Alta Via – talianska „Hlavná cesta“ za novým dobrodružstvom

Zdolali ste slávnu diaľkovú trasu Tour de Mont Blanc a obzeráte sa po niečom novom? Rovnako krásnom a možno nie tak okukanom? Skúste niektorú z talianskych diaľkových trás Alta Via! O pohodové horské putovanie s krásnymi výhľadmi rozhodne nebude núdza.

Alta Via, sériA 10 cIest NAPRIEČ DolomitMI

Alta Via je séria talianskych diaľkových trás, vedúcich cez Dolomity. Celkom existuje 10 oficiálnych diaľkových trás. Každá z nich má inú dĺžku, náročnosť a vedie cez rôzne časti Dolomitov, takže si turisti môžu vybrať trasu podľa svojich preferencií a skúseností. Niektoré sú viac zamerané na pohodové putovanie a krásne výhľady, zatiaľ čo iné ponúkajú náročnejšie a technickejšie horské pasáže. 

Medzi najznámejšie (a turistov najviac navštevované) patria trasy 1 a 2. Alta Via 1 je často označovaná ako „klasická“ a je najpopulárnejšia zo všetkých. Vedie od krásneho jazera Braies až do mestečka Belluno. Jej dĺžka je okolo 120 kilometrov. Druhá spomínaná trasa je náročnejšia a dlhšia. Začína v Brixene, prechádza technicky náročnejšími úsekmi, často vo vyšších nadmorských výškach a po 160 kilometroch končí v meste Feltre. My sme si pre naše letné putovanie vybrali prvú spomínanú trasu. Poďme sa na ňu teda pozrieť o niečo podrobnejšie. 

Štartujeme od jAzera Braies

Z Bolzana sa vlakom prepravíme do príjemného horského mestečka Niederdorf - Villabassa. Odtiaľ sa dá za pár eur dostať autobusom až k jazeru Braies, kde trek oficiálne začína, alebo môžete rovno nahodiť batohy na chrbát a pohodlnou prechádzkou sa asi 3 hodiny k jazeru prejsť. Jazero je prekrásne, také turistické. Počítajte teda s kopou ľudí, stánkami, loďkami a všetkým ďalším, čo k týmto miestam patrí. Na druhej strane jazera vidíme spať nejakých trekistov nadivoko. Stanovanie je v Dolomitoch oficiálne zakázané, ale je tak nejako tolerované. Človek sa musí samozrejme správať tak, aby po ňom zostalo čo najmenej pobytových stôp – ideálne žiadne. 

Za jazerom začína chodník prudko stúpať. Je jasno a južné slnko naozaj solídne pečie. Po 900 výškových metroch sa človek vydriape k prvej chate na ceste, kde zaručene príde vhod odpočinok. Rifugio Biella-Seekofelhütte rozhodne nie je jediná horská chata na trase. Je ich tu naozaj viac ako dosť, každý deň ich stretnete niekoľko. Celý trek sa tak dá ísť relatívne naľahko, pokiaľ budete plánovať dopĺňať energiu na chatách. Ak ale patríte medzi hardcorových trekárov, ktorí si všetko jedlo radi ťahajú na chrbte, trek sa vám trochu sťaží. Príležitostí doplniť zásoby v nejakom obchode na ceste príliš nie je. Celú dobu totiž veľmi neschádzate z hôr a do miest alebo dediniek sa nepozriete, čo je super vec, ak si chcete hory užiť naplno. 

Vrchol Conturines, nenáročné SpestRenIE dIAĽKOVÉHO treku

Od chaty cesta pokračuje pohodovou cestičkou bez veľkého stúpania. Prechádzame okolo niekoľkých krásnych chát. Nasleduje celkom prudké klesanie a potom zase plahočenie nahor okolo veľkého riečišťa, kde staviame v pokoji stan. 

