Ako sa správať pri búrke v prírode a na horách

Príroda a jej úkazy môžu nadobúdať mnoho podôb. Väčšina z nich nás môže esteticky uspokojovať, obohacovať novými životnými skúsenosťami. Medzi tie menej príjemné javy patria búrky. Hromy a blesky zrejme nepatria medzi veci, ktoré by sme chceli skúmať z bezprostrednej blízkosti. A to ani nehovoríme o tom, že môže ísť nielen o našu dobrú outdoorovú povesť, ale aj o život! Šťastie praje pripraveným a obozretným, ako sa teda správať počas búrky?

Budem vám teraz rozprávať príbeh, ktorého ekvivalent možno zažil každý z nás. Je to ten, za ktorý sa v hĺbke duše hanbíme, a zároveň ten, vďaka ktorému sme sa poučili, ako v horách prežívať. Ten príbeh, v ktorom sa cítime tak malinkí, že nás ťažoba hôr drví a pýtame sa, prečo sme tam vôbec liezli, aj keď vieme, čo sa môže stať…

NA HORÁCH V BÚRKE: AKO ROZHODNE NIE

Do hôr chodím od detstva a v civilnom živote som záchranár. Myslieť si však, že som pripravený na všetky nebezpečenstvá v horách, by bolo nešťastné a pyšné – každá záchranná akcia, ktorej som kedy bol prítomný, ma prekvapila. Najviac však tie, keď som sám precenil svoje sily a dostal sa na miesta, kde som za daných podmienok nemal čo hľadať.

MÚDRE RADY Z KNIŽKY

Ešte v aute som si čítal úvodník ferratového sprievodcu a smial sa poučkám typu „Keď sa blíži búrka v horách, odhoďte všetko kovové vybavenie a odstúpte aspoň dva metre od skaly.“ Predstava že urobím spomínané uprostred ferraty obtiažnosti D mi prišla úsmevná, aj keď riziko usmrtenia bleskom by sa tým naozaj eliminovalo, lebo by nebolo, do koho by blesk udrel. Predpoveď je slnečná, tak som sa tomu hlasno zasmial a vyrazil. Celé zle.

Zle toho bolo veľa hneď od začiatku. Na túru som šiel sám a nikto o tom nevedel, takže kým by som niekomu začal chýbať, dlho by trvalo, kým by zistil, kam som vyrazil. A pretože som išiel sám a na chvíľu, navyše na známu trasu, rozhodol som sa ísť naľahko – lekárnička s izofóliou aj membránová bunda zostali v aute. Trasu som mal vymyslenú asi na päť hodín, keď pôjdem rýchlo. Ale jejda.

ZDRŽANIE AKO ZÁSADNÝ FAKTOR – RÝCHLOSŤ JE BEZPEČie

Pod nástupom na zaistenú cestu stojí hlúčik zahraničných turistov, evidentne ferratového vybavenia len málo znalých. Jeden z nich nastúpil na cestu a po dvadsiatich metroch nemôže hore ani späť. Čo iné, pomôžem mu s návratom, a rád. Lenže tým pridám ďalšiu hodinu do narastajúceho reťazca chýb.

Práve táto hodina by mi možno zaistila bezpečný návrat domov, ale zase by nebolo o čom rozprávať. Nakoniec schopnosť rýchleho pohybu je jedným z významných faktorov, keď sa v horách blíži búrka, či už letná alebo snehová. Rýchla dvojica dokáže rýchlo utiecť, zatiaľ čo veľké družstvo rozdielnej výkonnosti búrka môže chytiť v najnepríjemnejšej chvíli zostupovania.

PRVÁ KONTROLKA SVIETI, ALE UŽ JE NEskoro

Takže si zhrňme situáciu. Do cesty na päť hodín nastupujem s hodinovým oneskorením a veľmi sebaisto. Trasu poznám, a tak idem naľahko, chcel by som ľahšie časti skôr bežať. Predpoveď som skontroloval, má svietiť slniečko. Avšak počas noci sa aj v predpovedi objavil studený front, ktorý sa vyznačuje rýchlym a nečakaným príchodom, ktorý oznamuje zdvíhajúci sa vietor, húľava, po ktorej nasleduje ono povestné ticho pred búrkou. Húľavu som zaregistroval tesne pod vrcholom, že jej podozrivé ticho som si uvedomil až na vrchole. Mal sa mi otvoriť výhľad na južnú stranu Álp. Namiesto nich tam ale, zdá sa, niekto postavil čiernu stenu. Múr z dažďa, ktorý sa rýchlo blíži.

