SONÁTA PRE ĽADOVÚ TRIEŠŤ (4)

Jeseň s nami potichu laškuje a umožňuje nám dosýta si užiť príjemné teploty vody. Preto aj my prichádzame s ďalším, už posledným, dielom seriálu, v ktorom spoločne objavujeme možnosti chladovej terapie a vystupujeme zo svojej komfortnej zóny. Vyskúšali sme ponorenie do studenej vody v zimnej prírode, jarné otužovanie chladným vzduchom aj letné kúpele vo vodopádoch a horských riečkach. V tomto diele sa vo všetkej jemnosti budeme orientovať na chladnejší vzduch a pobyt v jesenných rybníkoch a potokoch. Tak poďme na to, bude to balada.

A je to opäť tu. Mrholenie, lenivo sa prevaľujúce hmly, chlad, ktorý sa vkradne pod každú vrchnú vrstvu, kratší deň a menej slniečka. Ale zato nádherné farby, ktoré dokáže vykúzliť len jesenná príroda. Jednoducho balada, a ešte k tomu ako maľovaná. Teda aspoň pre nás, otužilcov a v chlade si lebediacich človiečikov. Prečo? No to je predsa jasné. Pretože sa míľovými krokmi blíži naša sezóna, kedy sa v plnej paráde - a po tej letnej, plavkovej, takmer doslova - vyhrošíme do chladnej vody niekde blízko za humnami. Už nemusíme vymýšľať ako v lete, kde bude najviac studená voda, a jazdiť desiatky či stovky kilometrov, aby sme sa mohli ponoriť pekne v prírode. 

OTUŽOVANIE V SÚLADE S MYSľOU

Využime preto možnosti ešte spoločne potrénovať v jesenných teplotách a pomaly sa tak pripravovať na nadchádzajúcu ľadovú triešť, ktorá však tiež v sebe skrýva neskutočné kúzlo. A ako hovorí jedna staročeská pranostika: “Podzim je vždy příznivý, když sedlák není lenivý.”, tak ani my nie sme leniví a poctivo pripravujeme nielen náš organizmus, ale aj myseľ a dušu na klesajúce teploty vody a vzduchu. Vždy záleží na našom zdravotnom stave, aktuálnej kondícii, mentálnom rozpoložení a nastavení mysle.

A pretože vieme a riadime sa pravidlom, že nič sa nemá preháňať, a viac neznamená vždy lepšie, tak v prvom rade vnímame, čo nám hovorí naše telo. Len my sami sa poznáme najlepšie, a preto by sme sa signálmi svojho tela mali riadiť. Keď pocítime akýkoľvek nesúlad, nepohodu, znamená to, že by bolo lepšie zvoľniť a do chladnej vody sa nehnať. Je potrebné, aj keď pre mnohých to môže byť ťažké, potlačiť svoje ego a vnímať signály vychádzajúce zo srdca.

NIEKEDY JE LEPŠIE PRIBRZDIŤ

Napriek tomu, že sme cez leto načerpali množstvo energie a cítime sa plný síl, je predsa len nadchádzajúca jeseň a zima obdobie, kedy aj príroda odpočíva a ukladá sa k zimnému spánku. Z mojich skúseností môžem úprimne povedať, že sa v prípade zlého počasia naozaj oplatí týždeň otužovania vynechať. Organizmus sa tým, že ho nevyčerpáte rýchlejšie dobije, vráti sa do rovnováhy a vy tým skôr môžete opäť naskočiť do otužovacej ceremónie. A kto je plne pri sile, môže sa chladnými dúškami oddávať otužovaniu v celej jeho prínosnosti pre zdravie.

NEKONEČNÁ JESENNÁ SHOW

Na otužovaní je totiž skvelé to, že s ním môžete začať kedykoľvek. Sú síce určité obdobia, ktoré sa pre začiatky zdajú byť vhodnejšie, ale hovorí sa: "Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra." Preto aj na jeseň si otužileckí začiatočníci môžu prísť na svoje. Práve tohtoročný október aj začiatok novembra bol ako stvorený na vrhnutie adeptov strmhlav do potokov. Kto vníma, že má svoje zdravie a život vo svojich vlastných rukách a chce zapracovať na svojom lepšom ja, určite už suší plavky. Aj na jeseň sa nám ponúkajú rybníky, priehrady, rieky, riečky, potoky, či už v blízkosti miest alebo obcí, tak aj pri výletoch do lesov či horských oblastí. Možno sú niektoré rybníky po lete kalnejšie, možno vypustené ako bohužiaľ ten náš, ale nie je dobré klesať na duchu, pretože možností, ako sa chladovo vybiť a zároveň nabiť, je mnoho.

