TOP 5 skialpových túr v Rakúsku

Hoci je veľmi zradné robiť nejaké výbery, keď nádherných hôr a túr je všade toľko, a navyše je to vec čisto subjektívna, rozhodli sme sa vám tu naservírovať päť túr v rakúskej časti Álp, ktoré nie sú extrémne ťažké a podľa nás stoja určite za to!

A podľa čoho že sme vlastne vyberali? Prvé kritérium bolo, aby daná túra bola veľkou a jasnou klasikou celej oblasti, tak aby danú horskú skupinu svojim charakterom reprezentovala. Druhým kritériom bola stredná a nižšia obtiažnosť, tak aby túra bola zvládnuteľná pre väčšinu čitateľov, či už v sprievode horského vodcu alebo bez neho, úplne na vlastnú päsť. Ďalej sme chceli túry pokiaľ možno pravidelne rozmiestniť na mape Rakúska.

KAM NA SKIALPY V RAKÚSKU?

A tak tu máme dve túry v Tirolsku, konkrétne Wildspitze v Pitztali a Jamspitze na Silvrette, pretože Tirolsko je bezpochyby tým hlavným skialpovým rajom na mape Rakúska. Potom tu máme Grossvenediger, reprezentanta za Salzburgerland a tiež za NP Hohe Tauern, najväčší rakúsky národný park. Ďalej na východ potom Leobner v spolkovej krajine Steiermark, ktorý leží v srdci NP Gesäuse. A nakoniec Schneeberg, domáce ihrisko pre Viedeňákov a zástupcov krajiny Niederösterreich, teda zástupcov skialpových túr v Dolnom Rakúsku.

WILDSPITZE

Kto by nepoznal Wildspitze! Ide o druhý najvyšší vrchol Rakúska. Je obklopený mnohými tiahlymi ľadovcami a hlavne mnohými ďalšími známymi vrcholmi, ktoré sú len o trošku nižšie. Öetztalské Alpy sú totiž s prehľadom najvyšším rakúskym pohorím, brané podľa priemernej nadmorskej výšky.

Výstup

Napriek tomu, že ide o veľmi vysoký vrchol (3778 metrov), dá sa túra zvládnuť za deň, ak použijeme lanovky strediska Pitztaler Gletscher. Keď vyjdeme lanovkou Mittelbergbahn, dostaneme sa prakticky bez akéhokoľvek stúpania do sedla Mittelbergjoch, kde túra začína, a to hneď krátkym zjazdom. Pozor, tento nenápadný svah býva veľmi často jediným lavínovo rizikovým miestom celej túry a je dobré si tu v pokoji premyslieť, kadiaľ zjazd povedieme a vyhnúť sa snehovým doskám. Akonáhle sa dostaneme na ľadovec, nasadíme pásy, premyslíme, či bude potrebné sa naviazať kvôli trhlinám (začiatkom sezóny väčšinou áno) alebo nie, a môžeme začať pomaly šliapať. Čaká nás asi 600 výškových metrov po ľadovci Taschachferner až na plató pod juhozápadným hrebeňom Wildspitzu. Tu sa lyže nechávajú a na rad prídu mačky a cepín. Relatívne ľahkým (I-II UIAA), ale pomerne exponovaným hrebeňom sa dá doliezť až k peknému vrcholovému krížu, odkiaľ dovidíte až na mnohé talianske vrcholy.

zjazd

Teraz ešte len príde to hlavné! Zjazd z Wildspitze do Taschachtalu dosahuje úctyhodné rozmery, ktoré normálne nájdete jedine na alpských štvortisícovkách: držte si čiapky, čaká vás zhruba 1900 výškových metrov klesania a asi 13 kilometrov nepretržitej jazdy až priamo k autám pri dolnej stanici lanovky! A to predovšetkým po tele nádherného splazu ľadovca Taschachferner. To so sebou ale nesie aj určité riziká: pri zjazde je potrebná dobrá viditeľnosť, všímať si prípadné trhliny a trhlinové zóny a zastavovať čo najmenej a keď už, tak s rozostupmi. Navyše pozor, tento zjazd je možný až vo chvíli, keď je ľadovec a dolné údolie dostatočne vysnežené. To býva spravidla od druhej polovice januára. V opačnom prípade nie je problém vrátiť sa späť do lyžiarskeho strediska.