Nenáročnou cestou štartujeme aj na druhý deň túry, až nám to celé pripadá nejaké jednoduché. Uhneme z cesty AV 1 a začneme stúpať k jazeru Conturines. Máme totiž v pláne urobiť si krátky výlet na jeden z mnohých okolitých 3000 kopcov. Od jazera sa dá výlet naplánovať ako nedlhý okruh, a tak za jedným veľkým kameňom zhadzujeme svoje batohy a ďalej ideme naľahko. Pre výstup volíme priamejšiu a strmšiu trasu. Jazero je na začiatku augusta už celkom vyschnuté, ale z malého pramienka, ktorý do neho priteká, doplníme bez problémov vodu. 

Od vodnej plochy lezieme už prevažne suťoviskom. Je príjemné utiecť z hlavnej turistickej trasy, kde je celkom veľká koncentrácia turistov, a vychutnať si menej chodenú trasu. Po vylezení na hrebeň sa človek môže rozhodnúť pre dva susedné vrcholy. My volíme vrchol Conturines, na ktorý vedie kratučká ferrata s obtiažnosťou A+. Ide teda skôr o zaistenú cestu, ale aj tak by som na ňu bez ferratového úväzu neodporúčal chodiť. Vyraziť je možné aj na druhú stranu, kde sa nachádza vrchol Lavarela de Fora. Oba kopce vám ponúknu krásne výhľady do okolia, ktoré rozhodne stoja za to.

Ikonický prIEsmyk Forcella di Lago

Pokiaľ sa ale nechcete trmácať do ďalších kopcov na trase a pekne si pôjdete len po trase Alta Via, nezúfajte, výhľadov sa vám naskytne viac ako dosť. Napríklad hneď sedlo Forcella di Lago, ku ktorému vystúpite po pár ďalších kilometroch na trase, nenechá váš fotoaparát rozhodne v kľude. Prudký zostup a pohľad ako z lietadla dole na azúrové jazero. To sa predsa len tak neomrzí. Niet divu, že si to tu za nocľažisko vybrali snáď všetci trekári v okolí, a tak je to tu večer trochu preľudnené. 

Cinque Torri, p䍠skalnÝch vEží 

Ďalší deň najprv pozvoľna stúpame krásnym terénom stoviek rozhádzaných kameňov a skaliek. V rannom slnku je táto časť obzvlášť krásna. Spoločnosť nám robí skupina kozorožcov a hvízdajúca rodinka svišťov. Ide sa príjemne. Horúce chvíle zažívame pri zostupe do údolia. S ubúdajúcimi výškovými metrami a blížiacim sa poludním totiž znateľne stúpa okolitá teplota. Na konci zostupu sa radi na chvíľu schováme do tieňa a naberieme studenú vodu z okolitého potôčika.

Potom zase stúpame. Čaká nás Cinque Torri. "Päť veží", týčiacich sa do výšky 2361 metrov nad morom, ktoré sú veľmi obľúbeným cieľom horolezcov a ďalších milovníkov prírody. Miesto je známe aj historicky, pretože počas prvej svetovej vojny slúžilo ako strategické miesto pre taliansku armádu, ktorá tu zanechala pozostatky zákopov a vojenských opevnení. Atraktivite miesta znova zodpovedá aj mierna preľudnenosť. Farebné batôžky najrôznejších značiek nájdete jednoducho všade. Pri neďalekej chate doplníme vodu a pokračujeme pomaly ďalej. 

Občas zaHRMÍ

Popoludní nás chytí prvá horská búrka. Všade okolo modro, iba nad nami čierno. Hold smola, hovoríme si, zatiaľ čo nám na hlavy dopadajú veľké daždivé kvapky, a pomaly stúpame od chaty Croda da Lago. Kvaple sa postupne menia na asi centimetrové krúpy, ktoré nemilosrdne narážajú do našej goráčovej vrstvy. Trochu absurdná situácia, keď všade naokolo presvitá slnko a cestu lemuje dúha.