HORSKÁ ROMANTIKA V PLAVKÁCH

Jesenné horské treky lákajú nielen teplým babím letom, menším počtom turistov, ale hlavne svojou prenádhernou farebnou scenériou. Či už vyrazíte na upokojujúcu Šumavu, do romantických Jizerských hôr alebo majestátnych Vysokých Tatier, pribaľte si do batoha aj uterák. No plavky tiež, ak si myslíte, že sa bez nich neponoríte. Hlavne nezabudnite, že vystavovanie sa chladu je skvelý tréningový nástroj pre vnútornú silu. Preto v pokoji vyrazte na túru bez jednej vrstvy, napríklad ako ja len v merino tričku Devold a mikine Millet.

Softshelovú bundu od The North Face, nákrčník Buff a uterák Sea To Summit som v kľude zbalila do batohu spolu s jablkami, balíčkom orechov a čokoládou. No a ešte som si pre istotu pribalila legíny Fjällräven. Celý rok chodím v sukničkách, najradšej od La Sportiva, ale dlhé nohavice mám vždy so sebou. No a Jirka vyrazil aj v obľúbenom tričku Devold a mikine, kraťasoch a šiltovke od Fjällräven.

Poľské Zakopane bolo na vtedajší víkend s našou partiou otužilcov tá najlepšia voľba. Jeden deň sme si naplánovali Morskie Oko, 1395 m n.m. kde sme sa nakoniec k mojej veľkej ľútosti nemohli ponoriť, ale aspoň sme urobili zopár čarovných snímok. Počasie jesenné ukážkové, v severnej časti jazera bolo 8 stupňov. Ďalším výletným miestom boli vodopády Siklawica, pri ktorých bolo bohužiaľ toľko turistov, že som si stihla zložiť len topánky.

Pri spiatočnej ceste cez horských velikánov sme ale narazili na romantickú kamennú plážičku so sympatickým jazierkom, a tak sme s Jirkom neodolali. Vo veľmi príjemnej jesennej atmosfére horského potôčika a divákov na ceste nad nami sme sa ponorili do lístim zapadanej vody a kochali sa pokojom a pohodou v horskom potoku, ktorý sa kaskádovito valil. Úplná paráda a ešte úžasnejší pocit po vylezení. Konečne zase studená voda, perfektná príprava na sezónu, pochvaľovali sme si. Náš obľúbený rybník neďaleko domova je totiž vypustený, a tak sme mali pár týždňov absťák. Každodenné ľadové sprchy sú super, ale ponorenie v prírode je úplne iný level. 

KEĎ SUD JE TVOJ OSUD

A potom je tu ešte ďalšia možnosť. Sud, kaďa, alebo ako chcete. V prípade, že nie je v dosahu vhodná rieka, rybník alebo kúpalisko otvorené aj cez zimu, je to možné riešenie. Jednoducho si kúpte na záhradu, terasu alebo balkón primerane veľkú kaďu, postačí 300 litrov, a choďte sa ponárať do nej. Princípy sú rovnaké ako pri otužovaní v prírode, teda pre naštartovanie všetkých pozitívnych účinkov stačí 30 sekúnd pobytu v chladnej vode. Má to svoje výhody aj nevýhody. Samozrejme je super otužovať sa na čerstvom vzduchu a nestrácať čas chodením alebo jazdením k rybníku. Na druhú stranu zase strácate kontakt s ostatnými otužileckými parťákmi. 

SILA RITUÁLOV

Rituál je činnosť, ktorú pravidelne opakujeme a ktorá má pre nás určitý význam. V prípade otužovania si ich môžeme vytvoriť neskutočne veľa. Od ranného sprchovania studenou vodou cez ponorenie sa do rybníka dvakrát týždenne, ranné výbehy do prírody alebo rozcvičky do pol tela, nosenie o jednu vrstvu oblečenia menej, vychádzky do prírody za každého počasia len v kraťasoch. Tieto mám ja, ale určite si každý nájdete tie svoje podľa vašich preferencií a možností.

