Ako spať pod širákom – rady a tipy

Zložiť ustaranú hlavu pod hviezdnu kopulu a zaspávať s pohľadom zabodnutým do takých hlbín vesmíru, že ich nikdy nebude môcť dosiahnuť ani raketa Space-X? Pred spaním na divoko si ale musíme položiť jednu otázku, teda vlastne hneď dve otázky. Jednak AKO?, a potom KDE? Tá druhá je možno ešte o niečo dôležitejšia. Rovnako ako v realitnom biznise ide aj v outdoore o tri najdôležitejšie veci: o lokalitu, lokalitu a lokalitu.

Z obsahu

• Miesto na bivakovanie
• Hrozby neživej prírody
• Hrozby živej prírody
• Čo s potravinami?
• Bivakovanie verzus stanovanie
• Tipy na vybavenie
• Čo s topánkami
• Ďalšie vychytávky
• Núdzový bivak

MIESTO NA BIVAKOVANIE

To, že je nejaké miesto krásne, ešte zďaleka nemusí znamenať, že sa nám na ňom bude dobre a bezpečne aj spať. Možno to bude znieť trochu paranoidne, ale bezpečnostných faktorov, ktoré stoja za pozornosť je viac ako pár.

Je vyhliadnuté miesto pod vysokými stromami? Nehrozí riziko pádu väčších suchých vetiev, najmä ak zaveje silný víchor z hôr? Je nami zvolené miesto v dostatočnom zákryte, chránené pred vetrom? Platí to aj v prípade, že by sa vietor počas noci otočil? V čím vyššej nadmorskej výške sa nachádzame, tým naliehavejšie by sme si túto otázku mali klásť. Najdrsnejší horolezci, alpinisti, polárnici a ďalší sa môžu mnohým komplikáciám vyhnúť snehovým záhrabom. Na druhej strane je praktické sa pýtať, či pod tým snehom pod nami je ešte pevná zem/skala. Ako rád som bol, keď mi kamarát povedal až ráno, že keď v našom bivaku poriadne zapichol cepín a vytiahol ho, videl vytvorenou dierou do údolia pod nami... (Skrátka: Pozor na tie preveje!)

HROZBY NEŽIVEJ PRÍRODY

Nachádza sa zvolené miesto v skalách? Nehrozí pád kameňov z miest nad nami? Ak áno, sme mimo ich spádnice? Bivakujeme v zime na snehu? Nehrozí odtrhnutie snehovej masy z miest nad nami? Nemôže nás zasiahnuť eventuálne prechádzajúca lavína? Nenachádzame sa v (lavínovom) žľabe? To je mimochodom jeden z najhorších prípadov, aký nás môže postihnúť. Mnohí z tých, ktorí ho zažili, nám to už ani nemôžu potvrdiť.

Nachádzame sa na brehu vodného toku? Neexistuje riziko jeho vyliatia a zaplavenia nášho tábora? (Zvlášť v tiesňavách dochádza k javu flash flood, bleskovým záplavám.) Nachádzame sa na morskom pobreží? Sme dostatočne vysoko nad líniou prílivu? Nachádzame sa v prostredí, ktoré tvorí priehlbinu? Budeme v pohode, aj keď začne výdatne pršať a voda sa začne koncentrovať v najnižšom mieste jamy? Hrozí, že príde búrka? Sme dostatočne chránení aj pred prípadnými bleskami?

HROZBY ŽIVEJ PRÍRODY

To máme len zopár ukážok zo strany nástrah neživej prírody. Ale čo ešte tá živá! Nechystáme sa položiť spacák do obývačky niektorého z hmyzích spoločenstiev? Do mraveniska, do nebezpečnej blízkosti osieho hniezda, hniezda lesných včiel či sršňov? (Tu sa tiež ukazuje, že najlepšie je vyberať miesto a stavať bivak ešte za dobrej viditeľnosti, nie potme. Každopádne si ale určite vezmite aj spoľahlivú čelovku.)

Poobzerajte sa poriadne okolo seba aj po širšom okolí. Nestaviame svoj skromný príbytok na lesnej/poľnej ceste (veľmi, veľmi zlý nápad, aj keby široko ďaleko žiadne iné pekné, rovné miesto nebolo!), kadiaľ môže skorého rána prechádzať omámený traktorista s vlečkou? Nechystáme sa zaľahnúť priamo na chodníku vyšliapanom pravidelným používaním lesnej zveri? Ani u nás sa nespoliehajte na to, že „zvieratká sa človeku radšej vyhnú“. Ušetríte si nemilé prekvapenie v podobe srnčej zveri či divokých prasiatok, ktoré sa preženú prostriedkom vášho tábora hlava nehlava len preto, že ich prírodný autopilot ich drží na rokmi a kopýtkami budovanej ceste, ktorá práve tým vaším táborom prechádza. Možno ste práve na mieste, kde sa vám ani divoká zver nedokáže vyhnúť.