Horšie však je, že lokálna búrka znečistila všetky okolité potôčiky, ktoré údolím pretekali. Filtrovať hnedú vodu sa nám ani veľmi nechce, a tak sa rozhodneme pokračovať ďalej k chate, znamenajúcej istotu vody. Nocľažisko nájdeme na krásnej lesnej čistinke.

ĎaLšIA etapa: horE, dolE a krásnE výhĽAdy na jAzero a vrcholy

Na ďalší deň hlásia búrky ešte väčšie, vyrážame teda skoro ráno. Pokračujeme k ďalšiemu prekrásnemu jazeru Lago di Coldai. Výstup sem nie je úplne zadarmo. Zozadu nás dobieha ázijský zájazd plný turistov s dáždnikmi prisadenými k hlave, a tak celkom kvaltujeme, aby sme si zvládli užiť pohľad na jazero bez ich prítomnosti. Tieto pomyselné preteky vyhrávame a užívame si asi 20 minút krásneho rozjímania pri jazere. Keď skupina dorazí, ideme sa aspoň okúpať. Je to naozaj prekrásne miesto, pri ktorom by človek najradšej zostal oveľa dlhšie. Pre dnešný deň však ešte nemáme dostatočne nachodené.

Popoludní nahadzujeme batohy a pokračujeme. Cesta teraz vedie doslova hore a dole. Ideme kamenistou cestičkou miestami prechádzajúcou v suťovisko. O úchvatné výhľady na okolité vrcholy nie je núdza. Nad nami sa nachádzajú prekrásne zaistené cesty, ktoré by napríklad mohli spestriť putovanie po AV 1. Jeden deň odpočinku na chate doplnený výletom na niektorú z okolitých ferrát by určite bol fajn. Možno ale nabudúce. My zostúpime na krásnu horskú planinu s prebytkom zelene a pomaly dôjdeme k chate Mario Vazzoler. Práve včas. Sotva postavíme stan, búrka je tu! 

Op䍠do vyšších polôh 

Ďalšia časť cesty vedie nižšími polohami, ktoré sú často schované v lese. Potí sa mi čelo, pri predstave, že sa zase bude stúpať do výšky viac ako 2000 metrov. Táto časť cesty ma úplne nebaví. Je to možno dôsledok únavy, ktorá ma dnes prepadla. Každý má niekedy nejakú tú krízu. Nie som však sám. Dostávame sa do poslednej tretiny treku a je celkom smiešne pozorovať únavu na všetkých putujúcich. Vidím tu napríklad slečnu z Česka v šľapkach, s previazanými palcami na nohách a pohorkami na batohu. Chúdiatko, zrejme pred začatím treku nenavštívila HUDYsport a nevybrala si tie správne topánky. Za charizmatickým kempingom Malga Moschesin sa dostávame znova do vyšších hôr. Pomaly stúpame do krásneho sedla Forcella De Zita Sud. 

Rôzne alternatívy konca AV 1

Po prekonaní sedla musí človek už trochu začať premýšľať (teda, pokiaľ nemáte celú trasu starostlivo naplánovanú už pred štartom treku, čo rozhodne nie je náš prípad) o tom, ako celý trek zakončiť. Je tu totiž hneď niekoľko možností. Od Rifugia Pian de Fontana sa ponúka možnosť z Alta Via odbočiť a pokračovať do mesta Longarone. Pôjdete cez jeden veľký kopec, čo znamená najprv zklesať, potom vystúpať a potom zase klesať. Druhou možnosťou je dokončiť trek po neoficiálnom konci AV 1, čo predstavuje najkratšiu možnosť a vlastne aj najjednoduchšiu. Od chaty pôjdete už skoro stále z kopca a za nejakých 13 kilometrov ste na ceste, odkiaľ sa autobusom dostanete do civilizácie. 

