Radek Votoček – bravúrny lezec a sklár
Adéla Beranová
4 minuty čtení
Čo budem liezť tento rok? Dám si cesty s obtiažnosťou 9a, povedal si podľa všetkého na jar Radek Votoček. Celkom sa mu totiž počas sezóny podarilo vyliezť osem ciest tejto obtiažnosti. Neskutočnú sériu odštartoval v marci cestami Senzace a Kompletace na Krkavke neďaleko Železného Brodu a pokračoval úspechmi aj v zahraničí. Prezradil o sebe, že veľmi nefandí behaniu, ale váhu si stráži, jeho najväčší parťák aj tréner zároveň je otec, a okrem lezenia má ešte jednu veľkú záľubu - sklárstvo. A tiež že nerád lieta vzduchom, preto sa vyhýba piesku.
Do povedomia nielen medzi lezcami sa Radek Votoček zapísal už pred piatimi rokmi. “Snažil som sa ustáliť na úrovni 8c a úplne sa v tom netrápiť.” Veľký zlom potom prišiel v roku 2022, keď vo svojej obľúbenej oblasti Frankenjura vyliezol hneď po sebe niekoľko ciest tejto klasifikácie. Ešte na jeseň tam potom poslal 8c+ v Turecku, opäť hneď trikrát za sebou. "Zameriam sa vždy na tú obtiažnosť, som schopný ju liezť na boulderi, posúvam aj v hlave svoje hranice,” popísal svoju cestu k úspechu. Potom ale pri poslednom preleze prišlo zranenie. “Mal som plány, chcel som to ešte ten rok posunúť, prsty celý rok držali, ale potom to už nešlo,” vysvetlil.
9A NA KRKAVCI
Problémy s boľavými prstami Radka na chvíľu pribrzdili, avšak tento rok 21. marca uzavrel veľkú kapitolu na Krkavke, keď tam vyliezol najťažšie cesty 9a Senzace a Kompletace. “Krkavčia skala je vyhliadka, pod ktorou je niekoľko oblastí, obrovská koncentrácia ciest v štyroch lezeckých sektoroch. Je tam niečo cez dvadsať základných liniek, ktoré sa dajú rôzne kombinovať,” opísal Radek svoje obľúbené miesto pri Železnom Brode, kam s otcom jazdí trénovať veľmi často, v sezóne pokojne aj každý druhý deň. Ide o skalu z fylitu, teda pevnejšej bridlice, čo mu vyhovuje.
“Väčšina ciest tam má obtiažnosť 8a alebo ťažšie. Práve na Krkavke som posunul svoje míľniky, vyliezol som tam svoje prvé 8a, 8a+ a tak ďalej,” dodal Radek s tým, že tento rok vyliezol aj najťažšie tamojšie cesty Senzace a Kompletace klasifikované ako 9a. Radek hovorí, že nemá rád dlhé nacvičovanie, nerád sa v jednom mieste trápi dlho. “Senzáciu som skúšal prvýkrát tak zhruba pred piatimi rokmi a potom ešte niekoľkokrát, ale vždy s dlhým odstupom, bol to taký môj dlhodobý projekt. Sú tam ostré lišty, ktoré vyžadujú zalomený úchop, a to dlho nešlo. Tento rok ma konečne prsty prestali bolieť a boli super podmienky. Chcelo to dve tri návštevy, vyladiť to, človek si musí pripomenúť pohyby tela. A potom sa zadarilo a bol to úžasný pocit,” opísal Radek.
V Česku ďalšie cesty tejto obtiažnosti neboli, tak sa vydal do zahraničia. Obľúbenú má oblasť Frankenjura v Nemecku, ale baví ho aj lezenie na vápne v oblasti jazier okolo Salzburgu, najradšej má previsnuté športovky.