Ďalším skvelým rituálom, a to nielen v prípade otužovania, je robenie vecí vedome. Mohlo by sa zdať, že vlastne nejde o rituál, ale o bežnú vec. Ale uznajte sami, koľkokrát ste sa pristihli, že idete inam ako ste mali, že ste zabudli kúpiť, čo ste chceli, že ste po ceste zakopli, alebo že ste sa porezali pri krájaní cibule? A to všetko bolo len preto, že ste v tej chvíli neboli plne prítomní a tým pádom ste tú činnosť nerobili vedome, ale automaticky. Pri otužovaní to má zásadný význam. 

Preto sa skúsme teraz pri našom jesennom kúpaní zamerať na uvedomenie a zvedomenie celého procesu. Urobme si taký "kúpací" rituál. Napríklad ja, predtým ako odídem k rybníku, zadýcham si 3 série dychovej techniky podľa Wima Hofa. Takže sa najskôr pohodlne usadím, urobím tridsať usilovných nádychov a krátkych výdychov, po poslednom výdychu zadržím dych ako najdlhšie vydržím, a v tejto fáze si predstavujem, ako pomaly vchádzam do vody, je mi teplo, ponáram sa po krk a pomaly dýcham, voda ma hreje. Keď už nevydržím bez dychu, tak sa jemne nadýchnem a ešte krátko na 15 až 20 sekúnd zadržím dych.

Po tejto dýchacej "predohre" vyrážam k rybníku, kde vždy vnímam farby a vôňu lesa aj vody a tým úplne presne vnímam prítomnosť okamihu "tu a teraz". V tomto nastavení a s úsmevom vstupujem do vody, ktorá je presne podľa mojej vizualizácie teplá a hreje ma. Sústredím sa na vedomé dýchanie, na každý pomalý nádych a o trochu dlhší výdych, ponorím sa po krk, zatvorím oči a pokračujem v dýchaní. Pritom vnímam, čo sa deje s mojím telom, s hlavou, neustále sa usmievam a prežívam zvláštne okamihy.

To sa nedá popísať, to si musí každý zažiť a každý to precíti inak. Ale žiadny pocit nie je zlý, telo nám tak niečo hovorí, a pokiaľ sa vo vode necítime príjemne, je lepšie vyliezť. Nabudúce to bude zase iné. Vnútorný pocit je dôležitejší ako to, ako vyzeráme pred ostatnými. Len hlupák a človek neznalý by mohol niekoho odsudzovať alebo sa posmievať, že v tej vode nevydržal napríklad tak dlho, ako niekto druhý. Každý sme iný, každý sme originál, nie sme stroje, sme živé bytosti, a to je to najúžasnejšie.

Takže opäť sme pri tom, že „gro“ celého otužovania, je vnímať a počúvať, čo nám hovorí naše telo, nie hlava. Je potrebné sa uvoľniť, vedome dýchať a vedome prežívať svoj život. Tým harmonizujeme svoje telo, dušu i myseľ a prirodzenou cestou tak naštartujeme množstvo pozitívnych zdravotných procesov a blahodarných účinkov. Navyše tak prispejeme k nášmu kvalitnejšiemu spánku a tiež si uvedomíme skutočné potreby. Pripomeňme v krátkosti, že je vedecky dokázané, že aplikácia Wim Hofovej metódy, teda spojenie vedomého otužovania ľadovou vodou, dychových techník a práce s mysľou, prispieva k fyzickému i psychickému zdraviu, dodáva energiu, zlepšuje odolnosť voči stresu, zlepšuje krvný obeh a predchádza kardiovaskulárnym chorobám, podporuje imunitný systém, posiluje telesnú kondíciu a telo sa tak ľahšie vysporiada s chorobami. 

SONÁTA NIELEN PRE OTUŽILCOV

Jesenné privoňanie k nastupujúcemu chladu a budúcemu kúpaniu v ľadovej triešti je jemný krôčik, ktorý vďaka ešte stále silným slnečným lúčom zvládne každý. Tento drobný diskomfort môže byť začiatkom a sonátou nielen pre nových otužilcov, ale pre všetkých, ktorí chcú zapracovať sami na sebe, prehodnotiť svoje potreby, hodnoty a pohľad na život, sú otvorení novým veciam a učeniu. Otužovanie totiž otvára oči. Nemeňme svet, meňme sami seba.