Poslednou možnosťou je dokončiť trek po oficiálnej trase. Tu to má ale jeden háčik. V ceste vám totiž bude stáť krásny masív Schiara a ferrata, ktorá okolo neho vedie. Ťahať 100 kilometrov feraťák kvôli jednej zaistenej ceste sa podľa mňa bude chcieť naozaj iba zatvrdnutým autistom, ktorí jednoducho musia dokončiť oficiálny trek za každú cenu. Bohužiaľ som jedným z nich. Teda len trochu. Rozhodujeme sa pre štvrtý variant a pred masívom Schiara naliezame na ferratu M. Guardiano, ktorá nás celkom pohodlne dovedie na vrchol Pelf. Nenáročný výstup nás odmení peknými výhľadmi a vytvárajúcou sa hmlou. Posilníme sa čokoládovou opicou a zahryzneme sa do zostupu, ktorého 2500 metrov dole si po dlhom dni celkom užijeme. Našťastie ich rozpolí prichádzajúca noc, a tak si dnes vychutnáme len časť. Pozor však dajte na to, že od chaty 7 Alpini sa dosť ťažko hľadá miesto pre stan. 

Mesto Belluno, kam ďalší deň dôjdeme, je také pokojné miesto. Určite odporúčam tu napríklad deň stráviť a náležite si užiť zakončenie treku, dať si sprchu a pekne v pokoji si oddýchnuť pred cestou domov. Miest, kde si dať vynikajúcu taliansku kávu alebo víno je tu naozaj veľa. 

Pár praktických informÁcIí na závEr

• Trek Alta Via 1 je prekrásny. Rozhodne porovnateľný so spomínaným Tour de Mont Blanc. V niektorých oblastiach AV 1 tento kultový trek dokonca podľa mňa prekonáva. Pripravte sa na skutočne veľkú rôznorodosť. Každý deň sa budete pozerať na niekoľko rôznych skalných masívov a hôr. Vzhľadom na to, že trek na svojej dĺžke toľko neklesá do rôznych údolí a mestečiek po ceste, nie sú ani stúpania a zostupy tak smrtiace ako na Blancu. Prevýšenie je však veľmi podobné, len je rozvrstvené do viacerých kratších úsekov. My sme počas celej trasy nastúpali okolo 10 000 metrov. Trek sme si ale na niekoľkých miestach trochu predĺžili, bežná porcia je okolo 7000-8000 metrov. Nie je to teda nič úplne jednoduché a rozhodne sa oplatí nepodceniť prípravu a výbavu. Prečítajte si tipy a triky ako sa zbaliť na trek. 
• Na ceste musíte počítať s naozaj veľkým výskytom turistov, obzvlášť ak vyrazíte, ako my, v auguste, teda v hlavnej sezóne. Dovolenka sa mnohokrát síce nepýta, ale osobne by som odporučil až možno september. 
• Celý trek sa dá absolvovať relatívne naľahko so spaním na chatách, ktoré sú rozmiestnené v dostatočnom množstve pozdĺž trasy. Môžete si dĺžku etáp naplánovať úplne podľa síl a svojej kondície. Určite si chaty rezervujte včas, obzvlášť v hlavnej sezóne môžu byť beznádejne vypredané.
• Nie je potrebné so sebou ťahať ani veľké množstvo tekutín. V auguste bol rad tokov a prameňov síce vyschnutý, nejakú tú vodu sme ale našli vždy po približne 10-15 kilometroch. Oplatí sa vziať filter na vodu.
• Trasa je značená modrým trojuholníčkom s jednotkou uprostred. Občas je však potrebné mrknúť do svojich máp a overiť si, že idete správne. Pokiaľ už náhodou zahnete na nejakom rázcestí zle, nezúfajte, celkom iste sa vám naskytne taktiež krásny výhľad.

Ak vás popis treku namotivoval, neváhajte a zastavte sa na niektorom z najbližších HUDYšportov, doplňte vašu trekovú výbavu a vyrazte. Začiatok septembra je totiž tá najlepšia doba, kedy tú slávnu Alta Viu pokoriť!