Huemul Circuit – 65 kilometrový trek surovou Patagóniou

El Chaltén, známe lezecké a turistické mestečko priamo pod ikonickým masívom Monte Fitz Roy, ponúka nespočetné množstvo možností na treking. Ak sa chcete vyhnúť masovému turizmu a spoznať trochu autentickejšiu tvár patagónskej prírody, určite zvážte okruh Huemul Circuit, ktorý začína priamo v meste a vedie južne od spomínaného masívu.

Trasa Huemul Circuit má približne 65 kilometrov a zvyčajne sa zvládne za štyri dni. Čaká vás divoká krajina, dychberúce výhľady na rozsiahle ľadovcové polia aj štipka adrenalínu pri prekonávaní divokých patagónskych riek. Na tomto treku si svoje outdoorové vybavenie naozaj dôkladne otestujete!

Navštíviť miestne infocentrum sa oplatí

Skôr ako sa vydáte v ústrety patagonskému dobrodružstvu, urobte jednu zásadnú vec: zastavte sa v miestnom infocentre. Na mieste získate aktuálne informácie o trase, stave jednotlivých úsekov aj odporúčania, ktoré vám môžu ušetriť množstvo starostí. K dispozícii je aj krátke video, ktoré vás prevedie celou trasou – od turistického značenia cez možnosti kempovania až po technické pasáže vrátane takzvaných tirolských traverzov pri prekonávaní rieky. Vďaka tomu budete presne vedieť, do čoho idete.

Bez registrácie ani krok

Na rovnakom mieste určite vyplňte aj online formulár pre miestnu horskú službu. Uvediete v ňom hlavne v akých dňoch sa budete na trase pohybovať. V tomto prípade nejde ani tak o byrokraciu, ako o bezpečnosť. Celá trasa vedie pomerne izolovaným údolím s veľkým nebezpečenstvom zlého počasia.

Patagónske poveternostné podmienky sú totiž samostatnou kapitolou. Počas jediného dňa môžete zažiť štyri ročné obdobia. Slnko, dážď, sneh aj víchor od ľadovca, ktorý dokáže počas chvíle zmeniť pohodový prechod na boj o rovnováhu alebo nedaj bože o život. Silný vietor navyše môže znemožniť (a často znemožní) aj prípadný zásah vrtuľníka. Sledujte preto predpoveď počasia naozaj starostlivo – kľúčový je najmä druhý a tretí deň, kedy prichádzajú najnáročnejšie úseky.

Na nič nezabudnite!

Služba v infocentre si taktiež preverí, či máte dostatočné vybavenie pre celú túru. Možno vám ho fyzicky neskontrolujú, ale to neznamená, že na ňom nezáleží. V opačnom prípade by ste mohli mať celkom problém. Okrem klasického vybavenia na viacdňový trek je dôležitá výbava na prekonanie tirolského mosta, ktorý vás počas výletu čaká hneď dvakrát. Rieka, cez ktorú premostenie vedie, sa dá síce teoreticky prebrodiť, ale je to veľký risk. Nikdy neviete, v akom stave bude práve množstvo vody. Navyše previezť sa na karabíne nad rozbúrenou riekou je predsa len lepšie ako sa po kolená brodiť v ľadovej vode (a to tak, že naozaj ľadovej!).

Následne stačí iba zaplatiť vstupné do národného parku Los Glaciares, čo je relatívne novinka – donedávna bolo vstupné zdarma, a vyraziť na 3–4 dobrodružné dni v krásnej prírode.

Potichu a oči na stopkách!

Hneď za vstupom do národného parku začne trasa postupne stúpať. Nie je to nič hrozné, takže sa v pokoji môžete kochať pohľadom na El Chaltén pod vami. Asi po hodine cesty sa dostanete do krásneho lesa plného kľukatých stromov a konárov, ktoré dodávajú úseku magickú atmosféru. Zároveň je to asi vôbec prvá možnosť na trase, keď môžete zahliadnuť miestneho huemula, tunajšieho jeleňa andského. Ide o veľmi plachý a ohrozený druh, takže jeho spozorovanie sa rovná takmer zázraku. Ale možno budete mať práve šťastie.

Prvé brody, prvé táborisko

Keď konečne po asi siedmich kilometroch dosiahnete najvyššie miesto dňa, otvorí sa vám krásny pohľad na rieku Rio Tunel, ktorá sa vetví do niekoľkých ramien. Dve alebo tri z nich budete musieť na svojej ceste prebrodiť. Väčšinou sa dajú preskákať cez položené drevá alebo kamene. My sme topánky dávali dole iba raz. V inú časť sezóny ale môže byť vody viac.

