Údolím Ötzal: na Kuhscheibe a ešte ďalej!

Aj pracovníci HUDYšportu si občas berú voľno. Opúšťajú svoju milovanú prácu a odchádzajú si vyzdvihnúť ďalšie skúsenosti a zážitky z náručia hôr. Z náručia matersky prívetivého, z macošsky drsného, zatvrdnutého až odmietavého. Vypočujte si teraz príbeh jedného takého výletu.

Septembrové počasie nešetriace teplotnými rekordmi nás láka do Álp. A nie do hocijakých, do tých Stubaiských, neďaleko horského strediska Sölden. Pôvodný plán je ambiciózny - dostať sa na vrchol Zahme Leck, na druhý najvyšší vrchol v oblasti, hneď po viac známom vrchole Wilde Leck nad ľadovcom Sulztalferner. Touto oblasťou mimochodom tiež vedie známa alpská diaľková trasa Ötzal Trek.

KADIAĽ a ako do Ötzalu

Za normálnych podmienok je cesta autom do tejto oblasti pomerne jednoduchá a z Plzne vám zaberie zhruba šesť a pol hodiny. Z tohto dôvodu sme vyrážali zhruba okolo štvrtej hodiny rannej smer mesto Gries. Z dostatočne veľkého (a plateného) parkoviska sme sa chceli vydať smer chata Amberger Hütte (2 136 m nm). Následne sme sa chceli ubytovať a ísť na ľadovec precvičovať pohyb po ľadovci v lavínovom družstve a simulovať záchranu z ľadovcovej trhliny.

Avšak výdatné dažde z predchádzajúcich týždňov rozvodnili miestne rieky natoľko, že došlo k strhnutiu jediného mosta do tejto oblasti. Ako riešenie sa javilo obísť túto oblasť Álp cez Taliansko a dostať sa tak do cieľa z druhej strany. Posedeli sme si v našom zánovnom dopravnom prostriedku ďalšie štyri hodinky a z parkoviska vyrážame krátko pred pol šiestou. Potom už pol druhej hodiny radostne šliapeme do kopca (545 výškových metrov) niečo ľahko cez šesť kilometrov. Zhruba v polovici cesty sa ponúka občerstvenie na chate Sulztalalm. Či splnia svoj názov a ponúknu vám aj huspeninu (sulc = die Sulze), zistíte na svojej ďalšej výprave určite sami.

PRedsunutá základŇa Amberger Hütte

Samotná Amberger Hütte je tradičná alpská chata ponúkajúca možnosti ubytovania v izbách po dvoch, šiestich alebo až štrnástich osobách. Jej vybavenosť je veľkorysá. Chata ponúka všetko, čo si v horách môžete priať - miesto na posedenie vonku alebo vo vnútri, sociálne zariadenie aj šatňu. Posledným miestom, kde je možné zakúpiť si niečo na prilepšenie z potravín, je mesto Gries.

Na chate už musíte brať, čo majú. V ponuke je bed and breakfast, polpenzia alebo penzia v plnej paľbe. Raňajky sú formou bufetu, kde si každý vyberie, na čo má chuť – od cereálií alebo údenín až po sladké pečivo. Milovníci kávy tiež rozhodne nezostanú na krátko. Na raňajky je podávaná výborná káva, džús, čaj a voda.

Obedom sa rozumie skôr desiatový balíček, ktorý si so sebou beriete do hôr. Večera sa skladá z troch chodov. Čaká vás polievka, hlavné jedlo a dezert. Z našej výpravy investície do večere nikto neľutoval, takže vrelo odporúčame!

Alpský spolOk Alpenverein to istí

Rozhodne sa tiež oplatí byť členom Aplenvereinu, pretože budete mať ubytovanie lacnejšie. Dve noci s polpenziou a nejakým tým radlerom sa pohybuje v rozmedzí 110 až 130 EUR. Nezabudnite si vziať so sebou hotovosť, pretože celkovo je v tejto oblasti veľmi zlý signál, a na chate teda neberú karty. Prevádzkovatelia Amberger Hütte sú veľmi milí a ústretoví, ako sa na Rakúsko patrí. Na čomkoľvek sa dokážete dohodnúť, snažia sa vyjsť maximálne v ústrety. Naše družstvo chatu určite odporúča a dáva päť hviezdičiek z piatich.

HOR SA na vrchol!

