Ako vystúpiť na Allalinhorn?

Švajčiarsky vrchol Allalinhorn leží vo Walliských Alpách. Väčšinou sa o ňom dnes dočítate ako o „najdostupnejšej štvortisícovke“ Álp. Hora za to vďačí modernej lanovke Mittelallalin, od ktorej potom vedie normálka cez ľadovec na vrchol. Allalinhorn sa tak ponúka ako dobrý začiatok na zoznámenie sa s pohybom po ľadovci a prácou so súvisiacim vybavením.

Z OBSAHU: 

• História Allalinhornu
• Prečo sa vydať na Allalinhorn?
• Príprava na cestu a odporúčaná výbava
• Aklimatizácia
• Výstup na Allalinhorn
• Praktické informácie
• Alternatívne výstupové cesty na Allalinhorn

Trocha histórie

Allalinhorn (4027 m n. m.) sa nachádza vo Walliských Alpách vo Švajčiarsku, nad údolím Saas. Jeho prvé známe zdolanie sa datuje do roku 1856, kedy sa na vrchol dostal farár Johann Josef Imseng s pomocníkom Franzom Jozefom Andermattenom a klientom z Anglicka. Cez ľadovec Fee Gletscher a sedlo Feejoch šli v čase, keď sa do hôr nechodilo pre zážitky, ale skôr pre objavovanie.

Dnes sa k ľadovcu dostaneme ľahko vďaka lanovkám a podzemnému vláčiku Metro Alpin, ktorý nás vynesie až do výšky 3456 metrov nad morom. Neznamená to ale, že by sa hora „zľahčila“ natoľko, že by išlo o vychádzku. Allalinhorn je stále skutočný ľadovcový vrchol plný trhlín. Bez potrebného vybavenia (cepín, mačky, prilba, lano) a znalostí pohybu po ľadovci by som vám tento kopec neodporúčala.

PREČO PRÁVE Allalinhorn?

Išla som tam s jasným cieľom: zažiť svoju prvú štvortisícovku bez extrémov, ale s pocitom, že sa naozaj pohybujem v horách. Allalinhorn je ideálnou voľbou. Prečo?

1. Prístupnosť - zo Saas-Fee vás lanovka a podzemná zubačka vyvezú vysoko a ušetria vám tak dlhé nástupy.
2. Metodická hodnota - môžeme sa naučiť mnohé zručnosti za relatívne nízkeho rizika.
3. Cesta k vrcholu vedie cez ľadovec, takže je to skvelá príležitosť vyskúšať si chôdzu s mačkami a prácu s lanom.
4. Bez technických extrémov - nie je nutné liezť skalné steny alebo exponované hrebene.

Allalinhorn je skrátka hora, kde sa dá do štyroch tisíc dostať pomerne bezpečne.

PRÍPRAVA NA CESTU: ČO NEPODCENIŤ?

Keď sa o Allalinhorne hovorí, že je to jedna z najdostupnejších štvortisícoviek, je dôležité dodať aj druhú polovicu pravdy. Dostupný ešte neznamená jednoduchý. Stále sa jedná o ľadovcovú túru, kde sa človek pohybuje nad hranicou štyroch tisíc metrov, v prostredí, kde sa chyby môžu kruto vypomstiť. Preto je dobré nepodceniť prípravu a na cestu sa vybaviť tak, aby človek nemusel spoliehať na šťastie.

Odporúčaná výbava

Do ľadovcového terénu je nutné mať kompletnú základnú výstroj na pohyb po snehu a ľade. Základom všetkého sú pevné, dobre rozchodené topánky s tuhou podrážkou. Bez mačiek a cepínu sa tiež nezaobídete. Mačky poskytujú istotu kroku na tvrdom a zamrznutom povrchu, ktorý sa na ľadovci objavuje najmä ráno alebo pri veterných podmienkach. Cepín vám poslúži nielen ako pomôcka pri výstupe, ale predovšetkým ako prostriedok na zastavenie prípadného pádu. Je preto dôležité vedieť s ním pracovať a mať jeho použitie zaužívané.

Pre pohyb po ľadovci je nevyhnutné naviazanie do lanového družstva. Každý člen (v našom prípade dva) má sedací úväz, karabíny, prusíky a slučky pre prípadnú záchranu z trhliny. Ľadovec je dynamické prostredie, trhliny môžu byť prekryté čerstvým snehom a nemusia byť na prvý pohľad viditeľné. Naviazanie na lano preto nie je odporúčanie, ale základný bezpečnostný postup, ktorý znižuje riziko vážneho úrazu pri prelomení snehového mosta.