OCHRANA A OBRANA POTRAVÍN

Keď už sme pri tej zveri, premyslite aj prípadné zabalenie a uskladnenie (zavesenie do výšin) potravín. Áno, aj na Slovensku. Nemáme síce veľa medveďov alebo vlkov, ale o tých zas až tak nemusí ísť. Zvedavá (a treba podotknúť, že aj múdra) líška sa koľkokrát rada príde na vaše ležanie a zásoby pozrieť zblízka. A to ani nemusí mať posunutý prah bojazlivosti v dôsledku nakazenia besnotou. True story, niekoľkokrát som to zažil na vlastné oči. Kamarátovi jedna nezbedná ryšavka prehrýzla fungl nový ultralight stan a ohlodala roh karimatky. Ťažko povedať, ktorý zo zaujímavých zápachov ľudskej outdoorovej výbavy ju k tomu prinútil.

Nepodceňujte však ani také ničotné tvory, akými sú myši a iné drobné hlodavce. Hlavne v zime zrejme trpia nedostatkom potravy, a tak nepohrdnú ničím čo je v dosahu. Sám mám dodnes do batohu myšami prehryznutú dieru od toho, ako sa v nočných hodinách zlorečení hlodavce dobývali k mojej kefke a paste na zuby. Či im napokon poskytla dostatok vytúžených kalórií, nevieme.

BIVAKOVANIE VERZUS STANOVANIE

Spanie na divoko, pokiaľ sa budeme držať litery zákona, nemožno vykonávať ako stanovanie, ale iba ako bivakovanie. Teda iba s celtou / tarpom nad hlavou, nie však v príbytku, hoci by tento bol iba plátenný. Avšak pozor, litera zákona v tejto oblasti nie je až tak jednoznačne čitateľná ani pre znalcov paragrafov. Či je použitie celty už táborenie, alebo ešte stále bivakovanie, značne záleží na výklade konkrétneho orgánu, s ktorým by ste sa prípadne ocitli v súdnom spore. Jednoznačne o bivakovanie ide v prípade, že strechu vôbec nepoužijeme a uchýlime sa iba do žďaráku/bivakovacieho vreca. Do neho sa potom môžeme nasúkať s karimatkou, spacákom aj batohom. Pri dnešnej výbave sa dá s celou spálňou (tarp, spacák, karimatka, žďarák) pohybovať napríklad aj niekde na úrovni dvoch kíl.

PÁR TIPOV NA VYBAVENIE PRE BIVAKOVANIE V LESE

Nie je to rozhodne nutnosťou, najmä ak máte penovú karimatku, pri ktorej nehrozí riziko prepichnutia, ale rád so sebou navyše vozím malú, ľahkú plachtu. Až na nej potom vrstvím karimatku, spacák, rozkladám ďalšie časti vybavenia. Plachtou trochu ochránite karimatku pred 
vlhkosťou od zeme, nezašpiníte ju ani ďalšie veci. Je to proste také pohodlnejšie. Niekto napríklad nedá dopustiť na pruh parozábrany používanej v stavebníctve. Niekto zase vozí rozmernejšiu celtu, ktorej jednu polovicu má ako podlážku pod sebou, druhú nad sebou vo forme striešky.

Miesto na spanie pod holým nebom si samozrejme ako prvé očistím od väčších vetiev, šišiek..., aby bolo čo najrovnejšie, najpohodlnejšie. Dobré je myslieť aj na prípadnú vodu stekajúcu z našej plachty. Niekedy je vhodné opatriť svoj bivak malými rigolmi po obvode. A možno sa bude dať využiť stekajúca dažďová voda aj na dopĺňanie tekutín. Stačí jeden cíp plachty šikovne nahnúť a zbierať kvapky dažďa do fľaše, odfiltrovať nečistoty napríklad cez čistú látkovú vreckovku, prípadne využiť aj riadny filter na vodu.

Čo sa týka karimatky záleží na vašich preferenciách, objemových a hmotnostných možnostiach. Ja som už vo veku, keď nepohrdnem lóžou Princeznej na hrášku, takže volím karimatky prevažne (samo)nafukovacie poskytujúce hrubšiu vrstvu za veľmi malých objemových a hmotnostných nárokov. Prípadne ju dopĺňam ešte tenkou penovkou.

