Dve baby divokým Kirgizskom

Kirgizsko je hornatý štát. Časť jeho územia leží v pásme pohoria Ťan-šan, kam sme mierili my, dve baby z Čiech. K návšteve je možné zvoliť aj Alajské alebo Zaalajské pohorie patriace k Pamíru. Celý štát leží v nadmorskej výške nad 1000 m n. m. a takmer polovica jeho územia dokonca vo výške nad 3000 metrov. Príroda je tu drsne krásna a krásne drsná, ľudia priateľskí a stretávať ich budete so stádami oviec, koní a vždy s nevyhnutným psom. Pastierstvo a kočovníctvo sú tu životným štýlom. My sme do Kirgizska po očku nazreli a prinášame viac informácií tým, ktorí pre svoje dobrodružstvá zvolia práve túto destináciu.

Kirgizsko sa nachádza v strednej Ázii na hraniciach s Čínou a ďalej s niekoľkými „stanmi“: hornatým Tadžikistanom s krásnou prírodou, Uzbekistanom s množstvom pamiatok a oveľa väčším Kazachstanom so zásobami ropy. Všetky „stany“ patria medzi štáty bývalého Sovietskeho zväzu, a tak vy, ktorí ste sa učili po rusky, máte napoly vyhraté, pretože ruština Vám príde v týchto krajinách rozhodne vhod! Akonáhle sa dohovoríte po rusky a viete prečítať azbuku, nie ste turista zo západu, ale ste ich, a to sa odrazí ako pri nadväzovaní kontaktov, tak aj v nižších cenách. Čechov a Slovákov tam vraj jazdí pomenej. Najviac tu stretnete Francúzov, Nemcov a Belgičanov. 

akO sA dostaŤ do KIrgIzsKA

Vycestovať do Kirgizska je jednoduché. Pre krátkodobú návštevu nie je potrebné vízum, stačí kúpiť letenku (najjednoduchšia a najrýchlejšia trasa je z Prahy cez Istanbul do Biškeku, napr. s nízkonákladovkou Pegasus), zbaliť pas, batoh vrátane pláštenky, trekové palice, powerbanku, opaľovací krém, spoľahlivý varič, na jedenie Adventure Menu, sušené mäso, nejaké tie tyčinky a môžete vyraziť do časového pásma +5 hodín.

Šetriť na návštevu tejto destinácie nemusíte dlho. Pri troche šťastia kúpite letenky aj s odbaveným batohom na všetky lety do 200 EUR rovnako ako my. So sebou vezmete 500 EUR a garantujeme vám, že vám zostane na darčeky, a ešte priveziete dve stovky späť. Na mieste budete platiť kirgizským somom (kurz cca 100 som = 1 EUR). Zmenární je v mestách dosť. Nikdy nemeňte peniaze na ulici, je to veľmi prísne trestané! 

KIRGIZSKÉ TRŽNICE

Strávili sme v tejto krajine jedenásť dní vrátane cesty. Nie je to veľa, ale ani málo. Naša cesta viedla predovšetkým do hôr, ale prešli sme si aj hlavné mesto. Za návštevu rozhodne stojí miestny bazár. Podobný sme navštívili aj ďalej po ceste do hôr, v Karakole. Kirgizské tržnice sú samy o sebe veľkým dobrodružstvom a ľahko sa v nich zamotáte. Predstavte si ohromnú plochu, na ktorej nájdete všetko, čo potrebujete. A nie je to len jedlo, drogéria, hračky, ale aj akékoľvek vybavenie do bytu, domu, opravovne obuvi, bicyklov, krajčírske služby, no jednoducho všetko. Odporúčame tu ochutnávať jedlo. Najete sa lacnejšie a hlavne autenticky. Šašlík vás bude stáť maximálne 200 somov. Zobnite si tiež zemiakové placky, syry, ochutený tvaroh na niekoľko spôsobov, sladké pečivo za neuveriteľných 11-13 somov. A ak ste odvážni, tak samozrejme aj kumys z kobylieho mlieka a ruský kvas (2 deci za 24 somov/26 centov). Do hôr si tu nakúpte oriešky, sušené ovocie a pod.

V Biškeku sme po prílete aj pred odletom využili ubytovanie a potom už len v Karakolu, v perfektnom hoteli Khan (noc 7 EUR / osoba) pred výstupmi do hôr. V horách sme si vystačili so stanom a jednu noc sme strávili v jurte. Tam zaplatíte najviac (2100 somov/23 EUR), ale zase je to zážitok, tak si ho doprajte. Ako bonus vás v cene čaká lokálna večera a raňajky. Zároveň vďaka tomu môžete niesť do hôr o nejaký ten gram v batohu menej.