Následne dôjdete k prvému oficiálnemu táborisku, kde je asi pätnásť improvizovaných miest na postavenie stanu, dokonca so závetrím. Je to naozaj krásne miesto. Ak sem dorazíte skoro ako my, budete mať navyše dostatok času pomaly sa túlať po ľadovcovom údolí, ktorým preteká spomínaná rieka – v prípade slnečného počasia je to TOP!

Tirolský traverz - vzrúšo nad rozbúrenou riekou

Hneď druhý deň ráno na vás čaká prvý tirolák. Princíp je jednoduchý: oceľové lano natiahnuté nad kaňonom a kladka, ktorá vás bezpečne prevezie na druhú stranu. Technicky nejde o nič zložité.

Čo budete potrebovať?

• sedák
• odsedku s karabínou (na pripnutie batohu)
• oceľovú karabínu na pripnutie do kladky
• ideálne ešte tretiu karabínu a tenkú rep šnúru, vďaka ktorej si ďalší člen skupiny môže kladku pohodlne pritiahnuť späť

Batoh pripnete na odsedku, sami sa oceľovou karabínou zacvaknete do kladky - a potom už sa len odrazíte a pohodlne preručkujete nad hučiacou vodou na druhý breh. Teoreticky stačí jeden sedák pre celú skupinu - po prejazde ho možno poslať späť pripnutý ku kladke. V praxi je to ale pomalší variant a v exponovanom teréne môže znamenať zbytočné komplikácie. Oceľové lano, po ktorom sme sa pohybovali, bolo trochu rozstrapkané – ferratové rukavice teda prídu určite vhod.

Cez ľadovec Glaciar Tunel

Po prekonaní rieky sa chodník začne zdvíhať po úbočí svahu a postupne nás dovedie až k monumentálnej mäse ľadovca Glaciar Tunel. Tu môžeme pokračovať cez ľadovcovú morénu alebo si to namieriť priamo cez ľadovec. Dobrá správa? Ľadová plocha tu nebýva výrazne popraskaná, takže za stabilných podmienok nepotrebujete mačky ani špeciálne ľadovcové vybavenie. Je len potrebné byť opatrný, aby vám na klzkom povrchu nepodkĺzli nohy.

Za ľadovcom sa podľa kamenných mužikov napojíme na úzku cestičku. Cesta nie je úplne stopercentne značená, ale smer je jasný, a tak sme nemali žiadny problém s orientáciou. Pokračujeme okolo niekoľkých miest, kde sa dá núdzovo postaviť stan. Ak by ste z nejakého dôvodu plánovali prejsť celý trek za tri dni, potom je na zváženie, či prvý deň nedôjsť až sem.

neslávne známy Paso del Viento

Posledné zhruba dva kilometre k priesmyku pred nami celkom preveria naše nohy. Stúpanie je prudšie a terén miestami sypký. Keď konečne dorazíme do Paso del Viento, otvorí sa dych-berúca panoráma. Nekonečné pole ľadu a dramatické hrebene, jednoducho surová patagónska krajina v tej najčistejšej podobe. Podľa môjho názoru sa jedná o skutočný vrchol celého výletu.

Priesmyk nie je vyhlásený len výhľadmi, ale aj vetrom, ktorý si tu neberie servítky. Silné poryvy sú tu takmer pravidlom a popoludní naberajú na intenzite. Aj za jasnej oblohy začína popoludní vietor znateľne silnieť a v nárazoch môže dosahovať rýchlosť až okolo 160 km/h. To už je poriadna sila. Pre istotu sa tu snažte byť pred obedom. K ďalšiemu nocľažisku to potom máte asi štyri kilometre krásnym údolím.

Do druhého priesmyku

Ďalšie kilometre vás vedú po úbočí svahu Mount Huemul, kde sa chodník mierne vlní. Každú chvíľu sa otvorí nový pohľad na ľadovec, zakaždým z trochu inej perspektívy. Asi po desiatich kilometroch začnete liezť do ďalšieho priesmyku, ktorým prejdete na druhú stranu. Chodník hore je kvalitný a stúpanie o niečo ľahšie ako včera. Z priesmyku sa naposledy určite pozrite na ľadovcové pole a začnite klesanie dole do údolia na druhej strane.

