Tatranský nosič – pojem, fenomén, vzor

Tatranský horský nosič je pojem. Je to vášeň, životný osud, závislosť, diagnóza. „Najmenšie veľhory na svete“, ako sa Vysokým Tatrám niekedy hovorí, ponúkajú okrem iného aj tohto endemického, nikde inde sa nevyskytujúceho živočícha.

Dnes ide výhradne o samca (hoci tatranské štíty už uvideli aj ženy-nosičky) plného odhodlania, vysokej odolnosti a nečakanej sily a vytrvalosti s prevažne drevenými konštrukciami domácej výroby na ramenách. Na tých vynášajú bremená najrôznejších tvarov a rozmerov spravidla od 50 kilogramov vyššie. Niekedy aj oveľa vyššie. Nie sú to však „lopaty“ z hôr. 90 % z nich má dokončené stredné vzdelanie s maturitou, tretina z nich sa honosí jedným alebo viacerými vysokoškolskými titulmi. 

Tatranský nosič vystupuje z oparu histÓrie

Vysoké Tatry bývali dlho krajinou nikoho na pomedzí dvoch formujúcich sa štátnych útvarov Uhorska a Poľska. Ich systematickejšia kolonizácia prebiehala až v 13. storočí. Pastieri, bylinkári a korienkári, lovci a drevorubači, rovnako ako inoši ukrývajúci sa pred verbovačmi a v neposlednom rade zbojníci, pytliaci a pašeráci. To boli prví prieskumníci a obyvatelia Tatier. Z nich sa tiež od 16. storočia formovali prví tatranskí „šerpovia“, platení nosiči a sprievodcovia slúžiaci bádateľom a výletníkom. Na konci 17. storočia už išlo o uznávanú profesiu nosičov a horských vodcov.

Zapojte sa do súťaže so značkou Hanwag a vyskúšajte si deň zo života tatranského nosiča!

Bavorský výrobca obuvi Hanwag obúva tatranských nosičov, ktorí zásobujú horské chaty v najmenších veľhorách na svete. A to rovnakým spôsobom, akým sa to robilo už pred 200 rokmi. Preto si pre vás Hanwag v spolupráci s nami pripravil tématickú súťaž o pár topánok Hanwag Tatra II GTX a septembrový výlet do Vysokých Tatier s možnosťou vyskúšať si vynášku na horskú chatu.

Do súťaže sa môže zapojiť každý, kto v období od 22. 5. do 30. 6. zakúpi v našej kamennej predajni alebo v e-shope ľubovoľnú obuv značky Hanwag. Na jedného výhercu, ktorého vyžrebujeme v júli, čaká pár topánok Hanwag Tatra II GTX a septembrový výlet pre dve osoby na dve noci do Vysokých Tatier. Tešiť sa môžete na zaujímavé rozprávanie o tatranských nosičoch a prehliadku ich malého múzea spoločne s nocľahom vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci, výstup na Téryho chatu s prespaním na horskej chate a možnosťou vyskúšať si vynášku. Po celý pobyt vás bude sprevádzať skúsený tatranský nosič ŠTEFAN BAČKOR. Štefan je jedným z Hanwag Sole People – ľudí, ktorí nasledujú volanie prírody a sú zapálení pre svoju profesiu.

Zapojte sa do súťaže a vyrazte za dobrodružstvom v topánkach Hanwag!
*Dopravu do Tatier si výherca s doprovodom zaisťuje sám na vlastné náklady. Presné podmienky súťaže TU.

Tí v slovenskej časti Tatier zostali a premenili sa na pravé endemické organizmy naviazané neskôr na vznikajúce celoročne obývané horské chaty. Na poľskej strane sa vývoj dal inou cestou. Poliaci si k svojim vysokohorským chatám postavili pohodlné cesty, alebo dokonca lanovky. Práca nosičov tak už nebola potrebná. Slováci zachovali prírodnejší ráz svojho neopakovateľného prírodného bohatstva, a tak horskí nosiči a ich bedrá zásobujú chaty, ako je tá Zamkovského, Chata pod Rysmi, Téryho chata alebo Zbojnícka, dodnes.

NA čO je nosič dobrý? 

V súčasnosti sú nosiči turistami obdivovaný a velebený druh, vďaka ktorému si schvátený pocestný môže dať v horskej chate vyprážaný syr, parenú buchtu alebo obligátne pivko. Z údolia dopravujú do vysokohorských chát hlavne potraviny a nápoje, ale aj predmety dennej spotreby alebo stavebný materiál. Z chát dole potom nosiči nezriedka znášajú aj kvantá vzniknutého odpadu.

Občas majú však aj rozmarnú náladu, a tak nad hranicu 2000 metrov nad morom vynesú bicykel a založia najvyššie položenú požičovňu bicyklov na Slovensku aj v okolí. Alebo vynesú na chatu autobusovú zastávku vrátane cestovného poriadku. A potom sa náramne bavia, keď zmätení turisti (v ich žargóne „cepri“) stoja uprostred tatranskej rozlámanej žuly vysoko v horách a vo svojej naivnej viere skutočne očakávajú príchod vytúženého prostriedku hromadnej dopravy.

Zákon je zákon!

