Stok Kangri – Na šesťtisícku nonstop
Prebúdzam sa v útulnej hotelovej izbe v Lehu. Izba je preslnená hneď z rána vďaka veľkým oknám smerujúcim na východ. Markét leží vedľa mňa a necíti sa veľmi dobre. Čo sme sa vrátili z Markha valley treku, je jej každý deň horšie. Po raňajkách dohadujem taxi a beriem ju do nemocnice, nech sa na ňu doktor radšej pozrie.
V hlavnej hale nemocnice je potrebné sa zaregistrovať, tzn. vystáť rad. V Indii znamená vystáť rad stále sa tlačiť dopredu. Pokiaľ človek len usporiadane stojí, ako sme zvyknutí v našich krajinách, posúva sa ale len opačným smerom, než je jeho cieľ. Po zaplatení registračného poplatku 5 Rs (asi 6 centov) sa dostávame do čakárne pred ordináciou. Netrvá to príliš dlho a sestrička vyvoláva naše číslo a ujíma sa nás doktor. Profesionálne posvieti mobilom Markét do krku, vypočuje si ju stetoskopom cez tričko a mikinu a určí diagnózu ako infekciu v krku. Dostáva antibiotiká a sirup.
Mesto Leh a v pozadí vpravo biely vrchol Stok Kangri
Na Stok Kangri nakonIec sám
Zohnať taxi, ktoré by ma vyzdvihlo o deviatej večer a odviezlo do 20 km vzdialenej dediny Stok v 3 650 m.n.m., kde začína nástup, sa prekvapivo ukázalo zložitejšie, než by som myslel. Taxikárom sa veľmi večer nechce a to sa ani nebavíme o cene. Chápem, sobota večer, určite v TV beží nejaký bollywoodsky trhák. Nakoniec som si s jedným z nich tľapol.
Naozaj na mňa v dohodnutý čas čaká, netrpezlivo ma vyzerá a je rád, keď ma vidí. Tiež som veľmi rád, že si to nerozmyslel. Prekľučkovávame úzke uličky Lehu, kde nám uprostred cesty stojí akurát oslík prežúvajúci kus kartónu. Po pár ľahkých narazení do jeho zadnice sa odprace z cesty a za pol hodiny o 21:30 hod. už šliapem na trase ku Stok Kangri.
Je bezmesačná noc, cesta pozvoľna stúpa kaňonom rieky. Na protiľahlom skalisku sa vo svetle čelovky zaleskne pár očí. Rýchlo prepnem čelovku na diaľkové, ale nemám také šťastie, nie je to snežný leopard. Vyzeralo to skôr ako nejaká lasička a rýchlo sa to schovalo. Čím stúpam vyššie, kaňon sa otvára a tým aj pohľad na nebo. Na moment zhasínam čelovku a fascinovane pozerám na úžasnú nočnú oblohu s výraznou mliečnou dráhou.
S výškou pRicháDzA krÍzA
Base camp v 4900 m.n.m. míňam práve, keď z neho vyráža asi 6 členná skupinka na vrchol. Až k ľadovcu do výšky 5450 m.n.m. sa cítim fajn a pri sile. Ani nenasadzujem mačky, zatiaľ to ide bez nich. Len sa niečo zdržím pri hľadaní vhodného miesta na preskočenie ľadovcovej trhliny.
To, čo nasleduje za ľadovcom, sa mi javí hmlisto ako sen. Nekonečné a prudké stúpanie. Som schopný urobiť len niekoľko krokov bez odpočinku. Pohybujem sa príliš pomaly, je mi zima. Podľa predpovede má byť tú noc na Stok Kangri -17 stupňov. Prechádzam niekoľkými krízami, občas na moment zaspávam a prebúdzam sa trasúci sa zimou, ale stále sa suniem pomaly nahor v kuželi svetla čelovky. Snáď každú minútu pozerám na výškomer s nádejou, že sa blížim k cieľu. Často tiež kontrolujem pohľadom tých 6 svetlušiek podo mnou. Sú tam, tiež pomaly stúpajú, vytrvávajú.
S ÚSVITOM PRICHÁDZA NOVÁ ENERGIA
Nová motivácia, vidím konečne svoj cieľ a už to nemôže byť ďaleko. Doliezam na hrebeň a potom na vrchol pár minút po 7 hodine rannej. To je po 9tich a pol hodinách, čo som vyrazil zo Stoku. Užívam si ten pohľad prebúdzajúceho sa dňa tak vysoko nad krajinou. Za toto to naozaj stálo!
Na vrchole sa dlho nezdržujem, je zima, zaťahuje sa a začína snežiť. Cestou dole na hrebienku míňam spomínanú skupinku, prehadzujeme pár slov a ponáhľam sa ďalej dole.
Naspäť do Stoku prichádzam na poludnie. Teda po necelých 15 hodinách, čo som odtiaľ vyrazil. Do tej doby ušlých 36 km, neplánovane predlžujem o ďalších 9 km, než sa mi konečne podarí zohnať odvoz do Lehu. Keď dôjdem za Markét, tak už vyzerá oveľa lepšie a tiež sa tak cíti. V ten moment z toho mám snáď väčšiu radosť, než zo samotného vrcholu Stok Kangri.
Čo sOm mAl SO sebou
Ešte chýba jedlo: 2x lokálna arašidová sušienka, 3x energy gél, 1x Raw bite tyčinka
PoZRITE SA NA animÁciU výstupu z aplikÁcIe Suunto Movescount
Jan Tlustý
Honza je v HUDY od roku 2011. Práve túžba po zážitkoch a spoznávaní miest, o ktorých čítal v dobrodružných knižkách, ho doviedla do rôznych kútov sveta. Baví ho neustále odľahčovať svoj batoh a prekonávať tak dlhé vzdialenosti rýchlo a pohodlnejšie.