Prudký zostup z Paso Huemul

Čaká vás skutočne náročný úsek dlhý zhruba 2,5 kilometra - aj keď to podstatné sa odohrá predovšetkým na poslednom 1,5 kilometri. Prvá časť zostupu je ešte relatívne prívetivá, klasické horské klesanie po sypkom chodníku medzi nízkymi kríkmi. Pod vami sa pritom rozprestiera obrie modré jazero s výhľadmi, ktoré budú lákať k častým zastávkam. Na chvíľu sa terén dokonca zrovná – ak by bolo treba, dá sa tu pomerne pohodlne prespať. Nechýba zdroj vody ani aspoň čiastočné prírodné závetrie.

Potom však vstúpite do nízkeho lesa a charakter trasy sa dramaticky zmení. Na úseku dlhom približne 1,5 kilometra stratíte asi 600 výškových metrov. Za mokra alebo nepriaznivého počasia môže byť tento zostup naozaj tvrdým orieškom. My sme našťastie mali krásne počasie, no naše kolená dostali poriadne zabrať. Niektoré úseky sú také strmé, že je nutné využiť natiahnuté lano a prakticky po ňom zliezť o niekoľko metrov nižšie. O to väčší rešpekt vzbudzujú kolmé pasáže, kde žiadna lanová pomoc neprichádza. Tu je potrebné byť naozaj opatrný. Odmenou za náročné klesanie bude miesto na kempovanie, kde načerpáme sily na posledný deň.

Spáleniskom popri jazere

Posledný deň treku sa nesie v oveľa pokojnejšom tempe. Čaká nás príjemná prechádzka popri jazere, počas ktorej môžeme nechať doznieť všetky zážitky z predchádzajúcich dní. Párkrát možno prebrodíme ľadovcové prítoky do jazera. Cestou budeme míňať aj spálenú krajinu, pravdepodobne smutnú pripomienku neopatrnosti niektorého z turistov. Pri manipulácii s varičom tu buďte maximálne obozretní - aj ten najmenší plamienok sa v suchom poraste dokáže šíriť rýchlosťou blesku. Najbezpečnejším variantom je na varenie využívať plechové búdky, ktoré sú vo všetkých kempoch k dispozícii a slúžia práve na minimalizáciu rizika požiaru.

Tirolák ešte raz

Najväčšiu dávku adrenalínu posledného dňa prinesie druhý tirolský most. Nie je síce taký dramatický ako ten prvý, zato je však o niečo dlhší. Pravdepodobne sa stane, že kladka zostane na opačnej strane lana alebo niekde uprostred nad riekou. V takom prípade je potrebné sa najskôr bezpečne pripnúť oceľovou karabínou k lanu a po kladku si po lane „doručkovať“. Ak idete v skupine, oplatí sa mať so sebou aspoň 35 metrov tenkej repšnúry, ktorú pripnete ku kladke. Druhý v poradí si potom môže kladku pohodlne pritiahnuť späť.

No, a od rieky už to je asi desať kilometrov späť do El Chalténu, kde výlet končí. Zastavte sa v infocentre, kde je potrebné nahlásiť svoj návrat. Íčko má otvorené do 17-tej. Ak prídete neskôr, stačí hodiť papierik s vašimi menami do schránky pri dverách.

Trek za tri dni?

Pokiaľ z nejakého dôvodu chcete prejsť celý trek za tri dni, odporúčam prvý deň dôjsť až k bivakovacím miestam nad ľadovcom. Značne si tak na druhý deň skrátite výstup do Paso del Viento a budete mať dostatok času na prekonanie náveternej časti a prípadné zdolávanie Paso del Huemul. My sme prvý deň zakončili v prvom kempovacom mieste pri Laguny Toro. Druhý deň sme vyrazili skoro ráno, aby sme veterný pás prešli čo najskôr - a to sa našťastie podarilo. Obed sme si dali s výhľadom na rozľahlé ľadové pole pred nami. Sedeli sme len v tričku a vyhrievali sa na slnku, ako by vietor ani neexistoval.

Lenže s presnosťou digitálnych hodiniek sa počas piatich minút prihnal ľadový vietor, ktorý už nepoľavil celé popoludnie. Do druhého priesmyku sme stúpali až podvečer. Pohyb bol miestami veľmi náročný a bez trekingových palíc by sme len ťažko udržali rovnováhu.

Čo ďalej v oblasti?

Pokiaľ nemáte po Huemule trekovania ešte dosť, určite vyrazte na ďalšie výlety v okolí. Okrem Fitz Roye a Lago de Tres určite odporúčam výlet k Lago Eléctrico, ktoré sa nám veľmi páčilo. Táto oblasť skrátka ponúka toľko možností, že ich len ťažko zvládnete počas jednej návštevy prejsť všetky. Naozaj koncentrovaná Patagónia!