Zimné bežecké HUDY kurzy: Anachronizmus, alebo vlastne skvelý nápad?!
René Kujan
4 minuty čtení
HUDY už tradične, po dlhé roky ponúka, okrem napríklad skialpových kurzov, aj kurzy bežecké. Beh je často – a často mylne – spájaný s teplotami výrazne nad bodom mrazu a s najrôznejšími ročnými obdobiami okrem zimy. Prístup a globálna klíma sa ale menia, a tak asi neprekvapí, že ku klasickým bežeckým kurzom už pred nejakou dobou pribudli aj kurzy zimnej bežeckej prípravy, či dokonca zimnej bežeckej starostlivosti. Zimná príprava a zimné HUDY kurzy majú samozrejme svoje špecifiká. Predovšetkým o nich sme sa mali možnosť porozprávať s garantom bežeckých kurzov Ondrejom Růžkom. Začítajte sa do jeho slov a nájdite v nich motiváciu k pohybu a námety na premýšľanie – rovnako ako my...
Ondrej, ako a kedy vlastne vznikla myšlienka založiť niečo, ako je Bežecká starostlivosť, pod ktorej patronátom kurzy prebiehajú? Potrebuje niekto, kto vykonáva tak jednoduchý pohyb, ako je beh, vôbec starostlivosť? A v čom?
Cez svoj všeobecný altruizmus a túžbu robiť svet lepším sa zmôžem k pomerne jednoduchej myšlienke: Ako som mal možnosť dlhé roky pozorovať, na poli zdravotnej prevencie sa s bežeckými aktivitami nakladá takmer výhradne výkonnostne. Meriame, kvantifikujeme, zverejňujeme, porovnávame, podliehame tlaku neustálej konkurencie. Uniká nám tým zmysel a kvalita toho, čo pre seba s cieľom udržania kondície, respektíve plného zdravia, robíme. Ako rád hovorím študentom – všetko „nepotrebné“ rod Homo vo svojej evolúcii opustil – chvost, srsť, úchop na nohe, premiestňovanie sa po štyroch a podobne. Schopnosť bipedálne bežať máme v genóme neustále, drží sa nás. Prečo? Môžete si odpovedať, osobne sa radšej zdržím úvah. Isté je, že vrodený pohybový vzor má svoje zásady a o tie ma baví sa starať, navracať ich a hovoriť o nich.
Ako absolvent jedného z vašich jesenných kurzov som si mohol na vlastnej koži overiť pravdivosť tvrdenia, že aj dlhoroční bežci na sebe stále môžu – a mali by – pracovať... No, ale zimný bežecký kurz?! Vieš o tom, že je pomerne veľká skupina bežcov (medzi ktorých našťastie nepatrím), ktorá odmieta behať pri teplotách nižších ako 10 °C?
V uniformnej mikroklíme nášho environmentu, kedy stačí namačkať na ovládači vytúženú teplotu, ustupuje človeku vrodený mechanizmus adaptácie na okolitú teplotu do pozadia. Inhibujeme tak mechanizmy svojej vlastnej imunity. V krčme by sa povedalo, že chúlostivíme a menej toho vydržíme. Našťastie táto téma už rezonuje nielen naprieč odbornou verejnosťou a ja verím tomu, že sa na staré kolená opäť dočkám vonkajších rozcvičiek v tielku a trenírkach (smiech). V libeňskom Sokole máme sezónne kúpele, ktorým hovoríme Deméterine slzy. Fungujú od jesene do jari, kedy aj inokedy? No a na Zimnom kondičnom kurze Bežeckej starostlivosti ideme ešte ďalej - máme otužovacie jazierko. Uľavím trochu obavám, zmiernim strašenie a dodám, že k nemu máme aj saunu.
No dobre, to je o nejakej všeobecnej odolnosti, otužilosti. Ako ťa ale napadlo, že je potrebné zaradiť aj zimný bežecký kurz?
Sledoval som, že na môj vkus príliš veľa jedincov v zime opúšťa od behu a uchyľuje sa na pomyselnú pec. Podľa zásady, že nie je zlé počasie, len zlé oblečenie, som sa rozhodol s kolegami usporiadať prvý ročník zimného kurzu. Bol plne obsadený! Jeden by mohol mať strach, že mu od mrazu odpadnú končatiny, to by boli plané obavy. Na zimných kurzoch totiž ešte viac individualizujeme, prispôsobujeme a balansujeme program, čo je kľúčové. Kto má potrebu tepla, venuje sa cvičeniu v teple telocvične, kto sa cíti na pohyb vonku, pokračuje tam. Podstatná je programová flexibilita a tiež kus toho srdiečka, objať a zahriať slovom.
V čom je vlastne zimný variant kurzu iný ako letný? Okrem toho, že to bude asi trochu viac kĺzať...
Obsahovo viac cielime na udržanie sa v pohybe, čomu podľa zásad cirkadiánneho rytmu zodpovedá aj čas na spočinutie. Zvýšenú záťaž na organizmus spätú s nižšou vonkajšou teplotou treba odraziť v čase na regeneráciu. Prakticky to znamená, že po fyzicky náročnejších blokoch programu sa jeden môže uchýliť k odpočinku s knižkou v ruke, sadnúť si v spoločnej miestnosti s hrnčekom čaju alebo sa pripojiť ku kompenzačnej lekcii v teple telocvične. Áno, zase cvičenie! Túto fázu mám vlastne najradšej – natiahneš tepláky alebo legíny a vedený hlasom lektora či lektorky len akcentuješ svoj dych, ťaháš za kostru a uvádzaš sa do pokoja.