Okolo jAzera Ala-Kul

A čo náš trek? Na plánovanie sme nemali veľa času, a tak sme si trasu vybrali až v Karakole, kam sme sa dostali z Biškeku maršrutkou za 6 hodín a v prepočte za 10 EUR (na cestu si radšej vyhraďte celý deň). S voľbou trasy, treku okolo jazera Ala-Kul, nám pomohla veľmi dobre anglicky hovoriaca slečna v Destination Karakol, čo je miestne infocentrum na ulici Lenina č. 150. Dajte pozor, v meste sa ako infocentrum tvári viac miest, ale choďte rovno sem. Ostatné sú skôr sprostredkovatelia sprievodcov, ktorých, dovolíme si tvrdiť, nepotrebujete. 
Než vyrazíte do hôr, stavte sa v Karakole na výbornú kávu v Makaronaja lavka, je to síce kaviareň západného typu, ale čo si budeme, ak ste na dobrej káve a sladkom závislí, radi tam zájdete. Káva tam stojí medzi 80-190 som podľa typu a veľkosti. K tomu sa ponúka množstvo druhov luxusných marokániek.

Na začiatok treku do 12 km vzdialeného mestečka Ak-Suu sme, vzhľadom na čas, vyrazili z Karakolu taxíkom (ide sem mašrutka č. 350 za 15 somov). Taxikár nás odviezol priamo na začiatok šotolinovej cesty s ceduľou smer na Altyn Arashan. Čakala nás celkom jednoduchá, no dažďom pretkaná pätnásťkilometrová cesta pozdĺž rieky, ktorá vás dovedie do krásneho horského údolia v 2500 m. Tu je možné prespať pred pokračovaním k jazeru Ala-Kul (tak Ala-Köl) ležiaceho v 3532 m. Práve tu sme využili na prespanie Eco Yurt Camp a na večer sa ešte odmenili relaxáciou v „hot springs“ za 200 somov.

akO SPAŤ v KIRGIZSKU

Druhý deň treku nás sprevádzalo po celý deň slnko až do 3600 m pod sedlo Ala-Kul Pass, kde sme prečkali noc v stane. Ten sme si pomerne prezieravo postavili v kovovej konštrukcii jurty. V noci sme zistili, že to bolo múdre. Keď vás rušia podivné zvuky a následne vám pri uchu zaerdží kôň, viete, že na vás nemôže ani on, ani prípadne iné väčšie zviera. Túto noc, priznajme, sme sa v stane báli. Výplodom našej bujnej fantázie, ktorá začala pracovať na plné obrátky vo chvíli, keď okolo nás v neskorých hodinách ešte prešiel chlap s koňom, boli nezmyselné scenáre.

Ráno sme zistili niekoľko faktov - že v noci mrzlo, a hlavne, že len pár stoviek metrov od nás je obývaná jurta. A postavených konštrukcií tam bolo viac. Čiže sme narazili na ďalší jurtový camp, ktorý vzhľadom k začiatku júna a prítomnému snehu zatiaľ nebol pripravený pre letných návštevníkov. A to už napovedalo, že naše obavy z prechodu passa sú na mieste. Brodili sme sa v snehu. Akonáhle sa prvá z nás dostala na snehom pokrytú stenu, bolo rozhodnuté - otáčame sa, je to príliš nebezpečné. Prechod je možný až bude sedlo v 3900 m bez snehu. Vrátili sme sa teda na jeden záťah späť do Karakolu, cestou stretávali zvedavé svište, ktoré nás vyslobodili z pochmúrnych myšlienok, a prespali znova v Khan hoteli.

NevzdávAme sA, znovu k jAzeru

Vedeli sme ale, že sa nevzdáme a k jazeru vyrazíme znova, tentoraz z druhej strany. Ďalší deň si dávame po náročnom zostupe pol dňa „dovolenku“, nakupujeme na trhu darčeky, zájdeme si na kávu, a po zbalení vecí (tie nepotrebné nechávame po dohode na hoteli, veľká výhoda!) prechádzame maršrutkou č. 101 na konečnú, ktorá je len kúsok od brány do národného parku „Karakol“. Platíte vstupné 300 somov/3,30 EUR (miestni platia 10 somov). Lístok je nutné si uschovať pre prípadnú kontrolu.