Vyrážame pomerne neskoro, okolo šiestej hodiny rannej. Naberáme smer na Wilde Leck po značenej ceste číslo 22. Cesta vedie údolím plným pravých alpských kráv. Určite sa ako my budete neustále otáčať a podvedome medzi nimi hľadať Milku. Cesta ubieha pohodlne a až neskôr prechádza do viac kamenistého terénu, aký od Álp čakáte.

Odbočujeme a schádzame z cesty smerom k ľadovcu Kuhscheibenferner. Tu už hopsáme iba po kameňoch a nestretávame takmer nikoho, až na lovca kamzíkov. Prichádzame pod ľadovec a naše zraky púta vrchol Zahme Leck. Ouha! Z pravého hrebeňa sem tam padá nejaký ten uvoľnený kameň.

Oplatí sA mAŤ záložnÝ plán

Naväzujeme sa do ľadovcového družstva a razíme si cestu k vrcholu, keď sa z ničoho nič z toho istého svahu spúšťa väčšia lavína kamenia. Situáciu vyhodnocujeme ako zbytočné riziko a lúčime sa s predstavou zdolania vrcholu Zahme Leck. Našťastie máme záložný plán, a to vrchol Kuhscheibe (3 188 m nm).

Vieme, že z miesta, kde sa nachádzame, je možné sa dostať na vrchol. Minimálne vidíme, kadiaľ vedie skialpinistická trasa a tej sa tiež snažíme držať. Pred finálnym stúpaním na hrebeň nám zostáva prehrýzť sa posledným kuloárom. Ten je spočiatku prívetivý, ale hneď čoskoro nám ukazuje svoju pravú tvár. Kuloár je plný nahromadenej sutiny a kamenia.

RiskantnÁ suť a kamenIE

Bohužiaľ neposkytuje veľa možností na vytvorenie istiacich bodov, ktoré by nám uľahčili stúpanie prudkým a šmykľavým terénom. Prvý člen výpravy sa dostáva na hrebeň pomocou cepínu a následne sa mu darí vytvoriť istiaci bod a hodiť lano, ktoré ostatní členovia používajú na pridržiavanie/šplhanie nahor. Z hrebeňa zostáva už len kúsok na vrchol. 

Na prvý pohľad vyzerá tento krátky úsek zradne, ale napokon nie je dôvod sa obávať a ide prekonať bez istenia. A nakoniec zaslúžený vrchol! Slávili sme síce nakoniec úspech, ale túto cestu nemôžeme s pokojným srdcom nikomu odporučiť.

ZOstup z Kuhscheibe

Zostup už volíme štandardnou, odporúčanou cestou. Aj tu sa ide krátky úsek po ľadovci, respektíve po tom, čo z neho zostalo, a nie je potrebné sa naväzovať do družstva. Rozhodnutie ale samozrejme prispôsobte aktuálnej situácii. Celkovo sa po technickej stránke nejedná o náročný výstup, ale rozhodne potrebujete nejakú tú fyzickú zdatnosť. Cesta späť na chatu nám zaberá asi štyri a pol hodiny.

Posledný deň nášho voľna sa rozhodujeme zasvätiť skôr vychádzkovému výletu pod ľadovec Sulztalferner a späť. V okolí chaty je však možnosť zvoliť aj niekoľko iných cieľov. Napríklad spomínaný vrchol Wilde Leck (3359 m nm), Wannenkogel (2977m nm), Schrankogel 3497m (mnm) a mnoho ďalšieho. Zaujímavosťou je, že cesta z Gries na chatu je vedená aj ako cyklistická cesta. Pokiaľ máte slabosť pre pedále, pripravte sa však na veľmi, ale naozaj veľmi dlhé stúpanie a až nekonečné šliapanie.

Doporučené vybavení

Rozhodne na svojich výpravách nepodceňujte výbavu, pretože hory neodpúšťajú. Do domovskej oblasti mumifikovaného Ötziho odporúčam vziať si veci na pohyb na ľadovci a na ľadovcovú záchranu. Na chatu sa určite hodí hygienická vložka do spacáku, deky a vankúše vám požičajú. Topánky na vysokohorskú turistiku sú nutnosťou, tie budete potrebovať, nech sa od chaty pohnete kamkoľvek. Čo sa batohu týka, vystačil som si s menším a pohodlne sa zabalil do Guide 35+ od firmy deuter.