Zoznam ciest
- Senzace 9a, Česká republika
- Kopletace 9a, Česká republika
- Intermezzo XY gelöst 9a, Rakúsko
- Hantillio 9a, Rakúsko
- Vakuumgeist 9a, Rakúsko
- Frontman Deluxe 9a, Nemecko
- Pumplori 9a, Nemecko
- Kreuzigung 9a, Nemecko
AMATÉRSKy PROFESIONÁL
Radek Votoček sa nevenuje iba lezeniu, nie je profesionálny športovec. Tréningu venuje veľa času, ale snaží sa k nemu pristupovať s rozumom. “Leziem zhruba každý druhý deň. Obdivujem každého, kto zvláda veľké objemy tréningu, pre mňa je ale dôležitá aj regenerácia,” zveril sa s tým, že teraz sa zameriava na dve zložky, a to je silový tréning a samotné lezenie. “Snažím sa získanú silu pretaviť na boulderi vo výkon. Stále sa to ale vyvíja a mení,” priznal. “Predtým som regeneroval tak, že som si šiel sadnúť do brusiarne skla alebo k počítaču. To ale asi nebolo úplne optimálne. Už ale nie som najmladší, tak na to musím ísť trochu sofistikovanejšie,” smeje sa dvadsaťtriročný lezec. Veľa chodí do sauny, využíva červené svetlo alebo masážne pomôcky. Tréning plánuje spoločne s otcom.
Pri zmienke o behaní sa Radek skoro zachveje a potom zdvorilo vyhlási, že ho úplne nepreferuje. “Váha je ale pre mňa celkom dôležitá, aby som zbytočne nepreťažoval prsty a šľachy,” zmienil s tým, že aj v tejto oblasti je pre neho najväčšia podpora otec, ten mu trochu rieši aj jedálniček. “Ale nijako striktne, proste sa snažím neprejedať a jesť zdravo,” zveril sa Radek.
Práve otec Radka k lezeniu priviedol, aj keď sa ho podľa jeho slov snažil najprv skôr odradiť. Sám v mladosti liezol, potom si dal ale pauzu a úplne sa nehrnul späť. “Zlom nastal, keď sa v Jablonci otvoril Makak,” uviedol Radek s tým, že práve umelá stena sa stala zhruba od jeho desiatich rokov miestom, kam chodili pravidelne liezť a jeho bavilo sa zlepšovať a prekonávať výzvy. “Pamätám si, ako som sa tam odhodlával do takého previsu, bolo to asi 30 centimetrov naklopenej roviny, a nakoniec som ju zdolal,” smeje sa svojmu chlapcovskému výkonu Radek. Motivoval ho hlavne otec, chcel prekonať jeho 7a, už ako dvanásťročný chlapec sa nebál to skúšať.
DVA SVeTY
Radek žije neďaleko Jablonca nad Nisou, prakticky za plotom má teda pieskovcový Český raj. Tam ho to ale neťahá. “Nemám rád veľké odlezy a veľké pády. Lietať tesne nad zemou nie je nič pre mňa,” vysvetlil. Vyrážali skôr do zahraničia na vápno. “Postupne sme sa ale prepracovali aj napríklad na lezenie na Pantheone a srdcovkou sa stala Krkavka, takže sme na domáce lezenie nezanevreli,” zmienil.
Keď Radek nelezie, venuje sa svojmu druhému koníčku, a tým je sklárstvo. Študuje aj odbor so zameraním na sklo a šperk na libereckej univerzite a v budúcnosti by sa rád venoval autorskej umeleckej tvorbe, pre ktorú čerpá inšpiráciu práve v prírode a lezení. Krásne tak prepája svoje dva svety.
* Francúzska stupnica obtiažnosti používaná predovšetkým na športové lezenie na skalách a v halách
- stupnica od 1 (veľmi ľahké) až do 9 (extrémne ťažké)
- každý stupeň sa ďalej delí na a, b, c (a najľahšie, C najťažšie)
- pre precíznejšie rozlíšenie sa pridáva + (vyššia obtiažnosť ako bez +)
- súčasné najťažšie cesty sveta majú hodnotenie 9b+, 9c