Keďže je neskoré popoludnie, riešime, ako sa za svetla dostať do „base campu“ vzdialeného 16 kilometrov, kde chceme prespať. A tak s pomocou vyberača poplatkov za pol hodiny odchádzame v ruskom UAZe s 21-ročným mladíkom smer dobrodružstvo. Ideme pozdĺž rieky, potom ju s autom brodíme, lietame zo strany na stranu pri prejazdoch balvanov, hlbokých rozbahnených dier, občas máme srdce od strachu až v krku, skrátka sme si zaplatili adrenalínový zážitok, ktorému sa, pokiaľ nejdete pešo, nemožno vyhnúť. Terén je fakt náročný a my sa klaniame mladému vodičovi za jeho umenie a ďakujeme, že nás doviezol na miesto živé. Aby adrenalínu nebolo málo, stačí nám pred rozlúčkou povedať, že tu vlani medvede zabili dvoch chlapov. To nás nerozhádže, staviame stan a po večeri ideme konečne a s pokojným svedomím spať.

JAzero Ala-Kul

Je tu nový deň a s ním natešenie na nový výstup cez Sirota Camp v 2950 m rovno k jazeru. Čaká nás zhruba 1100 m prevýšenia nahor. Celú cestu stúpame, len sa strieda les s otvorenou krajinou, otvárajú sa nám krásne výhľady, stúpame okolo vodopádov, cesta je miestami strmšia a povrch sa mení z bahna a balvanov na klzkú suť. Očakávanú hypnotizujúcu krásu tyrkysovo modrého jazera zasadeného medzi dramatické zasnežené vrcholky sme videli tak trochu inak – pred nami sa objavilo zamrznuté jazero.

Ak chcete vidieť jazero tyrkysové a nevadí vám viac turistov, odporúčame ísť od druhej polovice júla do polovice septembra, kedy je ľad roztopený. Cestou dole sme sa zastavili na pokec a kávu v kempe. Jeden z prevádzkovateľov jurt je mladý chlapec, ktorého sme asi dve hodiny spovedali a on nás na oplátku zásobil mnohými informáciami. Prespali sme na rovnakom mieste ako noc minulú a ráno sa vydali, tentoraz už pešo, späť na 101. 

Hodnotíme svOj trek

Celkovo sme vďaka otočke, a teda obojstranným cestám, nastúpali aj zostúpili cez štyri tisíc výškových metrov a nachodili 150 km. Cesty boli rôznorodé, niekedy pohodlné, inokedy bahnité, plné zvieracích trusov, ktoré sa umyli pri brodení rieky, prepadali sme sa v hlbokom snehu.

Po ceste sme vždy našli zdroj vody, či už z rieky, alebo v jurtových kempoch. Vodu sme filtrovali všade, aj v meste. V horách filtrujte alebo prevárajte, hoci sa vám to môže zdať zbytočné, všade je veľa voľne pasúcich sa koní, kráv a oviec, delíte sa o rieku s nimi.

A RADY NA PUTOVANIE KIRGIZSKOM?

• Stiahnite si offline mapu na mapy.cz alebo maps.me.
• Do hôr choďte aspoň vo dvojici. Vzhľadom na to, že tam nie je signál, máte parťáka pre prípad núdze.
• Zvážte aklimatizáciu, väčšinou stačí po ceste prespávať, minimálne jeden deň sa budete pohybovať tesne pod 4000 m nad morom
• Počasie je v horách premenlivé, so sebou oblečenie do dažďa/snehu (vezmite si ľahko zbaliteľnú páperku a goráčku, GTX pohorky). Sezóna síce začína v júni, ale treba počítať so snehom vo vyšších polohách. 
• Buďte opatrní – rovnako ako pri cestách kamkoľvek po svete –, ale nebojte sa. Napriek všetkým upozorneniam, ako budeme okradnuté, unesené a podobne, sme sa cítili bezpečne a nezažili žiadne ústrky či úskalia. 

Putovanie pohorím Ťan-šan v Kirgizsku je zážitkom, pri ktorom budete zvažovať, do ktorej časti tohto štátu sa vydať pri ďalšej ceste... A ešte prosba nakoniec. Ak vám zostane v batohu miesto, vezmite deťom žijúcim v horách nejakú radosť, tie žiariace očká za to stoja!