Koruna Európy – výstup na Gerlach

Najslávnejší horolezci zdolávajú najvyššie hory všetkých kontinentov. Dobrodruh Jaromír Zaoral vyzval 45 najvyšších vrcholov Európy. Pokoril ich za 361 dní a vytvoril svetový rekord, ale predovšetkým si odniesol nezabudnuteľné zážitky. Kde majú najlepšie vrcholové pivo? Ako sa stúpa na horu so zmetákom? Kam vás zadarmo nepustia? Inšpirujte sa zážitkami, ktoré sprevádzajú úchvatné fotografie aj rozhovory s českými lezcami ako Radek Jaroš alebo Adam Ondra! Kniha a jej sestra Koruna Česka sú najnovšie v predaji aj na našom e-shope.

S tým chceš ísť na Gerlach?

Gerlachovský štít si drží jeden veľmi zaujímavý unikát. Je to jediná najvyššia hora štátov Európy, kde je zakázané vyliezť na vrchol na vlastnú päsť, pokiaľ človek nie je členom nejakého autorizovaného klubu horolezcov alebo nezíska zvláštne povolenie. Za porušenie tohto pravidla hrozia vysoké pokuty.

Cesta na Gerlach nie je značená, a nájsť cestu na vrchol je teda ťažké. Po ceste sú navyše lezecké úseky, a tak sme s otcom nechceli nič riskovať. Objednali sme si horského vodcu zo Spolku horských vodcov, ktorý ponúka skúsených vodcov za fixnú cenu 262 eur (v roku 2018). S ním sme sa tak mohli legálne vydať na vrchol. Výstup väčšinou začína o šiestej ráno na chate Sliezsky dom, teda sa oplatí zarezervovať si tam ubytovanie vopred. Alternatívne sa dá po dohovore so Spolkom horských vodcov dôjsť skoro ráno na chatu z dediny Tatranská Polianka „taxíkom“ horskej služby. Aj keď je Gerlach najvyššou horou Slovenska, jeho symbolom sa stala až 27. najvyššia hora zeme Kriváň, a to vďaka magickej siluete so zakriveným vrcholom. 

NA VRCHOL LEN S VODCOM!

Hneď na začiatku našej cesty na Gerlach som pochopil, že to nebude ten správny deň pre výstup. Pri stretnutí s horským vodcom som si namiesto pozdravu vypočul: „Čo ti jebe? S tým chceš ísť na Gerlach?“ A ukázal na môj batoh s fotovybavením. Vôbec nepočúval moje argumenty, že mám nejaký projekt, nejaké ciele, že potrebujem urobiť snímky z výstupu na vrchol každého štátu, a tak som sa musel zmieriť s výstupom len s mobilom a GoPro.

JAROMÍR ZAORAL - KORUNA EURÓPY

Kniha je inšpiráciou na výlety či expedície pre širokú verejnosť. Svoju horu si vyberie ako začiatočník, tak skúsený horal. Nechýbajú ani praktické informácie o jednotlivých výstupoch a mapky, ako sa najlepšie dostať na jednotlivé vrcholy. Jarda je vášnivý fotograf, a tak sa snažil sprostredkovať krásu hôr prostredníctvom svojich fotiek. Druhé vydanie rozšíril o viac fotografií, zaujímavostí, viac tipov do hôr a hlavne pridal ďalšie dobrodružstvo z najvyššieho vrcholu Kanárskych ostrovov - hory Teide.

Keď po úvodných 400 výškových metroch bol vietor taký silný a viditeľnosť taká zlá, že horský vodca zhodnotil ďalší výstup ako hazard so životom, nebol som vôbec proti. Vodca sa po ceste dokonca raz pošmykol a spadol (beztak to bol trest za jeho „prívetivé“ správanie). Jeho prístup vo mne hneď na začiatku vyvolal silnú nedôveru. Úprimne som nakoniec bol rád, že náš pokus o výstup zhatilo počasie.

ĎALŠÍ POKUS

Na ďalší pokus sme museli čakať celé tri dni, kým sa počasie na vrchole upokojilo. Tie sme vyplnili výstupom na Rysy. Za trpezlivosť sa nám počasie odmenilo bezvetrím a oblohou bez mráčika. Tentokrát sme na požiadanie dostali iného horského vodcu Františka Compelu a s ním bol výstup i niečom inom. Na rozdiel od prvého vodcu mal pre mňa pochopenie a rozumne sme sa dohodli. Mohol som si tak na vrchol vziať foťák a malý statív.

