Ako vystúpiť na Kriváň

Kriváň so svojimi 2494 metrami lákal pozornosť človeka už od pradávna. Táto bájna hora je opradená legendami. Tradovalo sa, že vo vnútri žijú škriatkovia a strážia poklad. Kriváň tak najprv priťahoval pozornosť lovcov kamzíkov a hľadačov pokladov. V 15.-18. storočí sa na úbočí hory ťažili drahé kovy. Za prvovýstupcu je považovaný Jonas Andreas Czirbesz, evanjelický farár a prírodovedec z druhej polovice 18. storočia. Kriváň sa stal národným symbolom Slovenska. Slovenskí vlastenci Štúrovci v 19. storočí organizovali túry práve na túto horu. Založili tak dlhoročnú tradíciu výstupov na tento štít.

Z obsahu:

• Historický pohľad
• Važecká dolina
• Výstup na Kriváň
• Ako vystúpiť na Kriváň
• Zimná trasa na Kriváň

  

Štít Kriváň z pohĽAdu histÓrie

V minulosti tak bol Kriváň symbolom posilňujúcim národnú hrdosť a identitu. Ako impozantný štít sa stal znakom slovenského národného povedomia a každý hrdý Slovák sa naň mal aspoň raz za život vypraviť. Počas 19. storočia sa hora objavovala v znaku ČSSR a tiež na slovenských minciach. A je to práve hora Kriváň, čo dnes môžeme vidieť na rubovej strane mincí v nominálnych hodnotách 1, 2 a 5 eurocentov.

Kriváň nesie meno podľa svojej úchvatnej majestátnej siluety s nápadne zakriveným vrcholom. Z geografického hľadiska je Kriváň najzápadnejším tatranským vrcholom, leží teda Čechom najbližšie. Od Západných Tatier Kriváň oddeľuje Kôprová dolina. Zalomený zub sa dá zahliadnuť už z Liptovského Mikuláša, kde sa naňho naskytá naozaj skvostný pohľad. Vrchol môžete vidieť aj z tatranskej magistrály.

Važecká dolina

Važecká dolina sa rozprestiera juhovýchodne od Kriváňa. Z východu ju ohraničuje hrebeň, na ktorom sú zasadené vrcholy Krátka (2374 m) a Jamská kopa (2079 m). Zo severu nad dolinou rastie východný hrebeň Kriváňa, zo západu potom južný hrebeň s vrcholom Malý Kriváň (2334 m). Važecká dolina je rozdelená na tri pásma - Predný a Zadný handel a Krivánsky kotol. V tomto mieste nájdeme tiež krásne Malé pliesko a o pár metrov nad ním Zelené Krivánske pleso ležiace vo výške 2012 metrov.

Vo Važeckej doline, teda na úpätí Kriváňa, pramení jedna z dvoch zdrojníc najdlhšej rieky Slovenska Váh. To je ďalší dôvod na to, aby bol Kriváň slovenskou národnou horou.

Kriváň sa týči v západnej časti Vysokých Tatier. Z jeho vrcholu sa rozbieha niekoľko hrebeňov. Pre vysokohorskú turistiku je dôležitý južný a juhozápadný hrebeň. Južná prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje, necháva vyniknúť krásne Jamské pleso a vytvára široký chrbát.

Juhozápadný hrebeň prechádza dvoma zjavnými vyvýšeninami - Vyšnou a Nižnou Priehybou k zalesnenému vrchu Grúnik. Dodnes je možné na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa rozoznať viditeľné stopy po banskej činnosti. Z vrcholu Kriváňa sa naskytá neopakovateľný panoramatický výhľad na západnú časť slovenských a poľských Tatier a na Liptovskú kotlinu.
 
Zaujímavosťou je, že bol Kriváň dlho mylne považovaný za najvyšší vrchol Tatier. Z tohto omylu vyviedli miestnych obyvateľov aj kartografov až barometrické merania, ktoré stanovili jeho skutočnú výšku 2494 metrov nad morom. Kriváň sa tak razom stal až desiatym najvyšším vrcholom Vysokých Tatier. Celkovo je až 27. najvyšším vrcholom Slovenska.

Výstup na Kriváň

KADIAĽ vystÚpiŤ na Kriváň

Variant A
Tri studničky (1140 m) – rázcestie pod Malým Kriváňom – Kriváň (2494 m) a späť

Variant B  
Štrbské pleso – Jamské pleso – Krivánsky žľab – Malý Kriváň – Kriváň a späť

akO vystÚpiŤ na Kriváň

VARIANT A

Pokiaľ sa rozhodnete dobyť tento bájny vrchol opradený nespočetnými legendami, vyhraďte si naň celý deň. Ide o náročnú túru s veľkým prevýšením. Najčastejším východiskovým bodom je lokalita zvaná Tri studničky (1141 m nm). Na rázcestí pri starej hájovni sa treba vydať po zelenej turistickej značke, vedúcej serpentínami na zalesnený svah vrchu Grúnik. Ďalej sa trasa stáča do Krivánskeho žľabu, kde sa v hornej časti napojí na modrú turistickú značku. Tá turistov prevedie cez Malý Kriváň až na vrchol samotného Kriváňa.

Z predvrcholu Malý Kriváň sa dostaneme do Daxnerovho sedla. Odtiaľto je vidieť nádherne sfarbené Zelené Krivánske pleso (2012 m), výhľad je aj na niektoré vrcholy. Stačí nám potom už len prekonať niekoľko desiatok záverečných metrov a môžeme sa potešiť panoramatickým výhľadom.

V Krivánskom žľabe pod Daxnerovým sedlom bol zaznamenaný nebezpečný zosuv kamenia z dôvodu erózie pôdy. Preto bola zmenená trasa chodníka (tá pôvodná je dodnes zreteľná). Súčasná trasa vedie bezpečne cez Malý Kriváň. Napriek tomu si niektorí turisti skracujú chodník a ohrozujú ostatných turistov pod sebou. Je teda potrebné držať sa značenej cesty.

Na zostup môžeme zvoliť trasu výstupu, prípadne niektorú z iných značených turistických trás. 

VARIANT B 

Druhá mimoriadne obľúbená turistická trasa, ktorá vedie až na majestátny vrchol Kriváňa, začína na Štrbskom Plese pri liečebni Solisko. Na Štrbské pleso jazdí známa TEŽ, Tatranská elektrická železnica.

Jedná sa tiež o celodennú náročnú vysokohorskú túru. Od Soliska vedie cesta po červenej turistickej značke. Miernym stúpaním sa dostaneme k rázcestiu pod Furkotskú dolinu a po červenej pokračujeme pod hrebeňom Sedielkovej kopy. Na najbližšom rázcestí ďalej pokračujeme po červenej. Až pri ďalšej príležitosti odbočujeme doprava (ponúka sa mierna zachádzka k Jamskému plesu, ktoré rozhodne stojí za tých pár minút navyše) a pokračujeme po modrej turistickej, smerujúcej až na samotný vrchol Kriváňa. Komu sa podarí dostať až na vrchol, toho jednoznačne uchváti prekrásny výhľad do všetkých svetových strán.

ZimnÁ trasa na Kriváň

V zime na Kriváň? No, prečo nie! Pokiaľ panujú priaznivé poveternostné podmienky a ak máte vhodné lyže, určite ich so sebou pribaľte. Kriváň je nielen najfrekventovanejším vrcholom počas letnej sezóny, ale je tiež veľmi obľúbeným cieľom skialpinistov. Zjazdy tu nepatria medzi najťažšie, ani výstupy. Trúfnuť si tak môžu aj začiatočníci.