PREČO JE VO VÝBERE?

Naozaj veľhorské prostredie; už trošku piepornejší dolez k vrcholu; jeden z najdlhších zjazdov v Rakúsku.

HINTERE JAMSPITZE

Silvretta patrí medzi najznámejšie skialpové oblasti v celom alpskom oblúku. A to z dobrého dôvodu. Nie príliš strmé, ale veľmi vysoké vrcholy, pomerne bezpečné ľadovce a dlhé, otvorené údolia, to sú terény ako stvorené pre skitouring. Na lyžiach s pásmi z naozajstných tuleňov tu skúšal chodiť už Ernest Hemingway. A Hintere Jamspitze je možno najkrajším ľahkým vrcholom tohto kúta Álp.

Výstup

Na Jamspitze sa vyráža z chaty Jamtalhütte. Je to teda túra dvojdňová. Alebo sa na vrchol chodí v rámci dlhšieho, viacdenného prechodu z chaty na chatu. Či tak alebo onak, deň začína krátkym zjazdíkom z chaty až na dno údolia. Po chvíli pochodu rovným dnom je údolie prehradené skalným prahom, ktorý je najlepšie obísť sprava. Kúsok za týmto miestom vstúpime na ľadovec Jamtalferner, ktorý je však veľmi bezpečný a takmer bez trhlín. Strmú „vlnu“ ľadovca si nechávame na zjazd a výstup hore vedieme naozaj veľmi zľava, až pod stenami Gamsspitze.

Len o päťdesiat metrov nižšia Gamspitze je veľmi vhodným druhým cieľom dňa pre tých, ktorí by nemali dosť. Akonáhle ju minieme, začneme sa stáčať viac na západ, v podstate paralelne so švajčiarskou štátnou hranicou, kým nedôjdeme do sedla Jamjoch. Tam sa lyže väčšinou nechávajú a na vrchol zostáva posledných cca 20 metrov, ktoré je možné väčšinou zvládnuť aj bez mačiek. Krásny vrchol Hintere Jamspitze (3153 m) leží priamo na štátnej hranici a do Švajčiarska padá kolmou skalnou stenou.

zjazd

Zjazd smerom späť na Jamtalhütte sa jazdí oveľa viac napriamo, než sa chodieva výstup hore. Ľadovec tam totiž tvorí pomerne strmú vlnu či hrču, ktorej svah je otočený presne na sever a veľmi často tam na lyžiarov čaká špičkový, prachový sneh. Za priaznivých lavínových podmienok a dobrého vysneženia (inak môže hroziť aj nejaká tá trhlina) sa dá tento úsek jedine odporučiť. V praxi to znamená, že po úvodných sto metroch zjazdu z Jamjochu stočíte svoje lyže celkom doľava a potom už sa držíte jednoducho stále priamo na sever. Pod hrčou sa pomaly napojíte späť na výstupovú trasu a ďalej valíte údolím Jamtal až na chatu.

PREČO JE VO VÝBERE?

Jednoduchá trojtisícovka; slávna Silvretta; zjazd otočený na sever, kde sa dlho udrží prašan.

TIP - BUDE SA TIEŽ HODIŤ: 

AKO SA VYBAVIŤ NA SKIALPY
AKO NA ZÁCHRANU Z LAVÍNY
TOP 3 SKIALPOVÉ MEGATÚRY V TALIANSKU
NAJKRÁSNEJŠIE SKIALPINISTICKÉ TRASY V ČR

GROSSVENEDIGER

Grossvenediger alias „Velký Benátčan“ je pravdepodobne najlepším skialpinistickým cieľom celého pohoria Hohe Tauern. Má totiž všetko: je jedným z najvyšších vrcholov Východných Álp (3657 m), vďaka jeho charakteristickému tvaru ide o dobre rozpoznateľnú dominantu celej oblasti, zo všetkých svetových strán je obklopený mohutnými a divokými ľadovcami, ponúka výnimočne dlhé zjazdy s ideálnym, pohodovým sklonom.