Sekta nosičov má aj svoje vlastné neprekročiteľné zákony, ktorých nedodržanie sa trestá mnohokrát až smrteľným výsmechom súkmeňovcov. Tieto pravidlá však majú svoj hlboký význam založený na mnohoročných skúsenostiach.

Zákon č. 1: Čo si nabalíš, to si odnesIeš

Čo si nosič raz priviaže na svoju krosnu, to už neodloží. Celý náklad vynesie až hore do miesta určenia, na chatu. Toto pravidlo môže súvisieť s predchádzajúcou finančnou motiváciou nosičstva, dnes ide už o stavovskú hrdosť a česť spojenú s náturou horských Sizyfov, ktorí to komentujú takto: „Neexistuje, aby som odložil časť nákladu. Sú len dve možnosti: Buď ma z tej tiaže po ceste klepne, alebo to donesiem!“ Hrdí nosiči sa tohto pravidla držia aj v prípade chorôb, nepriazne počasia či osudu.

Zákon č. 2: NepRijmeš pomoc od žIAdnEho

Pre každého správneho nosiča by bolo potupou a znevážením stavu prijať od kohokoľvek pomoc. Nosič je sám zodpovedný za svoju vynášku aj za to, aby sa na všetko, čo ho môže stretnúť cestou, riadne pripravil.

Zákon č. 3: Nenecháš turistu nIESŤ BREMENO SVOJE

Opäť je to vec cti, ale aj praktickej úvahy. Z úplne pragmatického hľadiska zrejme nikto z horalov nechce riešiť dnes tak populárne právne spory o určení zodpovednosti za poškodený náklad alebo ujmu na zdraví, keby sa skúšania chtivý turista zvalil aj s nákladom do suťoviska alebo do údolia.

Zákon č. 4: Držíš sA vždy cesty svOJEJ

Na mnohých miestach musí nosič využívať štandardné turistické chodníky. Niekde mu ale prírodné podmienky umožnia ísť kratšou, ale o to náročnejšou cestou. Nosič sa jej nezľakne a hrdinsky ňou prechádza aj so svojim ťažkým bremenom.

Nedodržanie zákonov sa spravidla trestalo pririeknutím hanlivého priezviska „slabinger“ a obdarovaním dotyčného dámskou kabelkou namiesto nosičskej krosne.

NosičstvO ako Šport

Z pôvodného zdroja obživy a životného štýlu sa postupom času formovala aj športová disciplína. Prvá oficiálna súťaž v nosení ťažkých bremien rozoklanými údoliami na horské chaty dozrela v horúcich hlavách niekde pod vrcholom Rysy v roku 1985. Úvodného ročníka sa zúčastnilo 7 profesionálnych nosičov. Súťaž postupne napučala a účasť bola možná aj pre zvedavých amatérov a turistov, ktorí si chcú zmerať svoje sily so šesťdesiatkilogramovou záťažou, podrobiť skúške svoju fyzičku aj psychičku.

História Vysokých Tatier pozná aj nosičské rekordy zo skutočne iných dimenzií. Rekordné záznamy porovnávajú jednak vynášky na rôzne horské chaty, jednak ich hmotnosť a dosiahnutý čas na konkrétnej trati. Či už vezmeme do úvahy Zamkovského, Skalnatú, Téryho, Zbojnícku alebo Chatu pod Rysmi, takmer všade nájdeme zvečnené výkony nosičskej legendy a chatára na Skalnatej chate Laca Kulangy († 2020). Len pre predstavu: Na Zamkovského chatu z Hrebienku dotrepal náklad presahujúci váhu 200 kilogramov. Na Téryho chate mal svojho času vyniesť 151 kilogramov. Z ďalších významných mien nájdeme vo „výkonnostných tabuľkách“ také míľniky, ako sú Jozef či Peter Petrasovi alebo Viktor Baránek.

Nosič je takTIEŽ človEk

Hoci sú ich výkony takmer nesmrteľné, sú tatranskí nosiči predsa len ľudia. Nevyhýbajú sa im pri práci ani zranenia, ani tragédie. Vyvrtnuté členky, rozbité kolená, omrzliny, popáleniny, odreniny... to všetko si nosiči dávno vedia ošetriť sami. S niečím takým sa k lekárom vôbec neobťažujú. 

História pozná bohužiaľ už radu nosičov, ktorí svojej práci neváhali priniesť aj tú najvyššiu obeť – vlastný život. Za úmrtiami nosičov najčastejšie stoja lavíny. Zdokumentovaný je aj prípad zmiznutého, dodnes nezvestného nosiča. Aj rekordéra Kulangu dostihol nosičský osud. Vo svojich 71 rokoch sa zranil pri vynáške. Nemocnicu na svoju vlastnú žiadosť opúšťa a tretí deň od nehody umiera.

ChcEM vEdIEŤ viAc!

Pokiaľ vás zaujíma história tatranských nosičov, určite navštívte Rainerovu chatu. Je len niekoľko minút chôdze vzdialená od stanice pozemnej lanovky Hrebienok. Tam nájdete jednu zo žijúcich nosičských legiend Petra Petrasa a v chate aj jeho minimúzeum horských nosičov. Zážitky môžete zapiť vynikajúcim čajom z miestnych bylín. „Dobrú chuť“ vám k nemu možno príde dať aj tunajšia polodivoká líška.