Všeobecne sú penovky veľmi trvanlivé, vzdorovité nepriazni osudu. Sú však zato veľmi objemné, neskladné. Ich tepelný odpor býva nemalý, ale pohodlie môžu vzhľadom na svoju malú hrúbku poskytnúť len obmedzené. Je to niečo za niečo.

MEGATIP: Niektoré veci nemusíte vôbec riešiť, ak máte so sebou hamak. O hamakovaní si prečítajte tento článok: AKO SPRÁVNE NA SPANIE V HAMAKU. Snáď jedinou nevýhodou hamakovania je nutnosť mať dva pevné body vo vhodnej vzdialenosti od seba.

A ĎALŠIA VÁRKA TIPOV

Ako spať v spacáku, ktorý na karimatku položíme, vás učiť nebudem. To už viete alebo sa dozviete v článku: AKO SA OBLIECŤ DO SPACÁKU. O perí verzus syntetike toho na našom blogu nájdete tiež dosť. Tak vás snáď len upozorním na jednu progresívnu novinku – quilt. Je to taký polospacák, ktorý sa môže na spanie v prírode veľmi hodiť. Vyrába ho napríklad Grüezi bag alebo Sir Joseph. Chýba mu spodná strana, pretože tam zľahnutý spacák aj tak moc neizoluje, a funkciu strážcu proti chladu preberá dobrá karimatka. Opäť je možné ušetriť na hmotnosti aj objeme bez toho, aby bolo potrebné vzdávať sa tepelného komfortu.

K tarpu a celte snáď len toľko, že je dobré mať tie najväčšie možné. Dážď nepadá z oblohy vždy len kolmo, takže nemôžeme počítať s plným využitím zakrytého pôdorysu. Čím viac má celta našitých očiek, tým ľahšie sa nám bude stavať improvizovaný príbytok v najrôznejších prostrediach. Super je, keď má tarp očká našité aj uprostred, teda pozdĺž „chrbta“. Možno ho tak zavesiť na spôsob opony a podľa potreby pozdĺž ridge-line odhŕňať alebo zahŕňať. Pomocou týchto očiek je možné tiež docieliť lepšie vypnutie a stabilitu voči vetru a tiaže padajúcej vody.

Do svojej sady na kempovanie na divoko nezabudnime pribaliť dostatok šnúrok, povrázkov – práve na vypínanie celty, zavesovanie výbavy napríklad na účely jej sušenia atď. Čo sa kolíkov týka, možno si ich ľahko vyrobiť po ceste z nalámaných papekov. Sú ale situácie, kedy oceníte napríklad titánové ihly, odľahčené alumíniové bodce, poriadne snehové kolíky, alebo dokonca zemné skrutky.

ČO S TOPÁNKAMI?

Pre stavanie prístrešku na spanie v prírode sa určite hodí poznať niekoľko spoľahlivých uzlov. A keď už sa do nášho nového improvizovaného nocľažiska zvalíme, nastáva otázka, čo s topánkami? Vždy určite minimálne otočiť podrážkou nahor. Ochránime tak ich vnútro pred prípadnou vodou alebo rosou alebo zvedavým hmyzom, ktorý by sa nám do nich mohol cez noc nasťahovať. Môžeme ich niekam aj zavesiť, napichnúť na vetvu – opäť podrážkami hore. V zimných mesiacoch môže byť výhoda zabaliť ich (riadne očistené) do vrecka a strčiť do nôh bivakovacieho vreca alebo spacáku. Nestuhnú tak v mraze na kosť a možno sa nám ich podarí aj trochu vysušiť.

zvyšné vychytávky

Tak, bivakovať teraz už vieme. Na záver pár tipov na vybavenie, ktoré vám môže dobrovoľný alebo aj počasím nútený pobyt v bivaku značne spríjemniť. Čo sa spania na divoko týka, je tu toho viac: Niekto sa vyspí na čomkoľvek a v akejkoľvek polohe. Ale možno aj vy patríte k tým, čo majú radi niečo príjemné pod hlavou – vankúšik. Existujú špeciálne outdoorové vankúšiky - samonafukovacie aj páperové. Niekedy ale stačí mať napríklad obal od karimatky, do ktorého si zmotáme bundu, mikinu alebo nohavice. Ja mám jeden taký zvnútra pošitý príjemným flanelom. Na noc ho obrátim, napchám nepotrebným šatstvom a mám vankúš ako vyšitý!