Výstup

Tu sa rozhodne jedná o dvojdňovú túru. Prvý deň je potrebné sa dostať na Kürsingerhütte. To sa dá buď pomocou naozaj dlhého a fádneho pochodu alebo si môžete cestu veľmi výrazne skrátiť použitím tzv. Hüttentaxi, čo rozhodne odporúčame (pozor, toto je možné až v jarnom období, kedy je otvorená aj chata). Zhruba od Postalm treba šliapať stále dnom údolia a okolo jazera pod obrovským ľadovcom Obersulzbachkees až na chatu Kürsinger Hütte s neobvykle pohostinným personálom (o pohostinnosti jednej z čašníc by mohol náš kamarát rozprávať ;-))

Druhý deň vedie trasa z chaty viac-menej po vrstevnici späť na ľadovec, po ktorom sa postupne stáča viac na juh smerom na sedlo Venedigerscharte. Pozor, pred týmto sedlom bývajú pod snehom schované naozaj obrie trhliny doslova himalájskych rozmerov a tu je určite vhodné sa naviazať. Boli roky, kedy tu trasu pretínala jedna obria trhlina, ktorú sa dalo prekonať jedine po hliníkovom rebríku. Od sedla nahor už nečaká žiadny problém, aj keď riedky vzduch tu začína byť sakra poznať. Na vrchole potom čaká veľký kríž a dostatok priestoru pre pohodlnú vrcholovú desiatu s dychberúcimi výhľadmi.

zjazd

Zjazd vedie jednoducho trasou výstupu a okrem strmého úseku (navyše s trhlinami) pod Venedigerscharte nepredstavuje žiadny problém. Naopak sa jedná o nádherný, ľahký a predovšetkým panoramatický zjazd odľahlým, veľhorským prostredím. Ideálnym zakončením celej akcie je ešte jeden nocľah na chate, po ktorom môžete vyraziť na Schlieferspitze (3289 m), ďalší veľmi vďačný a vysoký skialpový vrchol, z ktorého vedie super zjazd východnými svahmi až priamo dole k ceste pri Postalm, kam si môžete privolať Hüttentaxi. 

PREČO JE VO VÝBERE?

Jeden z najznámejších vrcholov Východných Álp, veľmi odľahlý v srdci divokej prírody NP Hohe Tauern, výnimočné výhľady z vrcholu.

LEOBNER

Národný park Gesäuse, to sú také malé Dolomity uprostred Rakúska. Väčšina hlavných vrcholov je veľmi skalnatých, čo síce znamená nádherné scenérie, ale na skialp už to tak vhodné nie je. Jedným z nižších a ľahších vrcholov je Leobner, ktorý je na rozdiel od svojich vyšších susedov okrúhly a disponuje parádnymi lyžiarskymi svahmi. Vďaka tomu predstavuje jednu z hlavných skitouringových klasík celého parku.

Výstup

Túra začína až v úplnom závere údolia Johnsbachu, na najvyššie položenom parkovisku. Je dobre značená a prakticky vždy je tu urobená stopa. Pokiaľ sa držíte základnej trasy, ktorú popisuje väčšina kníh aj online sprievodcov, ide o túru pomerne dosť lavínovo bezpečnú, a tak ju mnohí miestni chodia aj sami. My osobne chodievame na Leobner v rámci našich lavínových kurzov a táto túra má skoro vždy úspech.

zjazd

Pokiaľ panuje neistá lavínová situácia, je určite lepšie sa držať najjednoduchšej, teda výstupovej trasy. Pokiaľ je však lavínovka priaznivá, najlepší zjazd z vrcholu rozhodne vedie priamo kotlom. To znamená, že z vrcholu zídete kúsok na sever a potom už to stočíte priamo do západného kotla. Ale naozaj pozor na preveje a lavíny, nie vždy je tento zjazd možný. Po túre sa nezabudnite zastaviť v penzióne Ödsteinblick, kde výborne varia a ponúkajú tradičnú štajerskú kuchyňu.