Spomenul si ďalšie lektorky a lektorov. Čo môžu frekventanti kurzu očakávať od tých svojich trénerov? A ako a podľa čoho si spolupracovníkov vlastne vyberáš?
Účastníci kurzu nech očakávajú prívetivosť, ľudskosť, odbornosť a pozitívne ladenie, čo vlastne odpovedá aj na opýtané regrutačné kritériá. Paleta odborností nášho lektorského kolektívu je pestrá. Pôsobíme v rehabilitačných zariadeniach, nemocniciach, v telocvičniach a posilňovniach, vysokoškolsky vyučujeme, prednášame na kurzoch pre odbornú aj laickú verejnosť. Vedieme dospelých aj mládež, jednotlivcov i skupiny. Vnímam, že sa nám za tie roky práce vycibril jedinečný pracovný kolektív a podľa dlhodobej odozvy to pociťujú aj účastníci kurzov.
Dobre, to znie určite lákavo a priaznivo. A čo sa miesta konania kurzu týka, môžeme sa aj na tomto poli tešiť na niečo zaujímavé?
Po predchádzajúcich ročníkoch, kedy sme sa odoberali smer Adršpašsko-teplické skaly, kotvíme druhým rokom v Orechovom dvore, zrekonštruovanom statku neďaleko od Písku. Už pri prvej návšteve ma prechádzal zrak z rozmernej telocvične, zasadenej do priestoru bývalej stodoly. Zakladáme si na veľkosti priestorov na cvičenie a tu sme svoje túžby naplnili dosýta. Doslova „na dvore“ umiestnené jazierko podporuje efekt už spomínanej možnosti saunovania, spoločenský priestor s pecou je ako z rozprávky, izby útulné a v okolí toľko bežeckých trás, pokojne na týždeň.
Pre koho je teda zimný kurz vhodný? Sú nejaké obmedzenia? Mal by záujemca spĺňať nejaké fyzické alebo iné predpoklady? A je potrebné mať so sebou nejaké špeciálne vybavenie?
V kréde konceptu Bežeckej starostlivosti stojí, že naše kurzy cielia na bežkyne a bežcov bez rozdielu veku a výkonnosti. Ako sa to prejavuje? Napríklad vekovým rozpätím účastníkov kurzu. Na tohtoročnom jarnom bolo 15–68 rokov. Fenomenálne. Je potrebné dodať, že beh je fyzicky náročnou pohybovou aktivitou. Tí, ktorí sa s nami pravidelne vydávajú za týmto športovým dobrodružstvom, nenechávajú stav svojho zdravia osudu a minimálne na úrovni všeobecných odporúčaní k pohybu (150-300 minút týždenne podľa Svetovej zdravotníckej organizácie) sa naň pripravujú. Skúsenosť nám však hovorí, že aj tí, ktorí sa s nami vydajú s cieľom „nejako začať“, dostanú dostatok podnetov pre svoj zdarný začiatok, a hlavne udržateľnosť tohto rozhodnutia. Vybavenie odporúčame štandardné, rešpektujúce teploty okolo nuly. Jo a žabky k jazierku, na tie nesmieme zabudnúť! (smiech)
Na letné kurzy sa tí ľudia hlásia, skoro by som sa nebál použiť to slovo „notoricky“, opakovane. Je to aj prípad zimných kurzov? Mimochodom, tento ročník už bude 3. v poradí, že?
Účastníci sa k nám pravidelne vracajú, to s potešením potvrdzujem. Niektorí experti sa nám do ďalších kurzov hlásia hneď pri odchode. Ani tak sa však nedomnievam, že by sme disponovali tajným receptom ako je to napríklad v prípade tradičnej karlovarskej horľaviny. Do programu vkladáme dávno známe ingrediencie, volíme štandardné postupy na zaťaženie a odpočinok, ráno vstávame a večer zaspávame. Nereplikovateľnou esenciou však zostáva genius loci. To si vozíme so sebou, v sebe, a to ako organizátori, tak aj účastníci. Darí sa nám synchronizovať očakávania s možnosťami a dobre nám to potom ladí.
Kurz je vrátane plnej penzie, že? V kuloároch bolo možné počuť veľkú chválu na vašu kurzovú kuchyňu. Môžeš pre nás poodkryť pokrievku a nechať nahliadnuť, kde, alebo v kom, sa skrýva tá „tajná prísada“?
V už raz spomínanej krčme by jeden nad dverami mohol čítať „Kde sa dobre varí, tam sa dobre darí“, a keď už som pri tých kľúčových esenciách, kvalita a vyváženosť kurzovej stravy je určite jednou z nich. Môj mnohoročný kamarát Martin Macháček si v čase kurzu zbalí svoje gastronomické kúzla a ťahá potom dobroty ako králikov z klobúka. V Orechovom dvore mu jeden navyše môže takmer hľadieť priamo pod ruky a opýtať sa na kuchárske tipy. Uvedomujem si, že je hlavným dielikom našej pestrej kurzovej mozaiky. A aj keď máme tendenciu do seba niekedy priateľsky šiť v intenciách „Zdar kotoule!“ a „Nazdar vomastku!“, vážime si našu spoluprácu a sme za ňu radi. A podľa ohlasov nie sme zďaleka sami...
Berte záverečnú Ondrovu vetu ako pozvánku na ďalší z pamätných a pamätihodných kurzov a hneď potom, čo si utriete stekajúcu slinku pri predstavách dobrého jedla po dobrom behu, neváhajte a prihláste sa na najbližší termín!