Porozmýšľajte napríklad aj nad tým, či so sebou na spanie nevziať aj „nočnú čiapku“ – niečo teplé, neprefúkavé, príjemné. Hlavou sa stráca veľa telesného tepla a nie každý máme od prírody vlohy udržať svoju tekvicu celú noc v zajatí kapucne spacáku. Do teplotne menej priaznivých podmienok by som sa nebál odporučiť kuklu.

Rád so sebou tiež vozím aspoň jednu litrovú Nalgene. Najmä počas studených nocí si do nej navarím teplú vodu - a ona je potom dlhé hodiny vítaným hrejivým návštevníkom môjho spacáku. (Ak máte veľkostne vhodného psíka, môžete ho skúsiť vycvičiť na podobné účely. Kamarátov psík vždy najradšej spočíval v dolnej časti jeho spacáku. Nikto síce nevedel, ako tam dokáže dýchať, ale celú noc krásne hrial a ráno vyskakoval svieži – živý a zdravý.)

Keď sme pri tom varení – či už večerného grogu alebo rannej kávy, alebo vody do ohrevnej fľaše, je dobré mať na bivakovanie spoľahlivý, kompaktný, ľahko obsluhovateľný, výkonný a rýchly varič. Typ Jetboil alebo WindBoiler/WindBurner od MSR. Tieto pôvodne horolezecké variče majú tú výhodu, že nemusia stáť na zemi (v základnej sade je však aj stabilizátor-trojnožka), ale môžete ich zavesiť na vetvu/skalu/stalaktit nad vami a v pokoji variť aj za silného vetra. Sú na to stvorené. Navyše je možné ich doplniť aj piestom so sitkom na french-press.

Po väčšiu časť roka, aspoň v našich zemepisných šírkach, budeme bojovať s dotieravým bodavým a krv-cicajúcim hmyzom. Aby nám tieto zvieratká nepili krv, existujú dve alternatívy: dobrý repelent, dobrá moskytiéra. Existujú dokonca spacáky, ktoré majú tvárovú moskytiéru už integrovanú. Na spanie vyložene pod hviezdami existujú pyramídové moskytiéry, ktoré nad sebou vztýčíte podobne ako stan.

A posledný tip: Rád so sebou nesiem jeden dva daisy-chainy, horolezecké slučky s očkami. Hlavne keď sa oddávam hamakizmu. Daisy-chain nie je žiadna nutnosť, skôr taká moja radosť. Využívam ho na zavesovanie hamaku na stromy a ďalších vecí vrátane batohu. Vďaka nemu môžem mať aj nevídaný poriadok v horolezeckom železe. A keď mi niekedy začnú padať nohavice, dá sa skvele využiť aj ako opasok.

NÚDZOVÝ BIVAK

Možno už aj z jeho názvu vyplýva, že nepôjde o nič príjemné. Väčšinou sa núdzového bivaku dopúšťame, len keď už naozaj nie je na výber, teda kedy predstavuje tú najlepšiu z najhorších možných variantov vyústenia nášho pobytu v prírode. Typicky zažívajú núdzové bivaky napríklad horolezci, ktorí nestihnú zdolať stenu a zostúpiť do zotmenia. Pri núdzovom bivaku väčšinou nemáme ani spacák, keď máme veľa šťastia, vzali sme si nejaký ten emergency shelter.

V dávnych dobách, kedy ešte také vymoženosti neboli, sa kupovali v army-shopoch vyradené armádne vrecia na mŕtvoly. Je primerané počítať s tým, že po núdzovom bivaku sa človek cíti ako mŕtvola vytiahnutá z vreca. Núdzový bivak skrátka nie je nič odporúčania-hodné. Núdzový bivak človek využije v krízovej situácii, ale príliš sa pri tom nepoteší. Existuje snáď jediná výnimka - známy český polárnik, survivista, outdoorista, sadista a masochista Jarda Pavlíček. To je snáď jediný človek, ktorý si vie aj núdzové bivakovanie užiť. A prinúti vás, aby ste si ho užívali tiež.

Snáď tento článok odpovedal na všetky vaše otázky zo strany KDE a AKO. Ešte doplním: Nech bivakujete kdekoľvek, spíte mimo kempy, pod hviezdami, na horách či pri vode: Dobrú a výdatnú noc!

PS: Vyhľadať dobré miesto na spanie a mať na to tie správne, osvedčené veci, chce svoj čas. Bivakovanie nie je úplne bez rizík, ale keď necháme prehovoriť štatistiky, je pravdepodobnejšie, že biedne zahyniete doma pri umývaní záchodu, než že by vás zožral medveď. Takže spite vonku, kde chcete, ale hlavne si to užite!