PREČO JE VO VÝBERE?

Bezpečná, jednoduchá, a pritom pekná túra; národný park Gesäuse; blízkosť zo SR.

SCHNEEBERG

Schneeberg je najvýchodnejšou alpskou dvojtisícovkou, ktorá sa nachádza prakticky priamo za Viedňou, ešte takmer medzi poľami. Ale tým sa nenechajte mýliť, mnohé žľaby a hrebene vo východných svahoch patria k úplne serióznemu alpskému terénu. Niet sa čomu diviť, že Schneeberg vždy slúžil a slúži ako taká tréningová hora viedenských horolezcov a skialpinistov.

Výstup

Normálka, ktorá je jednoduchá a lavínovo relatívne veľmi bezpečná, začína na zjazdovke v Losenheime, prechádza okolo útulnej a aj v zime otvorenej Edelweisshütte, obchádza horu až na jej západnú stranu a v hornej časti vedie údolím Wurzengraben, kde sa dajú pravidelne stretnúť kamzíci. Pokiaľ sa držíte stále dna údolia, narazíte na lavínové nebezpečenstvo iba výnimočne. Oproti tomu východná strana hory ponúka strmé žľaby a rozoklané vápencové hrebene. Týmto terénom sa dá hore tiež vystúpiť, v žľaboch budete potrebovať aspoň mačky a cepín, na hrebeňoch to bude chcieť aj lano a ďalšie istiace prostriedky.

zjazd

Zjazd cez Wurzengraben je ľahký a bezpečný. Keď je ale bezpečná lavínová situácia, tak žľaby ako Breite Ries, Krumme Ries či Rote Schütt sú ideálnym tréningovým terénom pre nováčikov v strmších zjazdoch. A ďalšie, ešte ťažšie varianty sú skiextrémy sami o sebe. Máloktorá hora v Severných vápencových Alpách ponúka také zjazdové možnosti.

PREČO JE VO VÝBERE?

Ideálna hora pre tréning fyzičky (normálka) aj pre tréning strmých zjazdov (východné žľaby); ďaleké výhľady do rovín; blízkosť z Moravy.

PRAVIDLÁ PRE SKIALPINIZMUS V RAKÚSKU

Pozor, Rakúšaci sú strašní byrokrati už od čias Járy Cimrmana, a tak je dobré dodržať niekoľko základných pravidiel. Po prvé: každé lyžiarske stredisko má svoje vlastné pravidlá pre pobyt skialpinistov a spravidla už nie je možné len tak šliapať na pásoch po zjazdovkách, ako sa vám zachce. Na druhú stranu má veľa stredísk snahu vyjsť priaznivcom chlpatých lyží v ústrety a majú vždy nejakú trasu, ktorá je v určitom čase vyhradená práve pre nich. Je dobré sa o tomto vždy informovať.

A druhá vec je poistenie. Pre prípad záchrannej akcie v horách by ste rozhodne mali disponovať nejakým poistením. V súčasnej dobe je najpopulárnejší rakúsky Alpenverein (OEAV)., čo je alpský spolok, ktorý v rámci členstva ponúka aj veľmi dobré poistenie pre skialpinistov a horolezcov. Kto sa ale nechce stať členom rakúskeho spolku a chce radšej podporiť Český horolezecký zväz, môže si poistenie s úplne rovnakými, ak nie lepšími parametrami zriadiť práve v rámci členstva v ČHS.

Treťou vecou je dobrá správa, že po všetkých národných parkoch Rakúska sa skialpinisti môžu pohybovať úplne voľne, neplatí tu žiadny "zákaz vstupu po prvej zóny" atď. Je potrebné dodržiavať iba zákaz vstupu do tzv. Wildruhezonen, teda zón vyhradených pre divokú zver, čo sú ale väčšinou svahy a úseky lesa, ktoré sú pre skialp nezaujímavé alebo úplne nepoužiteľné. Tieto zóny bývajú zriadené aj mimo národných parkov.

Veľa šťastných kilometrov hore aj dole želá 

Jiří Švihálek, horský vodca UIAGM
web
instagram
facebook