Prilba je štandardná súčasť ochranných prostriedkov. Aj keď tu nie je výrazné riziko padajúceho kamenia, chráni našu hlavu pred následkami pošmyknutia, pádu a nárazu. Je vhodné, aby sedela pevne na hlave a neobmedzovala zorné pole.

Okrem technického vybavenia je dôležité správne vrstvenie oblečenia. V prostredí nad 3500 m sa teploty držia výrazne nižšie ako v údolí a vietor môže rýchlo odvádzať telesné teplo. Samozrejmosťou by mali byť tiež spoľahlivé rukavice a čiapka. Nevyhnutný je tiež opaľovací krém s vysokým UV faktorom a okuliare s filtrom kategórie 3 alebo 4, pretože odraz svetla od snehu výrazne zvyšuje intenzitu slnečného žiarenia. A spálený nos alebo zápal spojiviek za necelé dve hodiny nemusí byť prehnaná predstava, ale realita.

VHODNÁ AKLIMATIZÁCIA

Rýchly výjazd lanovkami do výšok nad 3000 metrov môže predstavovať výraznú záťaž pre organizmus. Bez predchádzajúcej aklimatizácie sa často objavujú príznaky výškovej únavy: bolesť hlavy, zrýchlené dýchanie, pokles tempa a celková slabosť. Pri ďalšom zaťažení sa môžu rozvinúť aj prejavy ľahkej výškovej choroby.

Odporúčam minimálne jeden deň stráviť vo vyššej nadmorskej výške, prípadne zaradiť krátku túru na zvyknutie si na riedky vzduch. My sme aklimatizáciu rozhodne nepodcenili a predchádzajúci týždeň sme zdolali hneď niekoľko trojtisícových vrcholov. Telo tak lepšie reagovalo pri samotnom výstupe a výkon bol stabilnejší a bezpečnejší.

Deň D – výstup na vrchol

A ako teda vyzeral náš výstup? Prebúdzame sa spolu s údolím. Vzduch je ešte chladivý, ale prvé slnečné lúče sľubujú krásny deň. Pozerám sa na budík: pol šiestej. Zostáva len prekonať posledné okamihy ospalosti, než vyrazíme v ústrety nášmu cieľu – Allalinhornu. Jeho vrchol presahuje iba dvadsiatimi siedmimi metrami štvortisícovú hranicu. Leží celý na švajčiarskom území a patrí medzi ľahšie dostupné vrcholy, ako svojou výškou, tak technickými ťažkosťami – nejde tu až tak o klasické lezenie, ide skôr o výstup po snehu a ľade.

Dúfame, že prípadné trhliny budú dobre viditeľné a nečakajú nás žiadne zákernosti. Nervozita z neznámeho však bola na nás poznať a motýliky v bruchu nás šteklili už od predošlého večera. Nadšenie je ale silnejšie ako strach, takže behom chvíle vyliezame z vyhriatych spacákov a navliekame na seba jednotlivé vrstvy oblečenia. Predpoveď hlási jasno, veterno a mínusové teploty, takže merino ako spodná vrstva bola jasná voľba. Na to vlnená mikina a „guidka“ do batohu – na vrchole sa bude hodiť.

Z kempu do hôr

Rýchle raňajky, posledná kontrola batohov, a vyrážame do neďalekého Saas Fee. Vďaka ubytovaniu v kempe v Saas Grund sme získali Saastal Card, takže lanovky máme pre dnešok zadarmo. To bohužiaľ neplatí pre podzemný vláčik Metro Alpin. Štyridsaťpäť frankov za lístok sa nám spočiatku zdá veľa, ale keď vystúpime na Mittelallaline (3 456 m n. m.), vieme, že to stálo za to.

Zrazu sme sa ocitli vo svete, kde vzduch vonia snehom. Z konečnej stanice vystupujeme spoločne s niekoľkými lyžiarmi, ktorí si prišli užiť letnú lyžovačku na ľadovci Feegletscher. Zasnežený kužeľ Allalinhornu máme od prvého okamihu na očiach, takže cieľ je jasný. Navlečieme sa do sedákov, nasadíme mačky a vyrážame v ústrety novým zážitkom. Akonáhle prebehneme cez zjazdovky križujúce našu cestu, nadviažeme sa na lano a začneme pomaly stúpať.

