Muču Kiš preverilo lano Tendon Master 7.0

Každý horolezec vie, že vyladiť lezecký materiál tak, aby sa ľahko a bezpečne stúpalo, nie je len tak. Najviac sa rieši množstvo a variabilita všemožného „železa“. Avšak čo sa kovu týka, mali sme pod Muču jasno. Skrutky, friendy, skoba aj špeciálne Jardou vyrobené snežné kotvy boli pripravené. V čom sme však jasno nemali, bolo lano, na ktorom budeme všetci traja počas výstupu svorne visieť.

Na prvý pohľad banálne rozhodnutie, spočívajúce vo výbere typu a dĺžky lana, nám motalo hlavu. Je jasné, že karakorámsky prvovýstup kladie na lano enormné nároky. Predsa len to bude lano, na ktorom sa budeme kývať v ľadovej stene, a ktoré na oplátku nespočetnekrát skopeme mačkami a zmlátime cepínmi. Lano sa bude máčať vo vode a chvíľu na to mrznúť. Musí vydržať kamenné nálety rovnako ako doberanie cez hryzavú skalnú hranu a krútenie polloďákom. Bude musieť vydržať popísané a ešte oveľa viac. A pochopiteľne, ono lano musí byť čo najľahšie a minimálne objemné. 

Zároveň rozhodnutie, či sa naviažeš na lano jednoduché, dvojité, dlhé alebo kratšie, hneď v úvode určuje štýl lezenia, vrátane perspektív návratu. Okrem iného treba zvážiť, nakoľko polezie družstvo simultánne, eventuálne aký charakter (ľad, skala, mix) majú najnáročnejšie pasáže? V akom režime plánujeme zostup? Budeme zlaňovať? Istene zliezať? Schádzať? Nikto nič nevie, málokto tuší... 

Voľba lana sa prepisuje aj do výberu typu a kvantity ostatného lezeckého vybavenia. Kratšie lano sa rovná kratšej dĺžke a menšiemu počtu postupového istenia. Naopak situácia, kedy je nevyhnutné s jednoduchým päťdesiatmetrovým lanom prejsť veľkú stenu, je vcelku namáhavá. Pre taký prípad treba mať v zálohe hromadu vybavenia a tiež trpezlivosti. Pokiaľ je zostup v ľade, je dôležité mať perfektne zmáknutú prípravu abalakových hodín. Pripravené dlhé skrutky, prešťuchovač, nôž, a predovšetkým dostatočnú zásobu slučiek (všetci členovia manšaftu). My sme používali Tendon pomocnú repšnúru a bola dobrá. 

Zlaňovanie strmých snehových a firnových svahov je dobrodružstvo samo o sebe. Budovať štendy pomocou rôznych variantov snežných kotiev predstavuje činnosť technicky, časovo, materiálne, a predovšetkým morálne náročnú.

Pri plánovaní prvovýstupu sa vždy snažíme nájsť smer zostupu, kde dokážeme zostúpiť čo možno najviac „by foot“, a to aj za cenu zdĺhavého kľučkovania. Zlaniť do neznámej steny vždy predstavuje veľké riziko, o to viac, keď ste limitovaní kratším lanom.

V priebehu skorších expedícií som mal možnosť sledovať rozmanité lanové „filozofie“. Pre inšpiráciu zjednodušene spomeniem lanové techniky, ktoré som odkukal od svojich spolulezcov:

Mára Holeček rád lezie na jednoduchom plnom lane s dĺžkou osemdesiat metrov. S jedným lanom sa v stene dobre pracuje, väčšia dĺžka umožňuje pretiahnuť odlezy a postup tak urýchliť. Navyše pri zlaňovaní na jednoduchom lane netreba riešiť aký prameň ťahať, a tiež eliminuješ riziko zaseknutia uzla.

Jindra „Hudy“ Hudeček lezie v Patagónii väčšinou na dvojčatách v dĺžke päťdesiat metrov. Náročnosť patagónskeho lezenia núti prvolezcov dĺžky skracovať. Dvojičky sú predovšetkým bezpečnostnou nutnosťou. V Patagónii sú pády dramatické a miestna žula je k lanám nemilosrdná. Kratšie dĺžky sú často nutné aj preto, aby sa lezci zasiahnutí víchricou navzájom dorozumeli. Rovnako aj kvôli extrémnemu vetru sú jednotlivé zlanenia kratšie v snahe minimalizovať riziko zaseknutia lana, s ktorým vietor divočí.

S Háčkom sme v Himalájach liezli na polovičnom šesťdesiatmetrovom lane. S tým, že v mixových pasážach a skalnom teréne sme lano polením zdvojili (operačná dĺžka sa tak skrátila na zhruba dvadsať metrov). Toto nastavenie sme použili v prípade, keď sme vedeli, že zostup bude primárne chodeckým terénom.

Do základného tábora pod Muchom s nami putovalo hneď niekoľko bolatických bábik. Vyberali sme z nasledujúcich lán:

• dvojčatá Tendon Master 7.8 CS 60 m
• jednoduché Tendon Lowe 8.4 CS 80 m
• dvojčatá Tendon Master 7.0 CS 50 m

Finálne rozhodnutie nakoniec pomohlo vyriešiť počasie. Meteorológ Ondra Brambus hlásil, že sa na nás ženie front hnusu. Na výstup tak zostáva menej času, než sme dúfali. Treba sa ponáhľať. To v praxi znamená čo najviac vyliezť sólo, alebo aspoň súbežne. Zároveň musíme byť čo najľahší.

Z bolatického háremu tak vyberáme moju červenú favoritku Tendon Master 7.0. Modré dvojča nechávame dole. Pravda, sedem milimetrov nie je mnoho, ale s Master 7.0 mám dôverný vzťah. Onedlho som na ňom spoločne s Michalom Brunnerom visel v ľadovom headwalle Cerro Torre, zatiaľ čo nás Hudy hauloval hore. A tá váha!? 1700 g za 50 m istoty je jednoducho fenomenálna. 

Lano Tendon Master 7.0 počas výstupu fungovalo perfektne. Nenasiaklo vodu ani z nechutne roztápajúceho sa snehu. Dobre sa s ním manipulovalo aj v hrubých rukaviciach. Bez zjavných poškodení znášalo naše násilnícke zaobchádzanie aj nevľúdnosť okolitého terénu. Na záver sa nám s našimi päťdesiatimi metrami podarilo bezpečne prekľučkovať rozškľabeným ľadovcom cestou späť do BC.

Vybrali sme dobre!

PS: Váháš, jestli se tvůj styl podobá spíš „na Hooka“, „na Hudyho“, nebo na „Máru“? Nejsi si jistý/jistá, zda potřebuješ lano jednoduché, poloviční nebo dvojče? Spíše kratší, anebo spíše delší? S dalšími úpravami, anebo raději bez? Všechny odpovědi na otázky, které jsi ohledně lan měl/měla, a bál/bála ses je položit, najdeš v našem obsáhlém článku Jak vybrat horolezecké lano a Jak a proč se starat o horolezecké lano!