurnu South (7 219 m).

Konečne!! Ceduľa NAMASTE ABC! Taký pocit sme obaja zažívali prvýkrát v živote. Pocit šťastia, uspokojenia a vlastne aj hrdosti. Zvládli sme to. Pre mnohých ľudí, je to možno len obyčajný trek, ale pre nás to bol začiatok ďalších podobných dobrodružstiev. Prepadli sme tomu. Osemtisícový obor si nás získal. Prekrásne ticho prerušovali zvuky padajúcich lavín. Inak tam bol úplný pokoj. Sadli sme si vedľa seba a mlčky si vychutnávali atmosféru minimálne 3 hodiny. V tej chvíli si človek uvedomí, aký malý je v tomto svete, že sú tu oveľa väčšie sily, ktoré nemôže ovplyvniť. Zapadajúce slnko vrhlo na vrcholky úplne iné svetlo a prišlo nám, akoby sme znova prišli na nové miesto.

Iba hlad nás dokázal odohnať a šli sme doplniť sily do kuchyne. Veľa pitia a jedla s cesnakom bol kľúč k tomu, aby sme sa vyhli príznakom vysokohorskej choroby. Aj napriek tomu sa ale môže stať, že ľudský organizmus sa s výškou vysporiada trochu horšie, o to viac ženský organizmus. Hoci som športovkyňa telom i dušou, fyzicky veľmi dobre založená, príznakom som sa nevyhla. Celý čas som bola v poriadku a celkovo som nič také nepociťovala až do 3. hodiny ráno. Zobudila ma naozaj nepríjemná bolesť hlavy. V tej chvíli sme obaja spanikárili. Môžete čítať články a štúdie koľko chcete, ale keď to príde, bojíte sa. Boli len dve možnosti čo urobiť. Buď sa zbaliť a ísť za mesačného svitu do MBC do 3 700 m alebo sa skúsiť poriadne napiť, najesť a počkať, či bolesť prejde. Vybrali sme si druhú možnosť a našťastie bola správna. Asi za hodinu bolesť postupne odznela a mohla som dospať do ďalšieho rána.

Resumé: vzdialenosť: 10,15 km, čas chôdze: 2 h 24 min, celkový čas: 3 h 53 min, stúpanie: 941 m

Deň 6: OBEŤ ZA DOKONALÉ FOTKY

Po krušnej noci sme mohli vstávať o niečo neskôr ako obvykle. ABC sa nachádza v údolí medzi niekoľkými horami presahujúcimi 7 000 m, preto slnku trvalo dlhšiu dobu, než sa ukázalo. Krásy Himalájí sa ťažko popisujú. Keby sme neboli v časovom zhone, stáli by sme tam dodnes. Posilnili sme sa teplou thukpou (veľmi silný vývar z čohosi s rezancami) a plní emócií sme opustili ABC. Platili rovnaké podmienky. Sneh, na ktorý pražilo slnko musel zostať zamrznutý, než zídeme späť do Deurali.

Cestou hore aj dole sme museli byť ostražití, aby sme nezapadli do mnohokrát aj viac ako jeden meter hlbokých dier od ľudí, ktorí vyšli neskôr. Krásne azuro a scenérie, ktoré sme predošlý deň mali za chrbtom a ignorovali ich, očarili Dana natoľko, že sa vydal mimo chodníka, aby zaobstaral čo najlepšie zábery. Rada pre Vás čitateľov, nestojí to za to. Aj napriek mušej váhe uviazol v snehu a len vďaka trekovým paliciam sa dostal preč a neskončil ako vyššie spomínaný Francúz. Pozn. od Míši: “V kútiku duše si aj tak myslím, že si chcel letieť vrtuľníkom a fotka bola iba zámienka.”

Hoci sme mysleli, že cesta dole nebude náročná, opak bol pravdou. Schody, schody a zase schody dávali kolenám celkom zabrať a opäť sme ocenili palice, ktoré nám veľmi uľahčili zostup. 

Vo finále bol tento deň jeden z najdlhších, čo sa týka času chôdze. Do guesthousu sme dorazili za zotmenia. Teplá sprcha bola skôr vzácnosť, takže sme museli prepnúť hlavu do stavu, kedy si užívame himalájske otužovanie. Vedeli sme, že nás ďalší deň čaká len krátky dvojhodinový trek, preto bol večer ideálny čas na to doplniť minerály a vitamín B vo forme zaslúženého piva a do pár minút sme spokojne zaspali.

Resumé: vzdialenosť: 23,6 km, zostup: 2 568 m, čas chôdze: 5 h 45 min, celkový čas: 6 h 58 min

Deň 7 - Osol má vždy prednosť 

Je to tu, posledné pohľady na Machhapurchhe z okna izby, lúčenie s Chhomrongskými babičkami a šli sme k vopred objednanému zdieľanému jeepu. Posledné schody nás priviedli k 100 m dlhému mostu cez rieku. Ceduľa daj prednosť oslom znela jasne. Majiteľ 20 členného stáda oslov nás predbehol a nám nezostalo nič iné než počkať. Bolo to zaujímavé. Početné stádo riadil zozadu len pískaním. Boli naozaj vycvičení a bez povelu nepopošli ani o meter. Na chrbte viezli veci od ryže po obilie, a dokonca aj fľaše s plynom. Lúčenie s prírodou bolo naozaj ťažké. V tom čase nám vôbec nedochádzalo, aké veľké dobrodružstvo to pre nás bolo. S odstupom času máme zimomriavky pri spomienke na to, čo všetko sme zažili, čo sme sa dozvedeli, naučili a koľko inšpirujúcich ľudí sme stretli. Bohužiaľ je nemožné tieto okamihy zachytiť na fotoaparát tak, aby ukázali realitu daného okamihu, ale aj napriek tomu sme sa Vám snažili priblížiť v našom článku čo najviac.

Resumé: vzdialenosť 4, 57 km, zostup: 646 m, čas chôdze: 1 h 14 min, celkový čas 1 h 54 min

Tu končí naša niekoľkodňová cesta do ABC. Neskutočne sme si užili každý moment tejto cesty! Chceme poďakovať HUDY, že boli na tejto ceste stále s nami a dali nám možnosť zdieľať s vami naše zážitky cez tento blog.

Celkové resumé: vzdialenosť: 97,5 km, vystúpené metre: 5 491 m a množstvo hodín...

S pozdravom krásnych budúcich ciest

Dan a Míša

NAMASTE !