Cestou stretávame niekoľko ďalších skupiniek, ale prekvapivo si nikto nikomu neprekáža. Je to skôr ako spoločná púť za jedným cieľom, kde každý kráča svojim tempom. Spočiatku ideme celkom svižne vďaka našej aklimatizácii z predchádzajúcich dní. S postupným ukrajovaním výškových metrov sa mi však začne krátiť dych a páuz na vydýchanie začína pribúdať. Približne v polovici výstupu sa na chvíľu zastavujeme, aby sme sa posilnili a pokochali sa výhľadmi na okolitých velikánov. Viditeľnosť je parádna. Krása strieda nádheru!

Ešte do seba napcháme proteínovú tyčinku a s novou energiou vyrážame v ústrety druhej polovici výstupu. Sneh chrumká pod mačkami, ľadový vietor nám berie slová od úst, ale pohľad na siluetu vrcholku nás motivuje pokračovať ďalej po vyšliapanom chodníku. Výška však robí svoje, takže naše tempo nie je nijako závratné. Prekvapivo však šliapeme bez ďalších prestávok na vydýchanie.

Sneh pod nohami sa zrazu vytráca a nahrádza ho tvrdá, zamrznutá suť. Najprv váhame, či nebude bezpečnejšie ísť bez mačiek. Našťastie to ale rýchlo zavrhneme a čoskoro zisťujeme, že sa ide prekvapivo dobre. Posledných 50 výškových metrov sme dali takmer na jeden nádych a razom sa ocitáme na úzkom kamenistom hrebienku, ktorý vedie k vrcholovému krížu. Vietor sa do nás opiera takou silou, že ma to skoro zvalí. Posledné kroky a už stojíme pod záverečnou pyramídou, na ktorej sa majestátne týči vrcholový kríž. Zvládli sme to! Stojíme na Allalinhorne, 4 027 metrov nad morom, s nebom skoro na dosah. Dookola panoráma švajčiarskych Álp, nekonečné hrebene a biele ľadovce. A neutíchajúci ľadový vietor!

Rýchle vrcholové foto a radšej sa presunieme o pár metrov nižšie, do závetria. Až tu vyťahujeme desiatu a v kľude si doprajeme zaslúžený odpočinok s výhľadom na okolité vrcholy. Nie všetky dokážeme pomenovať, niektoré dominanty však s istotou určíme. Na svahu Strahlhornu sledujeme dve lanové družstvá pomaly stúpajúce po ľadovci. Za nimi sa zdvíha masív Monte Rosy. Oproti nám sa ostro rysuje Matterhorn a v diaľke, ako biely prízrak, vystupuje Mont Blanc.

Slnko pomaly začínajú zahaľovať mraky, takže velím k zostupu. Cesta späť ide o poznanie lepšie. Pri obrovskej trhline sa na chvíľu zastavíme a prehodíme pár slov s miestnym sprievodcom. Ráz počasia sa začína rýchlo meniť. Sneh sa roztápa pod nohami a svah nad nami sa mení na potenciálne lavínové pole. Pridáme trochu do kroku, aby sme boli čo najrýchlejšie dole. Konečne sme v bezpečí lyžiarskeho areálu, ktorý v tom čase už zíva prázdnotou. Chôdza v roztopenom snehu je namáhavá a nekonečná. Späť k Mittelallalinu prichádzame okolo pol jednej. Sme príjemne unavení, ale šťastní a náležite hrdí.

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE

• Východiskový bod: Saas Fee.
• Doprava: Lanovkami (sú zadarmo s ubytovacou kartou Saastal Card) až do stanice Felskinn, ďalej podzemnou zubačkou Metro Alpin 45 CHF/osoba do Mittelallalin.
• Výstup: z Mittelallalin cez ľadovec Fee Gletscher a sedlo Feejoch.
• Náročnosť: Patrí medzi jednoduchšie štvortisícovky, ale netreba ju podceňovať. Vzhľadom na obľúbenosť tejto hory býva výstupová cesta dobre vychodená.
• Najlepší čas: Štartovať skoro ráno, popoludní prichádza oblačnosť. Celkový čas samotného výstupu je cca 3 až 4 hodiny.

TRADIČNÉ VÝSTUPOVÉ CESTY na Allalinhorn

* UIAA stupnica: I–II = ľahké lezenie (iba ruky pre rovnováhu), III = jednoduché lezenie, nutné istiť, IV = stredne ťažké, technické lezenie
** Alpská klasifikácia: F = facile (ľahké), PD = peu difficile (málo ťažké), AD = assez difficile (dosť ťažké), TD = très difficile (veľmi ťažké)