Panika

Korunu mojim reakciám som nasadil práve teraz. Namiesto rýchleho zváženia možností – zbesilý útek suťoviskom. Samozrejme iným, než po ktorom vedie zostupová cesta, to moje končí vysokým skalným prahom. Keby som nespanikáril a pokračoval rovnakým tempom ďalej, po pol kilometri by som došiel k turistickému altánku, o ktorom som dokonca vedel. Mohol som sa pred dažďom ukryť. To je len dôkazom toho, že väčšina chýb v horách je výsledkom nie jedného pochybenia, ale celého reťazca chýb, ktorý treba včas prerušiť a urobiť rozhodnutie – radšej sa vrátiť. Od tejto skúsenosti nepodceňujem svoju intuíciu, keď hovorí, že sa tých chýb deje podozrivo veľa.

Stratený

Je to tu, najväčšia nočná mora každého horského turistu. Výdatný dážď, klzká skala, strata orientácie, hmla. Vybavenie do týchto podmienok leží v aute asi kilometer podo mnou. Blesk, rana. Skala sa chveje, niekde počujem rachot padajúceho kamenia. Netuším, kde som, márne hľadám jaskyňu alebo aspoň nevýrazný previs, kde prečkať najhoršie. Vo vzduchu je cítiť elektrický náboj. Teraz sa začínam báť o život a veľmi dobre si uvedomujem všetky chyby - predovšetkým nikto nevie, kde som.

UPOKOJENIE A KATARZIA

Studený front prichádza nečakane a nárazovo, a našťastie úplne rovnako odchádza. Za ním sa našťastie v tomto prípade rozžiari slnko a ukáže mi úsmevné - v suťovisku som sa motal v kruhoch a nachádzam sa asi päťdesiat metrov pod vrcholom. Môžem sa tak vrátiť na trasu, k autu prichádzam celkom vyčerpaný, mokrý a o päť hodín neskôr, čelovku našťastie nosím vždy. V aute naplno hučí kúrenie, prerušuje ho klepot zubov. Neplánovane som vyše desať hodín nejedol, nepil. Aj to možno malo vplyv na moje neuvážené rozhodovanie. Balím sa do páperky a izofólie a sám sebe sľubujem, že už ich v aute nikdy nenechám.

NA ČO SI DaŤ POZOR PRI BÚRKE V HORÁCH

Byť v horách počas búrky je samo o sebe chybou. V dnešnej dobe spoľahlivého pripojenia k predpovedi počasia je lepšie sa rizikovému počasiu vyhnúť a radšej stráviť jeden deň v údolnom wellnesse, než sa hnať na vrchol za dažďa. Keď už sa ale do takejto situácie dostanete, podobne nešťastne ako ja vyššie, majte na pamäti nasledujúce.

Dážď a sneh

Výdatný dážď premočí na kosť horolezcov i turistov, rovnako ako ich batohy. Rozhodne je dobré vyhľadať úkryt. Jaskyňa v skalnom žľabe môže byť lákavá, ale voda tečie cestou najmenšieho odporu, teda práve žľabom a údolím, tak pozor, nech vás náhly dážď z úkrytu nevypláchne.
Aj v Tatrách v lete vie snežiť. Zaskočenému turistovi naraz povrch kĺže. Pokiaľ na to nie je vybavený, bude musieť počkať, až sa počasie zlepší. Ideálne v bezpečí horskej chaty, provizórne v altánku alebo senníku, poťažmo jaskyni alebo inom prírodnom útvare.

Vietor

Vietor je často podceňovaným rizikom. Nezriedka fúka tak silný, že na hrebeňoch hôr nie je možné vzpriamene stáť. Našťastie sa vietor vždy niekde láme a je možné vyhľadať závetrie. Než vietor pocítite na tvári, môžete pozorovať šošovkovité mraky nad jednotlivými vrcholmi (lenticularis), v zime potom poryvy vetra viditeľne zhadzujú z vrcholov sneh – na taký vrchol nelezieme, ale obdivujeme silu počasia z tepla útulne a uvedomujeme si našu ľudskú malosť, pokora je viac ako na mieste. Ďalším rizikom spôsobeným vetrom sú padajúce stromy. Keď fúka, zmiznite z lesa.

ORIENTÁCIA A RÝCHLOSŤ

Vo vyššie popísanom príbehu je jedna z najväčších chýb práve spoľah na známy terén. Myslieť si, že keď to tam poznám, nepotrebujem navigáciu ani mapu, je obrovskou chybou. Spomeňme na Vrbatu, zamrznutého pár metrov od bezpečia. V krízových situáciách môže rýchlosť viesť do bezpečia, a tak je dobré poznať silu členov skupiny a vždy mať rezervu na zrýchlenie, keď sa blíži búrka.