Na mieste, kde sme minule výstup vzdali, nebol dôvod sa vracať, a tak sme sa dôkladne naviazali na lano, nasadili prilby a vyrazili. Na vrchol sme sa vydali Velickým žľabom. Z výstupu na Gerlach som mal rešpekt, ale samotné lezenie nebolo náročné ani fyzicky, ani technicky, ako som sa obával. Keby cesta bola značená, asi by som si trúfol aj sám, ale vzhľadom na obtiažnosť hľadania správnej cesty som ocenil, že so sebou máme skúseného vodcu. 

Na špici Slovenska

Už po troch hodinách a ôsmich minútach sme vyliezli na Gerlach a mohli sme si tak vychutnať zaslúženú odmenu v podobe perfektného Prešovského Medového ležiaku, jedného z najlepších pív expedície. Jediným negatívom na úspešnom výstupe bol neskorý štart cesty. Pretože sme vyšli „až“ o šiestej ráno, vytvorili sa na vrchole pred naším výstupom oblaky, a my sme zhora takmer nič nevideli. Tak sú pravidlá Spolku horských vodcov bohužiaľ nastavené, skôr sa väčšinou nevychádza. Skúste sa ale dohodnúť. Náš horský vodca nám pri výstupe povedal, že by pokojne vyrazil aj skôr. Určite by sa to vyplatilo.

Cestou dole sme sa vydali Batizovským žľabom, kde nás prekvapili zvyšky snehu. Pri záverečnom zostupe späť k Sliezskemu domu nás sprevádzal jeden zvedavý kamzík. Pekné zakončenie návštevy Tatier, naozaj krásnych hôr, ktoré Slovákom môžeme len závidieť.
V Tatrách môžete stretnúť veľa zvierat od svišťov cez kamzíky až po vzácne druhy orlov. Ak sa vydáte do Tatier, musíte si dať pozor aj na medvede. Na Slovensku ich počet rastie a v roku 2019 bolo zaznamenaných až 700 hlásení výskytu medveďa.

PREČO JE HORSKÝ VODCA PRI VÝSTUPE NA GERLACH POVINNÝ?

Horský vodca František Compel: Gerlach je povinný s horským vodcom podľa návštevného poriadku Vysokých Tatier. Gerlach je obrovský masív a hlavne za zlých podmienok, ako je vietor, hmla, sneženie, sa dá ľahko poblúdiť a stratiť výstupovú alebo zostupovú cestu. Počet úrazov a smrťákov sa nedá presne určiť, ale Gerlach patrí medzi najviac úrazové štíty. Gerlach nebol nikdy značkovaný pre turistov. Snažilo a snaží sa o to aj teraz mnoho skupín, ale hlavne horská služba je zásadne proti. Turisti neznalí terénu nemajú šancu na Gerlach hlavne v zlom počasí nájsť výstup a tiež zostup.

JE VÝSTUP NA GERLACH S HORSKÝM VODCOM BEZPEČNÝ?

František Compel: V Tatrách môžu sprevádzať turistov mimo značkovaný chodník iba medzinárodní vodcovia s certifikátom UIAGM. Škola vodcov trvá asi 2−3 roky a je veľmi náročná. Je tam veľa skúšok ohľadom všetkých činností vo vysokohorskom teréne. Každé tri roky je nutné obnovovanie certifikátu – preškolenie a nové skúšky. S vodcovými skúsenosťami je ale výstup bezpečný. Na Gerlach môžeme zobrať aj úplných amatérov. Mali by mať akurát kondičku, byť zdraví a patrične vystrojení – topánky, oblečenie. Potrebný materiál ako prilby, sedáky a v zime aj mačky a cepín im dávajú vodcovia.

A ČO Hovoria štatistiky?

Ísť do Tatier na túru a zjebať sa z pálenky, to je slovenské! Ale ísť do Tatier na túru a zjebať sa zo skaly, to je také české. Vtipy o Čechoch v Tatrách sú medzi Slovákmi veľmi obľúbené a miestni na to majú pádny dôvod. Každoročne sa v Tatrách zrania desiatky českých turistov, niekedy aj smrteľne. Nie je radno Tatry podceňovať. Už mnohokrát dokázali, že vedia aj nemilosrdne zabíjať.

ZHRNUTIE INFORMÁCIÍ O VÝSTUPE NA GERLACHOVSKÝ ŠTÍT