Pomoc

Vždy, ale vážne vždy musí niekto vedieť kam idete a kedy sa plánujete vrátiť. V búrke často vypadáva signál, volanie o pomoc tak môže byť márne. Pokiaľ vyrážate do vzdialených oblastí, nie je od veci nosiť satelitné núdzové tlačidlo, ktoré privolá pomoc presne k vám, v SR sa hodí aplikácia Záchranka, ktorá aktivuje aj horskú službu.

BLESK - RIZIKÁ PRI BÚRKE

Úder blesku je snáď trochu preceňovaný, nehovoriac o blesku guľovom. Respektíve je toho veľmi málo, čo proti úderu blesku môžete urobiť. Nakúpená elektrina jednoducho niekam udrie a človek má jedinú úlohu – nebyť práve tam. Blesk udrie spravidla do vyvýšených miest, kovových predmetov alebo kamkoľvek, kde je vysoké napätie. Takže šancu na zasiahnutie bleskom rozhodne znížite, keď nebudete jediným predmetom široko ďaleko - choďte z plání do členitejšieho terénu. Nepohybujte sa v skupine, ale s rozostupmi, znížite tak napätie. Schovajte sa, ale nie pod najvyšší strom alebo skalu. Odhoďte kovové vybavenie.

Všetko vyššie popísané sú kroky, ktoré riziko úderu blesku môžu znížiť, ale nikdy úplne eliminovať, navyše neplatia stopercentne. Jasné ale je, že si o úder bleskom hovoríte, keď v búrke leziete po ferrate na najvyššiu horu v okolí. Avšak stále je potrebné postup starostlivo zvažovať a nebrať doslova pokyny v tomto článku aj v úvode spomínanom sprievodcovi - od skaly odstúpte dva metre a kovové predmety odhoďte, prosím, až vo chvíli, keď nemôžete zo skaly spadnúť. Udržať pokojnú hlavu a rozvážne sa rozhodovať je najdôležitejšie. No a dôležité vybavenie je vám v aute k ničomu, noste ho pri sebe a naučte sa ho dobre používať – napríklad v lekárničke noste presne len to, s čím dokážete dobre pracovať – zručnosti sú dôležitejšie ako materiál!

ČO ROBIŤ, KEĎ VÁS V PRÍRODE ZASTIHNE BÚRKA? 

Niekoľko dobrých rád od svetobežníka Jardy Zaoralu

Búrky sú zradné a nebezpečné. Čo má však človek robiť, keď ho zastihne búrka vo voľnej prírode? Búrky nie je dobré podceňovať. Podľa štatistík zabijú blesky na celom svete asi tisíc ľudí ročne. Čo si budeme hovoriť, najlepšie je sa búrke vyhnúť, najmä na horách. V horskom prostredí je menej možností bezpečného úkrytu, a tak je nutné pred každým výletom sledovať predpoveď počasia. Búrky sa väčšinou objavujú až popoludní, preto je dobré túry podniknúť skoro ráno. Ale pozor, nie je to podmienka, búrky sa môžu objaviť niekedy aj ráno alebo v noci. Sledovať predpoveď počasia je jednoducho základ. Odporúčam aplikáciu Windy, ktorá ponúka porovnanie niekoľkých rôznych meteorologických modelov.

Keď už vás búrka vo voľnej prírode zastihne, je dôležité vyhýbať sa vrcholkom hôr, hrebeňom, osamotene stojacim stromom alebo iným bodom, ktoré v okolí vyčnievajú. Ďalej je nutné vyhýbať sa kontaktu s kovom. Ak ste práve napríklad na ferrate, môže byť rýchlo zle. Pri ferratách je navyše často veľmi exponovaný terén a blesk môže spôsobiť tlakovú vlnu, ktorá môže lezcov odhodiť do údolia. Dôležité je nájsť čo najrýchlejšie čo najbezpečnejšie miesto. Na takom mieste je ďalej dôležité zaujať čo najnižšiu polohu. Ideálne je sa prikrčiť do podrepu a sedieť na niečom nevodivom, napríklad na batohu.

Ak ste na skalách, potom najbezpečnejšie miesto pre úkryt pred bleskami sa nachádza v tzv. tieňovom trojuholníku, ktorý začína zhruba dva metre od skalnej steny. Bude na vás síce pršať, je to ale určite príjemnejšie ako sa smažiť v blesku, ktorý má pri kontakte so zemou až 30 000 stupňov.

Pozor na previsy! Prirodzený pud človeka nabáda chrániť sa pred dažďom, ktorý búrku sprevádza, pod skalnými prevismi. Práve tam ale hrozí nebezpečenstvo takzvaného skratového premostenia. Vzhľadom na to, že si blesk hľadá cestu najmenšieho odporu, môže využiť ako vodič práve človeka.